„Chcieť byť niekým iným je plytvanie vlastnou osobnosťou.“
— Kurt Cobain americký hudobník a umelec 1967 - 1994
Citáty o osobnosti
Zbierka citátov na tému osobnosť.
Súvisiace témyCelkom 72 citátov o osobnosti, filtrovať:
„Buď sám sebou. Osobnosti ostatných sú už obsadené.“
— Oscar Wilde írsky spisovateľ a básnik 1854 - 1900
„Zo školy by mal vychádzať mladý človek ako harmonická osobnosť, nie ako špecialista.“
— Albert Einstein nemecko-americký fyzik a zakladateľ teórie relativity 1879 - 1955
„Nie v tom, čo máme, ale v tom, čo sme, je naša osobnosť.“
— Oscar Wilde írsky spisovateľ a básnik 1854 - 1900
Prisudzované výroky
„Ženská osobnosť je ako more - rozochveje ju najslabší závan a pritom unesie najťažšie bremená.“
— Immanuel Kant nemecký filozof 1724 - 1804
„Neurotik si berie príliš veľa zodpovednosti; človek s poruchou osobnosti príliš málo. Keď sa do konfliktu s okolím dostane neurotik, automaticky predpokladá, že je to jeho vina. Človek s poruchou osobnosti naopak automaticky predpokladá, že všetkým je vinné okolie.“
— Morgan Scott Peck americký psychiater 1936 - 2005
„Osobnosti sa neformujú peknými rečami, ale prácou a vlastným výkonom.“
— Albert Einstein nemecko-americký fyzik a zakladateľ teórie relativity 1879 - 1955
„Dokonca som sa na konci štúdia skúšal dostať do komunistickej strany. Skutočne som si myslel, že keď chcem zmeniť spoločnosť, tak tam musím byť. Možno bol pre mňa príkladom môj otec, ktorý mi bol v živote veľkým vzorom, a bol aj komunistom. Zdesenie straníckych funkcionárov na vysokej škole, keď videli moju žiadosť o vstup do strany, bolo veľké. Zamietli ma jasne a rázne. Ako človeka, ktorý „síce patrí k vedúcim osobnostiam v kolektíve, ale určite nevedie kolektív k rozvoju socialistickej vlasti“.
s. 7-8.“
— Andrej Kiska prezident Slovenskej republiky 1963
Potvrdené výroky, Cesta manažéra z pekla alebo Ako robiť charitu úspešne a so srdcom (2011)
„Každý môže byť veľkou osobnosťou, lebo každý môže slúžiť.“
— Martin Luther King americký duchovný, aktivista a vodca v americkom hnutií občianskych práv 1929 - 1968
„Keď skúmame dejiny, nachádzame v nich dosť mien, pri ktorých iba titul a hodnosť čosi hovorí; za leskom titulu je však prázdnota. Sú to čierni pasažieri histórie. A nájdeme i iné postavy, hoc aj bez štátnych titulov a hodnosti, v ktorých akoby sa stelesnila problematika doby, ktoré sú symbolmi potrieb, bojov a ilúzií svoje spoločnosti, sú míľnikmi na vývinovej ceste svojho národa. Takouto svetovou postavou v slovenskej histórii je Ľudovít Štúr … Vybral si cestu tŕnistú, lebo si uvedomuje svoju povinnosť voči spoločnosti, voči dejinám. Štúr pochopil vývinovú tendenciu modernej doby a že sa jednoznačne postavil na stranu "utisnutých a odhodených" ľudových vrstiev i národov. Za ich slobodu a lepší život formujú štúrovci prvý dobe zodpovedajúci politický a národný program Slovákov, stmeľujú a zjednocujú uvedomelé sily v národe, organizujú politický i ozbrojený zápas za revolučné požiadavky ľudu a národa, vyvolávajú prvý krát v našich dejinách uvedomelý masový revolučný pohyb. … Z poznania zúfalej situácie ľudových más, z túžby zmeniť ju vytvára skupina štúrovskej inteligencie, nezaťažená rodovými či majetnými výsadami, revolučno-demokratický program odstránenia feudalizmu a zrušenia poddanstva. … Mnoho súdov bolo vyslovené o týchto udalostiach, od súčasníkov i v neskorších rokoch, z pozícií jednotlivých národov i zo širších hľadísk európskej revolúcie. Niektoré novinárske poznámky Marxa a Engelsa, písané v priebehu udalostí bez možnosti bližšieho poznania a analyzovania špecifických podmienok a situácie revolúcie v Rakúsku a Uhorsku, boli neskôr kanonizované ako posledný súd histórie. …. V súhrnom pohľade je úloha Štúra a jeho spolubojovníkov v našej národnej histórii vysoko pozitívna a obdivuhodná. Objektivizovali a predstavovali potreby a požiadavky ľudových más, bojovali za ne. Tvoria základný článok vývinovej reťaze našej novodobej histórie. … Čítajte dejiny nášho národa. Nie tie vymyslené pre dokórum jedného režimu, ktorý si ako parvenu zakupoval lepšiu minulosť, ale tie hybné sily, ktoré národ udržali, uvedomili, politicky formovali. V máloktorom národe sú jeho politické dejiny tak históriou jeho kultúrneho vývoja, kultúrnych osobností ako u nás. Štúrova skupina, ktorá prvá politicky viedla náš národ, dávala mu sociálny i hospodársky program, ba dokonca do zbrane ho mobilizovala, neboli to sami básnici, spisovatelia, novinári, kultúrni činitelia? Kuzmány, Janko Kráľ, Vajanský a všetci ostatní, stĺpy našej našej národnej kultúry, boli nositeľmi politického zápasu u nás. … Táto symbióza skutočnej kultúry s progresívnou politikou zostala v nás do dnešného dňa. Nedívajte sa na voľby a na manifestácie, ale na myšlienky, ktoré obstáli v posledných 28. rokoch. Bola to koncepcia Hlinku a Tuku alebo Hodžu a Dérera a ich početných ampliónov, na ktorú by mohol národ dnes nadväzovať? Alebo to bola tá podľa Štúra, pohybujúca a zapaľujúce iskra ducha ľudského, ktorú nachádzame v dielach Novomeského, Smreka, Jilemnického, Kráľa, Jesenského, v článkoch Clementisa v kultúrnom a umeleckom podaní toľkých avantgardných činiteľov a v politickom formulovaní socialistického hnutia u nás? Komunistické hnutie a kultúra bili sa za to isté, i keď dakedy na rozličných frontoch: za slobodu človeka, za pravdu a krásu v ľudskom spoločenstve. K týmto zdrojom národných a kultúrnych síl sa vraciame, ked robíme jeden a chystáme sto krokov dopredu."“
— Gustáv Husák slovenský komunistický politik 1913 - 1991
Potvrdené výroky
Zdroj: Štefan Drug: Štúrov program na našich zástavách
„Túžba po sláve; inštinktívna túžba všetkých významných osobností.“
— Edmund Burke anglo-írsky štátnik 1729 - 1797
„Nie je nič fádnejšieho ako osobnosť bezcharakterného človeka.“
— Jean de La Bruyere francúzsky spisovateľ a filozof 1645 - 1696
„Mladý človek, ktorý sa necháva ovládať egoizmom, ochudobňuje vlastné horizonty, stráca morálne sily a ničí svoju mladosť tým, že neumožňuje rásť vlastnej osobnosti. Ste povolaný, aby ste iných učili umeniu lásky, kresťanskej lásky, ktorá je božská i ľudská zároveň. Ste povinní nahradiť nenávisť civilizáciou lásky.“
— Ján Pavol II. 264. pápež katolíckej cirkvi 1920 - 2005
„Keď skutočne milujem, prekračujem hranice svojho "ja", a preto rastiem tým viac, čím väčšia je moja láska a čím ďalej trvá. Skutočná láska sa nestráca; sama sa trvalé obnovuje. Čím viac podporujem duchovný rast toho druhého, tým viac povzbudzujem svoj vlastný. Som úplne sebecká ľudská bytosť. Nerobím nič pre niekoho iného, pokiaľ to nerobím súčasne i pre seba. A ako vďaka láske rastie moja osobnosť, rastie i moja radosť, ktorá je trvalejšia a stálejšia.“
— Morgan Scott Peck americký psychiater 1936 - 2005