„Všade pustnú naše obce. Židia opanúvajú sudcovskou exekúciou postavenie úbohého ľudu, ktorý sa musí vysťahovať z domu, odobrať sa od svojej rodiny a známych a musí sa pustiť do šíreho sveta, aby tam zomrel a zakapal. Svätá vec človečenstva nás vyzýva, aby sme už raz vyslovili zásadu oslobodenia ľudu. V západných štátoch nie sú viac feudálne vzťahy. Veď sa ani nezrovnávajú s požiadavkou tohto storočia. Podľa mňa stojíme na čiare dvoch vekov: jedného zapadajúceho, v ktorom sa práva len jednotlivcom a kastám dávali, druhého svitajúceho, v ktorom sa práva každému, zaslúženému, v opravdivom zmysle vzatému človeku povolia a prisúdia. Dávajme si pozor, aby sme nezaostali za tým, čo už inde svitá a čo je požiadavkou nášho storočia. Nedávno, keď som tu, vec chudobného ľudu podotkol, zaslúžilý vyslanec peštianskej stolice videl v potlačení ľudu osud. Spomenul, že je to beh sveta, keď sa ten čo stojí nižšie v obci potlačí a musí niesť ťarchu dane. Ja v tom žiaden osud nevidím. A chráňboh, aby v tom aj dáky osud bol. Na čele dejov v štátoch a spoločnostiach stojí ľudská vôla, samotné dejiny nie sú nič iné iba rozvíjanie a uskutočňovanie tejto vôle. Ľudovít Štúr, Uhorský snem, 15. január 1848“

Ľudovít Štúr, Uhorský snem, 15. január 1848 https://bratislava.sme.sk/c/3646558/sturova-rec-na-uhorskom-sneme.html