Citáty na tému dejiny

Zbierka citátov na tému dejiny, ľudia, ľudstvo, človek.

Ján Pavol II. citát: „Dejiny učia, že demokracia bez hodnôt sa rýchlo premieňa na jasnú alebo kamuflovanú totalitu.“

Marcus Tullius Cicero citát: „Dejiny sú svedkami času, svetlom pravdy, živou pamäťou, učiteľkou života a poslom minulosti.“

Citáty na tému dejiny

„Dejiny učia, že demokracia bez hodnôt sa rýchlo premieňa na jasnú alebo kamuflovanú totalitu.“

Ján Pavol II. Veritatis Splendor

Veritatis splendor
Potvrdené výroky

O demokracii

„Dejiny sú svedkami času, svetlom pravdy, živou pamäťou, učiteľkou života a poslom minulosti.“

Marcus Tullius Cicero (-106–-43 pred n. l.) rímsky filozof a štátnik

O pravde, O živote, O čase, O minulosti

„Dejiny sú naplnené príkladmi o vernosti psov viac ako o vernosti priateľov.“

Guy De Maupassant (1850–1893) francúzsky spisovateľ

Prisudzované výroky

O vernosti

„Hlad a láska určujú celé ľudské dejiny.“

Buddha (-563–-483 pred n. l.) nepálsky duchovný učiteľ na ktorého učení bol založený Budhizmus

Prisudzované výroky

O hlade, O láske

„Áno, komunisti narobili veľa chýb, hlúpostí, dopustili deformácie. To ale neznamená, že sociálne vymoženosti a socialistické myšlienky a hodnoty sa tým pochovali. Zápas podobný tomu, akým prešlo vo svojich dejinách kresťanstvo, lebo nik dnes nemôže poprieť skutočnosť, že aj v jeho histórii bolo tmárstvo, inkvizícia, netolerantnosť, korupcia a ďalšie negatívne stránky a obdobia. Idea spravodlivosti rovnosti ľudí bola nad tým všetkým, preto humanizmus kresťanstva a jeho nosné myšlienky dokázali strhávať ľudí… Po porážke, akú sme utrpeli, sa nechce uznať. že socializmus napriek všetkému odsúdeniahodnému posunul myslenie a sebavedomie prostých pracujúcich ľudí, snažil sa o ich dôstojné postavenie. Znehodnocuje sa všetko, aj to, čo bolo v socialistických krajinách dobré.“

Gustáv Husák (1913–1991) slovenský komunistický politik

27. februára 1991
Potvrdené výroky
Zdroj: Viliam Plevza: Vzostupy a pády : Gustáv Husák prehovoril. Bratislava, Tatrapress, 1991

O spravodlivosti, O ľuďoch, O hlúposti, O sebavedomie

„Keď skúmame dejiny, nachádzame v nich dosť mien, pri ktorých iba titul a hodnosť čosi hovorí; za leskom titulu je však prázdnota. Sú to čierni pasažieri histórie. A nájdeme i iné postavy, hoc aj bez štátnych titulov a hodnosti, v ktorých akoby sa stelesnila problematika doby, ktoré sú symbolmi potrieb, bojov a ilúzií svoje spoločnosti, sú míľnikmi na vývinovej ceste svojho národa. Takouto svetovou postavou v slovenskej histórii je Ľudovít Štúr … Vybral si cestu tŕnistú, lebo si uvedomuje svoju povinnosť voči spoločnosti, voči dejinám. Štúr pochopil vývinovú tendenciu modernej doby a že sa jednoznačne postavil na stranu "utisnutých a odhodených" ľudových vrstiev i národov. Za ich slobodu a lepší život formujú štúrovci prvý dobe zodpovedajúci politický a národný program Slovákov, stmeľujú a zjednocujú uvedomelé sily v národe, organizujú politický i ozbrojený zápas za revolučné požiadavky ľudu a národa, vyvolávajú prvý krát v našich dejinách uvedomelý masový revolučný pohyb. … Z poznania zúfalej situácie ľudových más, z túžby zmeniť ju vytvára skupina štúrovskej inteligencie, nezaťažená rodovými či majetnými výsadami, revolučno-demokratický program odstránenia feudalizmu a zrušenia poddanstva. … Mnoho súdov bolo vyslovené o týchto udalostiach, od súčasníkov i v neskorších rokoch, z pozícií jednotlivých národov i zo širších hľadísk európskej revolúcie. Niektoré novinárske poznámky Marxa a Engelsa, písané v priebehu udalostí bez možnosti bližšieho poznania a analyzovania špecifických podmienok a situácie revolúcie v Rakúsku a Uhorsku, boli neskôr kanonizované ako posledný súd histórie. …. V súhrnom pohľade je úloha Štúra a jeho spolubojovníkov v našej národnej histórii vysoko pozitívna a obdivuhodná. Objektivizovali a predstavovali potreby a požiadavky ľudových más, bojovali za ne. Tvoria základný článok vývinovej reťaze našej novodobej histórie. … Čítajte dejiny nášho národa. Nie tie vymyslené pre dokórum jedného režimu, ktorý si ako parvenu zakupoval lepšiu minulosť, ale tie hybné sily, ktoré národ udržali, uvedomili, politicky formovali. V máloktorom národe sú jeho politické dejiny tak históriou jeho kultúrneho vývoja, kultúrnych osobností ako u nás. Štúrova skupina, ktorá prvá politicky viedla náš národ, dávala mu sociálny i hospodársky program, ba dokonca do zbrane ho mobilizovala, neboli to sami básnici, spisovatelia, novinári, kultúrni činitelia? Kuzmány, Janko Kráľ, Vajanský a všetci ostatní, stĺpy našej našej národnej kultúry, boli nositeľmi politického zápasu u nás. … Táto symbióza skutočnej kultúry s progresívnou politikou zostala v nás do dnešného dňa. Nedívajte sa na voľby a na manifestácie, ale na myšlienky, ktoré obstáli v posledných 28. rokoch. Bola to koncepcia Hlinku a Tuku alebo Hodžu a Dérera a ich početných ampliónov, na ktorú by mohol národ dnes nadväzovať? Alebo to bola tá podľa Štúra, pohybujúca a zapaľujúce iskra ducha ľudského, ktorú nachádzame v dielach Novomeského, Smreka, Jilemnického, Kráľa, Jesenského, v článkoch Clementisa v kultúrnom a umeleckom podaní toľkých avantgardných činiteľov a v politickom formulovaní socialistického hnutia u nás? Komunistické hnutie a kultúra bili sa za to isté, i keď dakedy na rozličných frontoch: za slobodu človeka, za pravdu a krásu v ľudskom spoločenstve. K týmto zdrojom národných a kultúrnych síl sa vraciame, ked robíme jeden a chystáme sto krokov dopredu."“

Gustáv Husák (1913–1991) slovenský komunistický politik

Potvrdené výroky
Zdroj: Štefan Drug: Štúrov program na našich zástavách

O pravde, O živote, Citaty o kráse, O boji

„Všade pustnú naše obce. Židia opanúvajú sudcovskou exekúciou postavenie úbohého ľudu, ktorý sa musí vysťahovať z domu, odobrať sa od svojej rodiny a známych a musí sa pustiť do šíreho sveta, aby tam zomrel a zakapal. Svätá vec človečenstva nás vyzýva, aby sme už raz vyslovili zásadu oslobodenia ľudu. V západných štátoch nie sú viac feudálne vzťahy. Veď sa ani nezrovnávajú s požiadavkou tohto storočia. Podľa mňa stojíme na čiare dvoch vekov: jedného zapadajúceho, v ktorom sa práva len jednotlivcom a kastám dávali, druhého svitajúceho, v ktorom sa práva každému, zaslúženému, v opravdivom zmysle vzatému človeku povolia a prisúdia. Dávajme si pozor, aby sme nezaostali za tým, čo už inde svitá a čo je požiadavkou nášho storočia. Nedávno, keď som tu, vec chudobného ľudu podotkol, zaslúžilý vyslanec peštianskej stolice videl v potlačení ľudu osud. Spomenul, že je to beh sveta, keď sa ten čo stojí nižšie v obci potlačí a musí niesť ťarchu dane. Ja v tom žiaden osud nevidím. A chráňboh, aby v tom aj dáky osud bol. Na čele dejov v štátoch a spoločnostiach stojí ľudská vôla, samotné dejiny nie sú nič iné iba rozvíjanie a uskutočňovanie tejto vôle. Ľudovít Štúr, Uhorský snem, 15. január 1848“

Ľudovít Velislav Štúr (1815–1856) slovenský básnik, filozof, lingvista, publicista, politik a spisovateľ

Ľudovít Štúr, Uhorský snem, 15. január 1848 https://bratislava.sme.sk/c/3646558/sturova-rec-na-uhorskom-sneme.html

O rodine, O osude, O vzťahoch, O domove

„Prečo sa hýbu dejiny? Preto, aby sa ľudstvo so smiechom lúčilo so svojou minulosťou.“

Karl Marx (1818–1883) nemecký filozof, ekonóm

O minulosti, O smiechu

„Rozvod sa objavuje v dejinách súčasne s manželstvom, alebo o niekoľko týždňov neskôr.“

Voltaire (1694–1778) francúzsky spisovateľ, historik a filozof

O manželstve

„S deťmi, s ktorými si rodičia nerobia starosti, často mávajú starosti dejiny.“

Wieslaw Brudzinski (1920–1996)

Prisudzované výroky

O rodičoch

„Dejiny nás učia, že vojny začínajú, keď vlády uveria, že cena agresie je nízka.“

Ronald Reagan (1911–2004) americký politik, 40. prezident Spojených štátov

O vojne

„Viac než kedykoľvek predtým v dejinách stojí dnes ľudstvo na križovatke. Jedna cesta vedie k zúfalstvu a hlbokej beznádeji. Druhá k úplnému vyhynutiu. Dúfajme, že budeme dosť múdri a vyberieme si správne.“

Oscar Wilde (1854–1900) írsky spisovateľ a básnik

O zúfalstve, O ceste

„Aj trinásťročné lásky majú svoje dejiny…“

Miroslav Válek (1927–1991) slovenský básnik, publicista a politik

Prisudzované výroky

O láske

„Šťastný národ, ktorý má nudné dejiny.“

Charles de Montesquieu (1689–1755) francúzsky spoločenský komentátor a politický mysliteľ

„S každým človekom sa znovu začínajú dejiny.“

Romano Guardini (1885–1968) nemecký teológ a kňaz

Prisudzované výroky

„Po prvý raz v dejinách závisí fyzické prežitie ľudstva od radikálnej duševnej zmeny človeka.“

Erich Fromm (1900–1980) nemecký sociálny psychológ a psychoanalytik

O zmene

„Ľudstvo sa berie príliš vážne. To je dedičný hriech sveta. Keby sa bol vedel jaskynný človek smiať, dejiny by boli bývali iné.“

Oscar Wilde (1854–1900) írsky spisovateľ a básnik

O svete

„Viac než kedykoľvek predtým v dejinách stojí dnes ľudstvo na križovatke. Jedna cesta vedie k zúfalstvu a hlbokej beznádeji. Druhá k úplnému zúfalstvu a hlbokej beznádeji. Druhá k úplnému vyhynutiu. Dúfajme, že budeme dosť múdri a vyberieme si správne.“

Woody Allen (1935) americký scenárista, režisér, herec, komik, spisovateľ, dramatik a hudobník

O zúfalstve, O ceste

„Každý človek - to je celý svet; pod každým náhrobným kameňom sú pochované svetové dejiny.“

Heinrich Heine (1797–1856) nemecký básnik, novinár, esejista a literárny kritik

O svete

„Aj dejiny sa odoberajú k Ježišovmu hrobu a musia konštatovať, že je to tak, ako povedali svedkovia. No jeho, zmŕtvychvstalého, nevidia. To nám neumožnia dejiny, ale viera.“

Søren Kierkegaard (1813–1855) dánsky filozof a teológ, zakladateľ existencializmu

O viere

„Svetové dejiny sú súhrnom toho, čomu sa bolo treba vyhnúť.“

Bertrand Russell (1872–1970) logik a jeden z prvých analytických filozofov

Prisudzované výroky

„Abrahám pre nás je najvýznamnejšou osobou dejín, gréckych i nemeckých. Bez neho by sa nestalo to, čo sa stalo…“

Friedrich Nietzsche (1844–1900) nemecký filozof, básnik, skladateľ, kultúrny kritik, a klasický filológ

Prisudzované výroky

„Dejiny názorov človeka niesú ničím iným ako dejinami jeho omylov.“

Voltaire (1694–1778) francúzsky spisovateľ, historik a filozof

„Dejiny sveta bohužiaľ nie sú také, ako sa väčšinou podávajú, len dejinami ľudskej odvahy, ale dejinami ľudskej zbabelosti.“

Stefan Zweig (1881–1942) rakúsky spisovateľ

O svete, O odvahe

„Dejiny sú ako more. Z diaľky vyzerajú monumentálne, ale keď ste uprostred, tak sa vám robí nevoľno.“

Gabriel Laub (1928–1998) český esejista a publicista

O mori

„Dejiny sa opakujú a zakaždým to stojí viac.“

Halldór Kiljan Laxness (1902–1998) islandský autor

Prisudzované výroky

„Veľkí ľudia sú jedinou apológiou ľudskej spoločnosti a jej dejín.“

Friedrich Nietzsche (1844–1900) nemecký filozof, básnik, skladateľ, kultúrny kritik, a klasický filológ

Prisudzované výroky

O ľuďoch

„Celé dejiny Izraela sú z tohto pohľadu veľkou, možno najväčšou svetovou drámou, v ktorej malý, no mimoriadne obdarený národ bojuje o prežitie s obrovskou presilou. Robí chyby, zlyháva, nadúva sa a často hreší, ale napokon sa vracia k svojim koreňom, a preto vždy vyhráva.“

Štefan Hríb (1965) slovenský publicista

.týždeň 31/2006
Potvrdené výroky

O chybách

„Dejiny nás učia, že vojny začínajú, keď vlády uveria, že cena agresie je nízka. Aby sme udržali mier, musíme my a naši spojenci ostať dostatočne silní na to, aby sme presvedčili potencionálneho agresora, že vojna mu nemôže priniesť žiadne výhody, len pohromu. Keď opomíname našu obranu, riziko vážnej konfrontácie vzrastá.“

Ronald Reagan (1911–2004) americký politik, 40. prezident Spojených štátov

History teaches that wars begin when governments believe the price of aggression is cheap. To keep the peace, we and our allies must be strong enough to convince any potential aggressor that war could bring no benefit, only disaster. So, when we neglected our defenses, the risks of serious confrontation grew. Prejav k národu a ostatným krajinám o americko-sovietskych vzťahoch (z Bieleho domu, 16. január 1984) Potvrdené výroky, Prvé prezidentské obdobie (1981 – 1985) Zdroj: Address to the Nation and Other Countries on United States-Soviet Relations, January 16, 1984 [online]. Simi Valley, CA : Ronald Reagan Presidential Library & Museum, 2009-10-06 [cit. 2014-12-10]. Dostupné online http://www.reagan.utexas.edu/archives/speeches/1984/11684a.htm. ( video (YouTube) http://www.youtube.com/watch?v=j_yUID5uO4E)

O vojne, O mieri

„Svetové dejiny sú aj súčtom toho, čomu by sa bolo dalo vyhnúť.“

Konrad Adenauer (1876–1967) nemecký štátnik, spolkový kancelár Nemecka, politik

„Svetové dejiny nevedú od divochov k humanite, ale skôr od praku k me-gatonovej bombe.“

Theodor W. Adorno (1903–1969) nemecký sociológ, filozof a muzikológ známy pre jeho kritickú teóriu o spoločnosti

„Dejiny ako celok sú bojom medzi láskou a neschopnosťou milovať, medzi láskou a odmietnutím lásky.“

Benedikt XVI. (1927) 265. pápež katolíckej cirkvi

O boji, O láske

„Dejiny umení sú dejinami renesancií.“

Samuel Butler (1612–1680) básnik a satirik

O umenie

„Príroda je stále nekonečne populárnejšia ako dejiny.“

Karel Čapek (1890–1938) český spisovateľ

O prírode

„Každé správanie, ktoré smeruje k popieraniu možnosti zjavenia sa Boha v dejinách, sa zakladá na skutočnej modloslužbe. Plášť abstraktnej obrany myšlienok, keď to tak chceme nazvať, je najvyvinutejšou formou modloslužby, je to najvyšší pokus domýšľavosti, ktorá sa dovršuje diktátom Bohu, čo môže a čo nemôže robiť.“

Luigi Giussani (1922–2005) rímskokatolícky kňaz a pedagóg

O bohu, O myšlienkach, O správaní

„Všetko zlo, ktoré človek spôsoboval v dejinách, tu nebolo od začiatku. Nevyšlo z Božích rúk. Zrodilo sa v ľudskom srdci. Avšak Kristus prišiel zničiť hriech, prišiel nás zachrániť v tom najpodstatnejšom.“

Ján Chryzostom Korec (1924–2015) slovenský jezuita, kardinál a spisovateľ

srdce, O zlu, Kristus

„Najväčší poisťovací podvod v dejinách ľudstva - ako náhradu za fyzické nedostatky dala príroda človeku rozum.“

Gabriel Laub (1928–1998) český esejista a publicista

O prírode, O podvode, nerozum

„Tolerancia je stupeň dospelosti, ku ktorej niekoľko ľudí v dejinách dorástlo.“

Gabriel Laub (1928–1998) český esejista a publicista

O ľuďoch, O dospelosti

„Dejiny poznajú len jedného nenahraditeľného muža - Adama a jedinú nenahraditeľnú ženu - Evu.“

Julian Tuwim (1894–1953) poľský básnik

O mužoch, O ženách

„Clementis ku tradícii a Slovanstvu v povojnovom období: „Nastali nové časy. Čaká nás veľká slovanská budúcnosť. Plnia sa proroctvá a sny našich slovansky hovoriacich národovcov od Kollára, hlásateľa všeslovanskej literárnej vzájomnosti, cez Šafárika, všeslovansky orientovaného učenca, autora prvých všeslovanských literárnych dejín a Starožitností slovanských, cez jedinečné pokolenie štúrovcov a poštúrovcov až po naše dni,“ Clementis pri zakladaní Všeslovanského združenia v Bratislava“

Vladimír Clementis (1902–1952) slovenský politik, právnik, spisovateľ a prekladateľ

4.6.1945Clementis pri zakladaní Všeslovanského združenia v Bratislava (4.6.1945)
Potvrdené výroky

O snoch, O čase, O budúcnosti

„Šťastné národy nemajú dejiny.“

Belgické príslovie

„Buďme pánmi, nie obeťami našich dejín, riaďme svoj osud bez toho, aby sme podľahli slepým podozreniam a emóciám.“

John Fitzgerald Kennedy (1917–1963) americký politik, 35. prezident Spojených štátov

O osude

„Láska je nekonečný cieľ svetových dejín, amen vesmíru.“

Novalis (1772–1801) nemecký básnik

Potvrdené výroky
Zdroj: Porovnaj: [22]

O láske, O vesmíre

„Čo sú to dejiny, ak nie historka, na ktorej sa dohodneme?“

Napoleon Bonaparte (1769–1821) francúzsky panovník, vojenský a politický vodca

„Dejiny sú románom toho, čo bolo. Román je dejinami toho, čo mohlo byť.“

José Ortega Y Gasset (1883–1955) španielsky liberálny filozof a esejista

Potvrdené výroky
Zdroj: [KOTRMANOVÁ, Milada.: Perly ducha. Ostrava: Knižní expres, 1996 ISBN 80-902272-1-X]

„Dejiny nie sú len dejinami pokroku, veľkých činov a veľkých ľudí, ale i ľudskej hlúposti.“

Josef Čapek (1887–1945) český maliar a spisovateľ

O hlúposti, O ľuďoch

„Úloha osobnosti v dejinách pozostáva prakticky z ochoty dotyčnej osobnosti zomrieť alebo sa nechať zabiť skôr, ako stačila odvolať. cz: Úloha osobnosti v dějinách sestává prakticky z ochoty dotyčné osobnosti zemřít nebo nechat se zabít dříve, než stačila odvolat. Marat ve vaně (Recitatív), Rakovina, 1969 – LP, Primaphon – München, BRD“

Karel Kryl (1944–1994) český pesničkár

O osobnosti

„Dejiny ľudstva sa stále viac stávajú niečim medzi výchovou a katastrofou.“

Herbert George Wells (1866–1946) kincses sziget

Prisudzované výroky

„Dejiny študujeme preto, aby sme rozumeli dobám minulým lepšie než tí, ktorí v nich žili.“

František Vymazal (1841–1917) český jazykovedec a prekladateľ

Prisudzované výroky

„Stavanie dvojkrížov Slovenskou národnou stranou považujem za absurdné. Dvojkríž je posvätný symbol, ktorý sa tiahne dejinami a nemôže ho stavať strana, ktorá v sebe nosí nenávisť a šíri ju.“

František Mikloško (1947) slovenský politik

Potvrdené výroky

O nenávisti

„Je nemožné písať antické dejiny, pretože nemáme dosť prameňov a je nemožné písať moderné dejiny, pretože ich máme príliš mnoho.“

Charles Péguy (1873–1914) francúzsky básnik, esejista a editor

Prisudzované výroky

„Ľudí rozdeľuje spôsob, akým minulosť vnímajú, ako ju sprístupňujú nastupujúcej generácii, ale aj to, aký cieľ sledujú. História sa dáva do služieb súčasnosti, aby podporovala ciele ideové, národné, štátne, skupinové, ba aj individuálne. To je priestor nielen pre rozdielnu interpretáciu dejín, ale aj pre vytváranie mýtov a ich vedomé falšovanie. To je priestor, aby sa citový vzťah k minulosti, či k národu vyhlasoval za vedu a právo na pamäť dejín sa označil za jej falzifikáciu. To je priestor na vytváranie legiend a mýtov, ktoré rozdeľujú spoločnosť a minulosť prispôsobujú súčasným potrebám. Takto vytvorené stereotypy bránia vo vzťahu k vlastnej histórii akceptovať realitu, ktorá nie je v súlade s jej „oficiálnym“ výkladom.
s. 38“

Štefan Šutaj (1955)

Potvrdené výroky, Maďarská menšina na Slovensku v 20. storočí (2012)

O ľuďoch, O minulosti, O vzťahoch, O histórii

„Zdá sa, že je to v povahe človeka, že sa snaží pre svoj národ vybojovať prioritu, dokazovať, v čom boli významní, dôležití, v čom ovplyvnili historický vývoj. Nadväzujeme na hodnoty tých, čo tu boli pred nami a človek by si mal vážiť a pripomínať a poznať dejiny vlastné aj iných. Nemá však prakticky význam, kto tu bol len pred tristo rokmi a kto pred tisíc rokmi. Neznamená to, že má menšie právo alebo menší nárok na dom, na územie alebo na záhradu, lebo niekto iný tu bol skôr. […] Môžeme skúmať, pokojne sa rozprávať a s empatiou vypočuť, kto tu bol, kto kedy prišiel, dokonca aj kto mal aké koníky, ale nie je to dôvod pre nacionalistické spory. Politickí vodcovia so sklonmi k autoritárstvu vyhľadávajú priestor, keď sa dá zjednotiť, spojiť proti niekomu, vytvárať pocit ohrozenia, pretože vtedy vyniknú vodcovia, ktorí sa môžu postaviť do čela takejto „ohrozenej skupiny“.
v interview pre denník SME, 6. august 2011“

Štefan Šutaj (1955)

Potvrdené výroky Zdroj: PLANČÍKOVÁ, Vladislava. Ako fungovali v praxi Benešove dekréty [online]. In SME, 2011-08-06 [cit. 2015-01-08]. Dostupné online http://www.sme.sk/c/6006112/ako-fungovali-v-praxi-benesove-dekrety.html.

O domove, O pocitoch, O povahe

„Poznám dejiny a historický vývoj myslenia, a preto mi je jasné, že príde čas, keď sa pustia do hľadania stratených fragmentov toho, čo sa ešte nepodarilo zničiť. Avšak tento fakt mi vôbec nie je na útechu, naopak, je mi odporný, pretože je prejavom strašnej ľudskej hlúposti, ktorá pretrváva od počiatku dejín a, zdá sa bude trvať až do ich konca.“

Pavel Alexandrovič Florenskij (1882–1937) ruský pravoslávny teológ, kňaz, filozof, matematik, fyzik, elektrotechnik, vynálezca a Neomartýr

Prisudzované výroky
Zdroj: citované z jeho listu z väzenia, po skonfiškovaní jeho archívu a knižnice; citované podľa Florenskij, Pavel: Soľ zeme. Nové mesto, 1996, s. 84. ISBN 80-85487-32-2

O hlúposti, O čase, O hľadaní

„Dejiny si žijú svoj vlastný život. O udalostiach a faktoch vzniká vo vedomí ľudí osobitný a samostatný obraz, ktorý sa mení v závislosti od dobových okolností. Aj keď sa samotné udalosti a fakty nezmenili, lebo sa už zmeniť nemôžu, mení sa pohľad na ne a ich interpretácia.
s. 38“

Štefan Šutaj (1955)

Potvrdené výroky, Maďarská menšina na Slovensku v 20. storočí (2012) Zdroj: ŠUTAJ, Štefan. Maďarská menšina na Slovensku v 20. storočí. Bratislava : Kalligram, 2012. 398 s. ISBN 8081016384 http://www.worldcat.org/oclc/841166212, s. 38.

O ľuďoch, O živote, O závislosti