„Som nepočujúce dievča od narodenia a sa za to nehanbím. Nosím strojček aby som počula. Viem komunikovať s počujúcmi ľudmi a im odrezat z pier. Ovládam posunkovú reč s nepočujúcmi ľudmi… :)
Myslím si,že každý človek má právo na šťastie. Ja mám šťastie,že som sa narodila v Európe na Slovensku, pretože napríklad deti v Afrike trpia hladom, alebo deti v Kosove, Albánsku videli zomierať svojich blízkych príbuzných, ba aj kamarátov…
človek nemôže byť šťastný každý deň rovnako. Môže sa však tešiť z maličkostí, ktoré nie sú samozrejmé ale potešia.
Teším sa, keď ma mama pochváli,že som usilovná, keď spolu s oteckom vymýšľame pestvá, potešilo ma, keď mi kamarát z tábora poslal pozdrav k meninám,…To je všetko také malé šťastie. Veľkým šťastím je, keď je človek zdravý, má rodičov a kamarátov, ktorí ho ľúbia, vedia mu poradiť a nie sú falošní.
Mám šťastie,že mám rodičov, ktorí ma ľúbia a starajú o mňa. Pomáhajú mi, poradia a ja sa snažím nesklamať ich dôveru. som šťastná, keď môžeme isť spolu na prechádzku alebo na výlet, kde nás sprevádza náš verný štvornohý kamarát Mike. Som rada,že mi rodičia dovolia mať aj kocúrika Murka, a okrem toho sa starám aj o andulky a rybičky.
Čo je to šťastie? To je, keď sa mi podarí dobre napísať písomku, zažiť pekný deň, to je pocit,že keď ma niečo trápi, mám to komu povedať,že nie som sama so svojimi radosťami i starosťami… Šťastie je to,že ideme spolu celá rodina do prírody, do záhrady alebo niečo nakupovať.Šťastná som,že sme zdraví a môžeme pomáhať babke, lebo nemala to šťastie a je veľmi ťažko chorá, ale musí bojovať.
Bola by som rada, keby všetky deti mali také šťastie, vyrastali v zemi, ktorá nepozná vojnu, hlad, mali rodičov, ktorí sa s láskou o nich postarajú“
— petra59
