Citáty o slobode
Zbierka citátov na tému sloboda.
Súvisiace témyCelkom 342 citátov o slobode, filtrovať:
„Druhou najobvyklejšou predstavou o láske je tá, že závislosť je láska. Psychiatri sa s ňou stretávajú denne. V najkrikľavejšej podobe ju vídame u osôb, ktoré sa po rozchode s partnerom pokúsia o samovraždu, prípadne sa tým vyhrážajú, alebo sa ocitnú v ohromujúcej depresii. To, čo popisujete, je parazitizmus, nie láska. Ak potrebujete k svojmu prežitiu inú osobu, potom na tejto osobe parazitujete. Váš vzťah potom nie je otázkou voľby, nie je v ňom žiadna sloboda. Je to skôr nutnosť než láska. K láske patrí možnosť slobodne si vybrať.“
— Morgan Scott Peck americký psychiater 1936 - 2005
Prisudzované výroky
„Peniaze sú razená sloboda.“
— Fjodor Michajlovič Dostojevskij ruský spisovateľ 19. storočia 1821 - 1881
Prisudzované výroky
„Neberte si nič osobne. Nič z toho, čo sa deje okolo vás, sa nedeje kvôli vám. To, čo iní hovoria a robia, je projekciou ich vlastnej reality, ich vlastného sna. Neberte si nič osobne, lebo sa budete vystavovať zbytočnému utrpeniu. Ak si nič nebudete brať osobne, získate obrovské množstvo slobody.“
— Don Miguel Ruiz 1952
„Život je trocha času, ktorý bol daný našej slobode, aby sme sa naučili milovať a tak sa pripraviť na stretnutie s večnou láskou.“
— Abbé Pierre francúzsky katolícky kňaz 1912 - 2007
„Keď existujem, vytváram faktické obmedzenia slobody druhého.“
— Jean Paul Sartre francúzskya existenciálny filozof, dramatik, prozaik, scenárista, politický aktivista, autor životopisov a literárny kr… 1905 - 1980
„Sloboda je voľbou vlastného bytia. Táto voľba je absurdná.“
— Jean Paul Sartre francúzskya existenciálny filozof, dramatik, prozaik, scenárista, politický aktivista, autor životopisov a literárny kr… 1905 - 1980
„Som nútený chcieť zároveň so svojou slobodou slobodu druhých.“
— Jean Paul Sartre francúzskya existenciálny filozof, dramatik, prozaik, scenárista, politický aktivista, autor životopisov a literárny kr… 1905 - 1980
„Keď raz vytryskne sloboda v duši človeka, bohovia proti takémuto človeku nič nezmôžu.“
— Jean Paul Sartre francúzskya existenciálny filozof, dramatik, prozaik, scenárista, politický aktivista, autor životopisov a literárny kr… 1905 - 1980
„Kto si myslí, že mu slobodu druhí vybojujú, ten jej nie je hodný.“
— Milan Rastislav Štefánik astronóm, politik, generál francúzskej armády 1880 - 1919
„Zviera nie je slobodné, a to ani vtedy, keď sa voľne vznáša vo vzduchu alebo sa slobodne pohybuje v lesoch. Voda vždy tečie dole kopcom. Ľudská sloboda nie je intelektuálna ani telesná, ale je slobodou vôle, ktorou ovládame svoje vlastné konanie. Ľudský skutok je slobodný skutok.“
— Thomas Stafford Cardinal Williams arcibiskup z Wellingtonu 1930
„Sloboda bez poslušnosti je zmätok a poslušnosť bez slobody je otroctvo.“
— Abraham Lincoln 16. prezident Spojených štátov 1809 - 1865
„Sú 3 druhy hodnôt, ktoré potrebujete v akejkoľvek práci na svete: kapitál, vedomosti a sloboda.“
— Tomáš Baťa český podnikateľ 1876 - 1932
Varianta: Sú tri druhy hodnôt, ktoré potrebujete v akejkoľvek práci na svete: kapitál, vedomosti a sloboda.
„Keď skúmame dejiny, nachádzame v nich dosť mien, pri ktorých iba titul a hodnosť čosi hovorí; za leskom titulu je však prázdnota. Sú to čierni pasažieri histórie. A nájdeme i iné postavy, hoc aj bez štátnych titulov a hodnosti, v ktorých akoby sa stelesnila problematika doby, ktoré sú symbolmi potrieb, bojov a ilúzií svoje spoločnosti, sú míľnikmi na vývinovej ceste svojho národa. Takouto svetovou postavou v slovenskej histórii je Ľudovít Štúr … Vybral si cestu tŕnistú, lebo si uvedomuje svoju povinnosť voči spoločnosti, voči dejinám. Štúr pochopil vývinovú tendenciu modernej doby a že sa jednoznačne postavil na stranu "utisnutých a odhodených" ľudových vrstiev i národov. Za ich slobodu a lepší život formujú štúrovci prvý dobe zodpovedajúci politický a národný program Slovákov, stmeľujú a zjednocujú uvedomelé sily v národe, organizujú politický i ozbrojený zápas za revolučné požiadavky ľudu a národa, vyvolávajú prvý krát v našich dejinách uvedomelý masový revolučný pohyb. … Z poznania zúfalej situácie ľudových más, z túžby zmeniť ju vytvára skupina štúrovskej inteligencie, nezaťažená rodovými či majetnými výsadami, revolučno-demokratický program odstránenia feudalizmu a zrušenia poddanstva. … Mnoho súdov bolo vyslovené o týchto udalostiach, od súčasníkov i v neskorších rokoch, z pozícií jednotlivých národov i zo širších hľadísk európskej revolúcie. Niektoré novinárske poznámky Marxa a Engelsa, písané v priebehu udalostí bez možnosti bližšieho poznania a analyzovania špecifických podmienok a situácie revolúcie v Rakúsku a Uhorsku, boli neskôr kanonizované ako posledný súd histórie. …. V súhrnom pohľade je úloha Štúra a jeho spolubojovníkov v našej národnej histórii vysoko pozitívna a obdivuhodná. Objektivizovali a predstavovali potreby a požiadavky ľudových más, bojovali za ne. Tvoria základný článok vývinovej reťaze našej novodobej histórie. … Čítajte dejiny nášho národa. Nie tie vymyslené pre dokórum jedného režimu, ktorý si ako parvenu zakupoval lepšiu minulosť, ale tie hybné sily, ktoré národ udržali, uvedomili, politicky formovali. V máloktorom národe sú jeho politické dejiny tak históriou jeho kultúrneho vývoja, kultúrnych osobností ako u nás. Štúrova skupina, ktorá prvá politicky viedla náš národ, dávala mu sociálny i hospodársky program, ba dokonca do zbrane ho mobilizovala, neboli to sami básnici, spisovatelia, novinári, kultúrni činitelia? Kuzmány, Janko Kráľ, Vajanský a všetci ostatní, stĺpy našej našej národnej kultúry, boli nositeľmi politického zápasu u nás. … Táto symbióza skutočnej kultúry s progresívnou politikou zostala v nás do dnešného dňa. Nedívajte sa na voľby a na manifestácie, ale na myšlienky, ktoré obstáli v posledných 28. rokoch. Bola to koncepcia Hlinku a Tuku alebo Hodžu a Dérera a ich početných ampliónov, na ktorú by mohol národ dnes nadväzovať? Alebo to bola tá podľa Štúra, pohybujúca a zapaľujúce iskra ducha ľudského, ktorú nachádzame v dielach Novomeského, Smreka, Jilemnického, Kráľa, Jesenského, v článkoch Clementisa v kultúrnom a umeleckom podaní toľkých avantgardných činiteľov a v politickom formulovaní socialistického hnutia u nás? Komunistické hnutie a kultúra bili sa za to isté, i keď dakedy na rozličných frontoch: za slobodu človeka, za pravdu a krásu v ľudskom spoločenstve. K týmto zdrojom národných a kultúrnych síl sa vraciame, ked robíme jeden a chystáme sto krokov dopredu."“
— Gustáv Husák slovenský komunistický politik 1913 - 1991
Potvrdené výroky
Zdroj: Štefan Drug: Štúrov program na našich zástavách
„Pán Lipšic, ste klamár a pravidelne klamete a zavádzate verejnosť. Ale ste iba majstrom v pretvárke. Nevážite si ľudský život. Okrem iného nemáte úctu k miliónom obetiam holokaustu. Mám tu jeden dôkaz od rodákov žijúcich v Izraeli. Žiadajú vás, aby ste pre svoje politické zviditeľnenie už nikdy nepošpinili pamiatku obetí holokaustu, keď dáte slobodu bláznom, ktorí dokážu tieto obete spochybniť. Minule ste v jednej relácii uviedli, že vaša rodina je pre vás svätá, keď sa niekto dotkol vašej manželky. Nuž odkaz Izraela. Ak je vám vaša rodina naozaj posvätná, zistite si niečo o svojom pôvode a buďte na neho hrdý. Čo sa hanbíte za svojich predkov a ich vierovyznanie? Vy mne v návrhu píšete, že vami evidentne vyrobený (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené) je pre dôveryhodnosť Slovenska zničujúci. Ale verte mi, vaše politikárčenie na úkor obetí holokaustu je hyenizmus. A to je skutočne medzinárodná hanba pre Slovenskú republiku. Pripomínate mi správanie niektorých nacistov, ktorí mali židovských predkov a dokázali sa podieľať na vraždení nevinných detí, žien, starcov v koncentračných táboroch, len aby dokázali vernosť fašizmu.
O predkoch Daniela Lipšica“
— Štefan Harabin slovenský minister spravodlivosti, politik a sudca 1957
Národná rada SR, 4. september 2008
Potvrdené výroky, O Lipšicovom židovskom pôvode
Zdroj: Stenografický prepis schôdze NR SR http://www.nrsr.sk/appbin/net/nrozprava/Download.aspx?Type=NRozprava.RozpravaRaw&Ref=XXX080904141500000_080904143000000.txt
„"S veľkým záujmom som si prečítal Ústavu Sovietskeho zväzu. Našiel som v nej mnoho podobných vecí ako v našej vlastnej: "slobodu zhromažďovania", "slobodu prejavu", a ďalšie. Samozrejme, že sa nedodržiavajú, aj keď sú zakotvené v ústave. Potom som sa začal zaujímať aj o iné ústavy - každý štát má nejakú - a hľadať, prečo sa kladie taký veľký dôraz na našu. Nakoniec som na to prišiel a odpoveď bola veľmi jednoduchá. Všetky ostatné ústavy hovoria: "My, vláda, dávame ľuďom tieto práva". Naša ústava hovorí, "My, ľud, dávame vláde nasledujúce výsady a práva".“
— Ronald Reagan americký politik, 40. prezident Spojených štátov 1911 - 2004
