„Nedeľná modlitba za otcove rukyOtcove ruky na večernom stole.Také sú veľké ako taniere.O chvíľu pôjde preč -kúpiť chlieb za mozole.Iba čo doje zvyšky večere.Keď mi tie ruky na sobotu vráti,budeme znova sedieť za stolomA moja dlaň sa v jeho stratí,akoby jej tam ani nebolo.A ja viem veru, čo sa možno stane,že vyhŕkne mi slza na líčko.Moja dlaň bude v hniezde jeho dlaneako ružové vtáčie vajíčko.Možno aj usnem s hlávkou na tej ruke.A bude sa mi, Bože, sladko spať.Akoby som spal na nebeskej lúke.A ničoho sa nebudem už báť.“— Milan RúfusO boji, slza 3
„Nie je to práve hysterický nepokoj súčasného sveta, ktorý hovorí o tom, ako veľmi sa tento svet vzďaľuje od jaslí vianočného Dieťaťa?“— Milan RúfusO jedlu, o svete 1
„Nebráň sa tomu, čo sa deje. A celý vyjdi v ústrety. Mne dobré je aj to, čo zlé je, len prázdne nie, to uletí.“— Milan RúfusO zlu, motivačné 5
„Studnička je, kde to, čo vyviera, neodchádza a verné je to tam. /Milan Rúfus: Chlapec a studnička/“— Milan Rúfuschlapec, o náboženstve, o viere 2
„Dobročinnosť je výnimočný stav, keď sa z ľahostajného prúdu človečiny oddelí skutočná ľudskosť, aby pomohla trpiacemu.“— Milan RúfusO ľuďoch 1
„Položiť na stôl presne ako chlieb alebo vodu. Alebo medzi dva prsty soli. To je báseň.“— Milan RúfusO jedlu, o vode
