„Skutočná sloboda nespočíva v živote bez pravidiel, ale v živote podľa vlastných pravidiel.“
— Jean Jacques Rousseau ženevský filozof 1712 - 1778
Citáty o slobode
Zbierka citátov na tému sloboda.
Súvisiace témyCelkom 316 citátov o slobode, filtrovať:
„Hľadať slobodu, to je jediná hnacia sila, ktorú poznám. Slobodu odletieť tam do tej nekonečnosti. Slobodu rozplynúť sa, zodvihnúť sa, byť ako planúca svieca, ktorá žiari proti svetlu miliard hviezd a aj napriek tomu zostáva nedotknutá, pretože nikdy nepredstierala, že je niečím väčším než tým, čím naozaj je, totiž obyčajnou sviečkou. “
— Carlos Castaneda peruánsky americký autor 1925 - 1998
Reklama
„Kto si myslí, že mu slobodu druhí vybojujú, ten jej nie je hodný.“
— Milan Rastislav Štefánik astronóm, politik, generál francúzskej armády 1880 - 1919
„Sila sa rodí z nátlaku a hynie na slobode.“
— Leonardo Da Vinci taliansky renesančný mudrc 1452 - 1519
„Všetky veľké veci sú jednoduché a mnohé možno vyjadriť jediným slovom: sloboda, spravodlivosť, česť, povinnosť, milosrdenstvo, nádej.“
— Winston Churchill premiér Spojeného kráľovstva počas 2. svetovej vojny 1874 - 1965
Reklama
„Najväčším ziskom zo sebestačnosti je sloboda.“
— Epikúros ze Samu staroveký grécky filozof -342 - -270 pr. n. l.
„Nie je neobmedzenej slobody, ona sa musí zastaviť pred stromom poznania dobrého a zlého.“
— Ján Pavol II. 264. pápež katolíckej cirkvi 1920 - 2005
„Keď skúmame dejiny, nachádzame v nich dosť mien, pri ktorých iba titul a hodnosť čosi hovorí; za leskom titulu je však prázdnota. Sú to čierni pasažieri histórie. A nájdeme i iné postavy, hoc aj bez štátnych titulov a hodnosti, v ktorých akoby sa stelesnila problematika doby, ktoré sú symbolmi potrieb, bojov a ilúzií svoje spoločnosti, sú míľnikmi na vývinovej ceste svojho národa. Takouto svetovou postavou v slovenskej histórii je Ľudovít Štúr... Vybral si cestu tŕnistú, lebo si uvedomuje svoju povinnosť voči spoločnosti, voči dejinám. Štúr pochopil vývinovú tendenciu modernej doby a že sa jednoznačne postavil na stranu "utisnutých a odhodených" ľudových vrstiev i národov. Za ich slobodu a lepší život formujú štúrovci prvý dobe zodpovedajúci politický a národný program Slovákov, stmeľujú a zjednocujú uvedomelé sily v národe, organizujú politický i ozbrojený zápas za revolučné požiadavky ľudu a národa, vyvolávajú prvý krát v našich dejinách uvedomelý masový revolučný pohyb.... Z poznania zúfalej situácie ľudových más, z túžby zmeniť ju vytvára skupina štúrovskej inteligencie, nezaťažená rodovými či majetnými výsadami, revolučno-demokratický program odstránenia feudalizmu a zrušenia poddanstva.... Mnoho súdov bolo vyslovené o týchto udalostiach, od súčasníkov i v neskorších rokoch, z pozícií jednotlivých národov i zo širších hľadísk európskej revolúcie. Niektoré novinárske poznámky Marxa a Engelsa, písané v priebehu udalostí bez možnosti bližšieho poznania a analyzovania špecifických podmienok a situácie revolúcie v Rakúsku a Uhorsku, boli neskôr kanonizované ako posledný súd histórie..... V súhrnom pohľade je úloha Štúra a jeho spolubojovníkov v našej národnej histórii vysoko pozitívna a obdivuhodná. Objektivizovali a predstavovali potreby a požiadavky ľudových más, bojovali za ne. Tvoria základný článok vývinovej reťaze našej novodobej histórie.... Čítajte dejiny nášho národa. Nie tie vymyslené pre dokórum jedného režimu, ktorý si ako parvenu zakupoval lepšiu minulosť, ale tie hybné sily, ktoré národ udržali, uvedomili, politicky formovali. V máloktorom národe sú jeho politické dejiny tak históriou jeho kultúrneho vývoja, kultúrnych osobností ako u nás. Štúrova skupina, ktorá prvá politicky viedla náš národ, dávala mu sociálny i hospodársky program, ba dokonca do zbrane ho mobilizovala, neboli to sami básnici, spisovatelia, novinári, kultúrni činitelia? Kuzmány, Janko Kráľ, Vajanský a všetci ostatní, stĺpy našej našej národnej kultúry, boli nositeľmi politického zápasu u nás.... Táto symbióza skutočnej kultúry s progresívnou politikou zostala v nás do dnešného dňa. Nedívajte sa na voľby a na manifestácie, ale na myšlienky, ktoré obstáli v posledných 28. rokoch. Bola to koncepcia Hlinku a Tuku alebo Hodžu a Dérera a ich početných ampliónov, na ktorú by mohol národ dnes nadväzovať? Alebo to bola tá podľa Štúra, pohybujúca a zapaľujúce iskra ducha ľudského, ktorú nachádzame v dielach Novomeského, Smreka, Jilemnického, Kráľa, Jesenského, v článkoch Clementisa v kultúrnom a umeleckom podaní toľkých avantgardných činiteľov a v politickom formulovaní socialistického hnutia u nás? Komunistické hnutie a kultúra bili sa za to isté, i keď dakedy na rozličných frontoch: za slobodu človeka, za pravdu a krásu v ľudskom spoločenstve. K týmto zdrojom národných a kultúrnych síl sa vraciame, ked robíme jeden a chystáme sto krokov dopredu."“
— Gustáv Husák 1913 - 1991
„Pravda si vyžaduje dôstojnosť človeka a jeho slobodu.“
— Johannes Robert Becher nemecký politik 1891 - 1958
Reklama
„Máte veľkú šancu dosiahnuť slobodu a plnosť života, a to nemožno sebeckým hľadaním vlastných výhod, ale len otvorením sa láske. Povolanie k láske je vaším základným povolaním. Ježiš vás volá k tejto ceste. Odpovedzte mu áno. Lež v cieli Kristovej lásky, prekročíte ponižujúce hranice sebectva, stanete sa budovateľmi Európy a nového Sveta.“
— Ján Pavol II. 264. pápež katolíckej cirkvi 1920 - 2005
„Ateizmus sa nedá zlúčiť so slobodou ľudského ducha, lebo vopred popiera. že človek je bytosť, ktorá hľadá Boha.“
— Ján Pavol II. 264. pápež katolíckej cirkvi 1920 - 2005
„Dnes sa bojuje hlavne o moc a blahobyt, nie za ideály. Sekularizovaný človek, ktorý sa cíti tak dospelým, zrelým a slobodným je zároveň človekom, ktorý uteká pred svojou slobodou, človekom, ktorý trpí samotou, je ohrozovaný rôznymi vrtochmi svojej duše, usiluje sa oddialiť smrť a žije v strachu, lebo stratil nádej. Toto je Európa a toto je človek, ktorému sme dnes povolaní prinášať evanjelium.“
— Ján Pavol II. 264. pápež katolíckej cirkvi 1920 - 2005
