Citáty o histórii

Zbierka citátov na tému história.

Súvisiace témy

Celkom 85 citátov o histórii, filtrovať:

„Áno, komunisti narobili veľa chýb, hlúpostí, dopusili deformácie. To ale neznamená, že sociálne vymoženosti a socialistické myšlienky a hodnoty sa tým pochovali. Západ podobný tomu, akým prešlo vo svojich dejinách kresťanstvo, lebo nik dnes nemôže poprieť skutočnosť, že aj v jeho histórii bolo tmárstvo, inkvizícia, netolerantnosť, korupcia a ďalšie negatívne stránky a obdobia. Idea spravodlivosti rovnosti ľudí bola nad tým vyšetkým, preto humanizmus krestanstva a jeho nosné myšlienky dokázali strhávať ľudí… Po porážke, akú sme utrpeli, sa nechce uznať. že socializmus napriek všetkému odsúdeniahodnému posunul myslenie a sebavedomie prostých pracujúcich ľudí, snažil sa o ich dôstojné postavenie. Znehodnocuje sa všetko, aj to, čo bolo v socialistických krajinách dobré." 27. februára 1991“

— Gustáv Husák 1913 - 1991

O myšlienkach, O sebavedomie, O hlúposti, O ľuďoch

„História je naozaj učiteľkou života: učí nás, že je hanbou, že napriek jej poúčaniu sa ľudia vždy dopúšťajú tých istých chýb.“

— Ugo Bernasconi taliansky maliar, spisovateľ a aforista 1874 - 1960

Život, O jedlu, O ľuďoch, O chybách

Reklama

„Najlepším strelcom v histórii je šľak. Vždy trafí.“

— Jozef Páleník

O jedlu

„Tvrdí sa, že história sa opakuje. Hádam je to preto, že ľudia ju na prvý raz dostatočne nepochopili.“

— Castelot francúzsky historik a spisovateľ 1911 - 2004

O jedlu, O ľuďoch

„História je učiteľkou života.“

— Marcus Tullius Cicero rímsky filozof a štátnik -106 - -43 pred n. l.

Život, O jedlu

„Keď chcete poznať pravdivú históriu, poznajte to, čo píšu porazení.“

— Henry Ford americký priemyselník 1863 - 1947

„Chudobní ľudia si vybavujú svoje záležitosti sami; bohatí si najímajú správcov. To je história starých aj moderných národov.“

— Benjamin Constant 1767 - 1830

O jedlu, O ľuďoch

„Živí sa z histórie poučiť nechcú, mŕtvi nemôžu.“

— Anita Tešovičová slovenská spisovateľka 1940

O mŕtvych

„'História nám len naznačuje, že kapitalizmus je potrebnou podmienkou politickej slobody. Je zrejmé, že nie je podmienkou postačujúcou.' Fašistické Taliansko a fašistické Španielsko, Nemecko v rôznych obdobiach počas posledných sedemdesiatich rokov, Japonsko pred prvou svetovou vojnou a v medzivojnovom období, cárske Rusko v desaťročiach pred prvou svetovou vojnou – to všetko sú spoločnosti, ktoré rozhodne nemožno označiť ako politicky slobodné. No predsa, v každej z nich bolo súkromné podnikanie dominantnou formou ekonomického usporiadanie. Je preto zjavne možné, aby existoval ekonomický systém, ktorý je vo svojich základoch kapitalistický, a politický systém, ktorý nie je slobodný. Dokonca aj v týchto spoločnostiach mali občania omnoho viac slobody než občania moderných totalitných štátoch ako je Rusko alebo nacistické Nemecko, kde je ekonomický totalitarizmus spojený s politickým totalitarizmom. Ešte aj v cárskom Rusku mali niektorí občania za určitých okolností možnosť zmeniť zamestnanie bez potreby súhlasu politickej autority, pretože kapitalizmus a existencia súkromného vlastníctva do istej miery kontrolovali centralizovanú moc štátu.“

— Milton Friedman americký ekonóm, štatistik a spisovateľ 1912 - 2006

O podnikanie, O jedlu, O mieri, O vojne

„História sa stále opakuje: pri nástupe sa pália knihy, pri odchode archívy.“

— Milan Růžička český dokumentátor a režisér 1937 - 2011

O odchode, O knihách

Help us translate English quotes

Discover interesting quotes and translate them.

Start translating

„V tvári každého človeka je zapísaná jeho história.“

— Friedrich Von Bodenstedt nemecký autor 1819 - 1892

O jedlu

„História nás učí, kde sme robili chyby. Bolo by oveľa múdrejšie, keby nás učila, aké chyby nemáme robiť v budúcnosti.“

— Vlado Javorský karikaturista

O budúcnosti, O chybách

„História vyzdvihuje vždy len toho, kto má úspech.“

— Stefan Zweig rakúsky spisovateľ 1881 - 1942

O úspechu

„História nie je pohľad, ale zodpovednosť.“

— Jan Patočka český esejista a filozof 1907 - 1977

„Keď skúmame dejiny, nachádzame v nich dosť mien, pri ktorých iba titul a hodnosť čosi hovorí; za leskom titulu je však prázdnota. Sú to čierni pasažieri histórie. A nájdeme i iné postavy, hoc aj bez štátnych titulov a hodnosti, v ktorých akoby sa stelesnila problematika doby, ktoré sú symbolmi potrieb, bojov a ilúzií svoje spoločnosti, sú míľnikmi na vývinovej ceste svojho národa. Takouto svetovou postavou v slovenskej histórii je Ľudovít Štúr… Vybral si cestu tŕnistú, lebo si uvedomuje svoju povinnosť voči spoločnosti, voči dejinám. Štúr pochopil vývinovú tendenciu modernej doby a že sa jednoznačne postavil na stranu "utisnutých a odhodených" ľudových vrstiev i národov. Za ich slobodu a lepší život formujú štúrovci prvý dobe zodpovedajúci politický a národný program Slovákov, stmeľujú a zjednocujú uvedomelé sily v národe, organizujú politický i ozbrojený zápas za revolučné požiadavky ľudu a národa, vyvolávajú prvý krát v našich dejinách uvedomelý masový revolučný pohyb…. Z poznania zúfalej situácie ľudových más, z túžby zmeniť ju vytvára skupina štúrovskej inteligencie, nezaťažená rodovými či majetnými výsadami, revolučno-demokratický program odstránenia feudalizmu a zrušenia poddanstva…. Mnoho súdov bolo vyslovené o týchto udalostiach, od súčasníkov i v neskorších rokoch, z pozícií jednotlivých národov i zo širších hľadísk európskej revolúcie. Niektoré novinárske poznámky Marxa a Engelsa, písané v priebehu udalostí bez možnosti bližšieho poznania a analyzovania špecifických podmienok a situácie revolúcie v Rakúsku a Uhorsku, boli neskôr kanonizované ako posledný súd histórie….. V súhrnom pohľade je úloha Štúra a jeho spolubojovníkov v našej národnej histórii vysoko pozitívna a obdivuhodná. Objektivizovali a predstavovali potreby a požiadavky ľudových más, bojovali za ne. Tvoria základný článok vývinovej reťaze našej novodobej histórie…. Čítajte dejiny nášho národa. Nie tie vymyslené pre dokórum jedného režimu, ktorý si ako parvenu zakupoval lepšiu minulosť, ale tie hybné sily, ktoré národ udržali, uvedomili, politicky formovali. V máloktorom národe sú jeho politické dejiny tak históriou jeho kultúrneho vývoja, kultúrnych osobností ako u nás. Štúrova skupina, ktorá prvá politicky viedla náš národ, dávala mu sociálny i hospodársky program, ba dokonca do zbrane ho mobilizovala, neboli to sami básnici, spisovatelia, novinári, kultúrni činitelia? Kuzmány, Janko Kráľ, Vajanský a všetci ostatní, stĺpy našej našej národnej kultúry, boli nositeľmi politického zápasu u nás…. Táto symbióza skutočnej kultúry s progresívnou politikou zostala v nás do dnešného dňa. Nedívajte sa na voľby a na manifestácie, ale na myšlienky, ktoré obstáli v posledných 28. rokoch. Bola to koncepcia Hlinku a Tuku alebo Hodžu a Dérera a ich početných ampliónov, na ktorú by mohol národ dnes nadväzovať? Alebo to bola tá podľa Štúra, pohybujúca a zapaľujúce iskra ducha ľudského, ktorú nachádzame v dielach Novomeského, Smreka, Jilemnického, Kráľa, Jesenského, v článkoch Clementisa v kultúrnom a umeleckom podaní toľkých avantgardných činiteľov a v politickom formulovaní socialistického hnutia u nás? Komunistické hnutie a kultúra bili sa za to isté, i keď dakedy na rozličných frontoch: za slobodu človeka, za pravdu a krásu v ľudskom spoločenstve. K týmto zdrojom národných a kultúrnych síl sa vraciame, ked robíme jeden a chystáme sto krokov dopredu."“

— Gustáv Husák 1913 - 1991

citáty, O boji, O inteligencii, O myšlienkach

„História bude raz hovoriť veľmi jasne a adresne. Fyzické i duševné sily človeka majú svoje hranice. Sem-tam sa podarí výnimočne túto hranicu prekročiť. Aj to iba vtedy, keď do slova a do písmena odhodláš sa "radšej nebyť, ako byť otrokom" lží a podvodu."“

— Gustáv Husák 1913 - 1991

O podvode, O sile

„Lorem ipsum dolor sit amet, consectetuer adipiscing elit. Etiam egestas wisi a erat. Morbi imperdiet, mauris ac auctor dictum.“

Ďalších 16 citátov...