Citáty na tému vek

Radiť citáty:

Françoise Sagan 40

francúzska autorka 1935 – 2004

„Je vek kedy žena musí byť krásna aby bola milovaná. A potom príde vek kedy musí byť milovaná aby bola krásna.“

Václav Richter 22

český historik umenia 1900 – 1970

„Na vek ženy treba zabudnúť, ale na jej narodeniny nikdy.“

Konfucius 122

čínsky učiteľ, editor, politik a filozof -550 – -478 pr. n. l.

„Žena sa za svojho života podriaďuje trom mužom: v detstve otcovi, v zrelej veku svojmu muži a v starobe svojmu synovi. Beda žene, ktorá sa tomu vzoprie.“

Marcus Tullius Cicero 439

rímsky filozof a štátnik -106 – -43 pr. n. l.

„Keby náš duch nemal isté predtuchy budúcnosti a keby nedovolil svojmu mysleniu prekročiť hranice, ktorými je obmedzený čas nášho života, je isté, že by sa netrýznil prekonávaním ťažkostí a netrápil toľkými starosťami, neodopieral by si spánok a neriskoval veľakrát dokonca svoj život. Je to však iné: práve tí najlepší majú v sebe akýsi ušľachtilý pud, ktorý vo dne v noci bodá dušu ostrohami slávy a upozorňuje ju, že nesmieme nechať spomienku na seba zaniknúť spolu so životom, ale že ju musíme rozšíriť na budúce veky.“

Ján Pavol II. 118

264. pápež katolíckej cirkvi 1920 – 2005

„Žene je zvláštnym spôsobom zverená radostná úloha viesť deti od najútlejšieho veku k objaveniu nadprirodzeného sveta. Žena má chápavé, citlivé a súcitné srdce, ktoré jej umožňuje dať láske jemnú a vecnú podobu.“

Jean Cocteau 58

francúzsky básnik, prozaik, dramatik, návrhár, manažér a ... 1889 – 1963

„Existuje určitý vek, keď sa musíme rozhodnúť, či si predĺžime mladosť alebo život.“

Andrej Kiska 45

prezident Slovenskej republiky 1963

„Vyrastal som v kresťanskej rodine. Bol som pokrstený, a tým, že moji rodičia boli učitelia, a nechceli prísť o prácu, tak sme od 68. roku, alebo 67. roku, nemohli chodiť do kostola. Ja som do kostola chodil. Napriek tomu ja som tam chodil s babkou, ktorá bola veľmi silne veriaca. Napríklad prvé sväté prijímanie zorganizovala u nás doma. Prišiel ku nám farár, a odslúžil omšu u nás doma. Aby rodičia neprišli o prácu, tak prvé sväté prijímanie som dostal doma. Neskôr som, keďže ma rodičia neviedli ku kresťanstvu, pretože nechceli so mnou takto otvorene rozprávať, [...] tak sa zo mňa stal ateista. Ja som ako človek, ktorý [...] keď som bol vo veku stredoškoláka, vysokoškoláka, ja som nemal vieru. 'Neskôr som pôsobil v Spojených štátoch.' [...] 'Tam som sa bližšie zoznámil so židovským náboženstvom. Zaujímalo ma, ako funguje, a išiel som do jeho hĺbky. Neskôr, keď som prišiel naspäť z Ameriky, veľmi ma zaujal budhizmus ako taký, a to hlavne silnými črtami.' Tým, že máme pracovať s vlastnou mysľou [...], že tá myseľ, ktorú tu máme, mala by [...], určuje to, či sa momentálne cítime šťastní alebo nešťastní. Takže som sa dosť poctivo, asi štyri alebo päť rokov, tomuto štúdiu venoval. 'A tak, ako ten vývoj išiel ďalej, tak som sa postupne zase vrátil k tým našim základom. Predsa len som sa vrátil k Biblii, a k tomu nášmu Bohu.'“