Citáty o boji

„Ničoho sa neboj. Všetko prechádza, Boh sa však nemení. Trpezlivosť všetko dosiahne. Kto má Boha, nič mu nechýba. Iba Boh stačí.“

—  Tereza z Avily rímskokatolícka svätica 1515 - 1582

„Neboj sa svôjho muža, lebo on sa bude báť že dôjde o svoju ženu.“

—  Brigita Bergerová

„Ó, Pane, v tvojich rukách som bezpečný. Keď ty ma držíš, nemusím sa báť ničoho. Neviem nič o budúcnosti, ale dôverujem v teba.“

—  František z Assisi katolícky svätec a zakladateľ františkánskeho rádu 1182 - 1226

„Svadobný pochod mi vždy pripomína hudbu, ktorá sa hrá, keď vojaci tiahnu do boja.“

—  Heinrich Heine nemecký básnik, novinár, esejista a literárny kritik 1797 - 1856

„Čokoľvek, čo ťa otravuje, ťa učí trpezlivosti. Ktokoľvek ťa opúšťa, učí ťa stáť na svojich vlastných nohách. Čokoľvek ťa hnevá, ťa učí odpusteniu a súcitu. Čokoľvek má nad tebou moc, ťa učí, ako si vziať svoju moc späť. Čokoľvek nenávidíš, je tu, aby si sa naučil bezpodmienečnej láske. Čohokoľvek sa bojíš, ťa učí odvahe prekonať svoj strach. Čokoľvek, nad čím nemáš kontrolu, ťa má naučiť nechať veci ísť a dôverovať Vesmíru.“

—  Jackson Kiddard

„Ja nemám s mimovládnymi organizáciami žiadny problém. Dokonca som presvedčený, že mimovládne organizácie vedia v niektorých prípadoch plniť funkcie aj za štát podstatne lacnejšie, ako to robí štát. Napríklad si viem predstaviť veľmi aktívne mimovládne organizácie v oblasti prevencie kriminality a boja proti drogám a ďalšie a ďalšie. Tu by štát mohol byť veľmi aktívny a mohol by takýmto organizáciám aj možno viac vychádzať v ústrety, aj finančne ich podporovať, lebo vždy sú efektívnejšie ako štát. To je normálne, veď to nehovorím žiadne tajomstvo, pretože často tie inštitúcie pracujú na dobrovoľnej báze. Ak sa prijíma nejaký návrh zákona, tak sa prijme návrh zákona, ktorý bude plne zodpovedať štandardom Európskej únie tak, ako to je aj v prípade tlačového zákona.
Reakcia na otázku „Aký je váš názor, na ktorej strane stojíte, že či treba viacej kontrolovať mimovládne organizácie, ako to predpokladá ten zákon?““

—  Robert Fico slovenský politik 1964

tlačová konferencia po skončení 84. schôdze vlády SR, 20. november 2013
Potvrdené výroky, Politická etika a transparentnosť, Vzťah k mimovládnym organizáciám
Zdroj: Prepis audiozáznamu tlačovej konferencie po skončení 84. schôdze vlády SR. Bratislava : Úrad vlády SR, 2013-11-20. Dostupné online http://archiv.vlada.gov.sk/old.uv/8747/prepis-audiozaznamu-tlacovej-konferencie-po-skonceni-84-schodze-vlady-sr.html.

„Vinný sa bojí zákona, nevinný osudu.“

—  Latinské príslovie

„Nikto nevie, čo je smrť, a predsa sa jej všetci boja, akoby uznávali, že je najväčším zlom, i keď je pre človeka najväčším dobrom.“

—  Platón klasický grécky filozof -427 - -347 pred n. l.

Prisudzované výroky

„Boj sa, človeče, viac ženskej lásky, ako nenávisti mužovej.“

—  Sókratés klasický grécky filozof z Atén -470 - -399 pred n. l.

„Netráp sa nad vecami,
pretože každá jedna bude v poriadku.“

—  Bob Marley jamajský spevák, skladateľ, hudobník 1945 - 1981

„Život toho, kto miluje a zabúda na seba, je plný pokojnej krásy. Každé priateľstvo predpokladá vnútorný boj. A niekedy kríž vnáša svetlo do bezodnej hĺbky lásky.“

—  Roger Louis Schütz-Marsauche švajčiarsky mních 1915 - 2005

Prisudzované výroky
Varianta: Život toho, kto miluje a zabúda na seba, je plný pokojnej krásy. Každé priateľstvo pedpokladá vnútorný boj. A niekedy kríž vnáša svetlo do bezodnej hĺbky lásky.

„Keď skúmame dejiny, nachádzame v nich dosť mien, pri ktorých iba titul a hodnosť čosi hovorí; za leskom titulu je však prázdnota. Sú to čierni pasažieri histórie. A nájdeme i iné postavy, hoc aj bez štátnych titulov a hodnosti, v ktorých akoby sa stelesnila problematika doby, ktoré sú symbolmi potrieb, bojov a ilúzií svoje spoločnosti, sú míľnikmi na vývinovej ceste svojho národa. Takouto svetovou postavou v slovenskej histórii je Ľudovít Štúr … Vybral si cestu tŕnistú, lebo si uvedomuje svoju povinnosť voči spoločnosti, voči dejinám. Štúr pochopil vývinovú tendenciu modernej doby a že sa jednoznačne postavil na stranu "utisnutých a odhodených" ľudových vrstiev i národov. Za ich slobodu a lepší život formujú štúrovci prvý dobe zodpovedajúci politický a národný program Slovákov, stmeľujú a zjednocujú uvedomelé sily v národe, organizujú politický i ozbrojený zápas za revolučné požiadavky ľudu a národa, vyvolávajú prvý krát v našich dejinách uvedomelý masový revolučný pohyb. … Z poznania zúfalej situácie ľudových más, z túžby zmeniť ju vytvára skupina štúrovskej inteligencie, nezaťažená rodovými či majetnými výsadami, revolučno-demokratický program odstránenia feudalizmu a zrušenia poddanstva. … Mnoho súdov bolo vyslovené o týchto udalostiach, od súčasníkov i v neskorších rokoch, z pozícií jednotlivých národov i zo širších hľadísk európskej revolúcie. Niektoré novinárske poznámky Marxa a Engelsa, písané v priebehu udalostí bez možnosti bližšieho poznania a analyzovania špecifických podmienok a situácie revolúcie v Rakúsku a Uhorsku, boli neskôr kanonizované ako posledný súd histórie. …. V súhrnom pohľade je úloha Štúra a jeho spolubojovníkov v našej národnej histórii vysoko pozitívna a obdivuhodná. Objektivizovali a predstavovali potreby a požiadavky ľudových más, bojovali za ne. Tvoria základný článok vývinovej reťaze našej novodobej histórie. … Čítajte dejiny nášho národa. Nie tie vymyslené pre dokórum jedného režimu, ktorý si ako parvenu zakupoval lepšiu minulosť, ale tie hybné sily, ktoré národ udržali, uvedomili, politicky formovali. V máloktorom národe sú jeho politické dejiny tak históriou jeho kultúrneho vývoja, kultúrnych osobností ako u nás. Štúrova skupina, ktorá prvá politicky viedla náš národ, dávala mu sociálny i hospodársky program, ba dokonca do zbrane ho mobilizovala, neboli to sami básnici, spisovatelia, novinári, kultúrni činitelia? Kuzmány, Janko Kráľ, Vajanský a všetci ostatní, stĺpy našej našej národnej kultúry, boli nositeľmi politického zápasu u nás. … Táto symbióza skutočnej kultúry s progresívnou politikou zostala v nás do dnešného dňa. Nedívajte sa na voľby a na manifestácie, ale na myšlienky, ktoré obstáli v posledných 28. rokoch. Bola to koncepcia Hlinku a Tuku alebo Hodžu a Dérera a ich početných ampliónov, na ktorú by mohol národ dnes nadväzovať? Alebo to bola tá podľa Štúra, pohybujúca a zapaľujúce iskra ducha ľudského, ktorú nachádzame v dielach Novomeského, Smreka, Jilemnického, Kráľa, Jesenského, v článkoch Clementisa v kultúrnom a umeleckom podaní toľkých avantgardných činiteľov a v politickom formulovaní socialistického hnutia u nás? Komunistické hnutie a kultúra bili sa za to isté, i keď dakedy na rozličných frontoch: za slobodu človeka, za pravdu a krásu v ľudskom spoločenstve. K týmto zdrojom národných a kultúrnych síl sa vraciame, ked robíme jeden a chystáme sto krokov dopredu."“

—  Gustáv Husák slovenský komunistický politik 1913 - 1991

Potvrdené výroky
Zdroj: Štefan Drug: Štúrov program na našich zástavách

„Nebojte sa pýtať odo mňa knihu - odmietam celkom slušne.“

—  Josef Hora český básnik, autor teoretickej literatúry, spisovateľ a prekladateľ 1891 - 1945

Prisudzované výroky

„Neboj sa svojich nepriateľov, môžu ti vziať maximálne tvoj život. Je to však stále omnoho lepšie, než médiá. Tých sa boj, pretože ti ukradnú tvoju česť.“

—  Mark Twain americký autor a humorista 1835 - 1910

„Skromný sa hanbil a hlupák povedal: On sa ma bál.“

—  Afganske príslovie

„Hovoríš, že miluješ dážď, ale používaš dáždnik. Hovoríš, že miluješ slnko, ale schovávaš sa v tieni. Hovoríš, že miluješ vietor, ale keď fúka, zatvoríš okno. Preto sa bojím dňa, keď povieš, že ma miluješ.“

—  Bob Marley jamajský spevák, skladateľ, hudobník 1945 - 1981

Prisudzované výroky

„Veľkou silou bláznov je to, že sa neboja rozprávať hlúposti.“

—  Jean Cocteau francúzsky básnik, prozaik, dramatik, návrhár, manažér a filmár 1889 - 1963

„Človek, ktorý sa nebojí neznámeho vo vede, bojí sa neznámeho v morálke.“

—  Michelangelo Buonarroti taliansky sochár, maliar, architekt a básnik 1475 - 1564

„Dnes sa bojuje hlavne o moc a blahobyt, nie za ideály. Sekularizovaný človek, ktorý sa cíti tak dospelým, zrelým a slobodným je zároveň človekom, ktorý uteká pred svojou slobodou, človekom, ktorý trpí samotou, je ohrozovaný rôznymi vrtochmi svojej duše, usiluje sa oddialiť smrť a žije v strachu, lebo stratil nádej. Toto je Európa a toto je človek, ktorému sme dnes povolaní prinášať evanjelium.“

—  Ján Pavol II. 264. pápež katolíckej cirkvi 1920 - 2005