Citáty o poznanie
Zbierka citátov na tému poznanie.
Súvisiace témyCelkom 132 citátov o poznanie, filtrovať:
„Na ceste k poznaniu má rozum málo čo hľadať. Príde okamih uvedomenia, nazvi to intuíciou alebo čímkoľvek, čo chceš a riešenie príde k tebe a nevieš ako alebo prečo.“
— Albert Einstein nemecko-americký fyzik a zakladateľ teórie relativity 1879 - 1955
Reklama
„Ľudia pomalí v poznávaní sa domnievajú, že pomalosť patrí k poznaniu.“
— Friedrich Nietzsche nemecký filozof, básnik, skladateľ, kultúrny kritik, a klasický filológ 1844 - 1900
„Hlavnou prekážkou v poznaní pravdy nie je lož, ale zdanlivá pravda.“
— Arthur Schopenhauer nemecký filozof 1788 - 1860
„Nie poznanie, ale učenie sa, nie vlastnenie, ale získavanie, nie byť v cieli, ale prichádzať na podstatu veci – to je to, čo dáva najväčší pôžitok.“
— Carl Friedrich Gauß nemecký matematik a fyzikálny vedec 1777 - 1855
„Najdôležitejším výsledkom každého vzdelania je poznanie samého seba.“
— Ernst Feuchtersleben rakúsky psychiater, básnik a filozof 1806 - 1849
„Veľkí vedci sú začínajúcimi teológmi, lebo tú istú zvedavosť, ktorá ich vedie k poznaniu druhotných príčin, Cirkev premieňa tým, že ich vedie k poznaniu prvej príčiny, ktorou je Boh.“
— Fulton J. Sheen katolícky biskup a televízny moderátor 1895 - 1979
„Koreňom zla je nedostatok poznania.“
— Buddha nepálsky duchovný učiteľ na ktorého učení bol založený Budhizmus -566 - -483 pred n. l.
Reklama
„Láska niekedy bolí. Keby to tak nebolo, nikto by si ju nevážil. Veľká láska sa rodí z veľkého poznania.“
— Leonardo Da Vinci taliansky renesančný mudrc 1452 - 1519
„Viera a poznanie sú ako 2 misky váh; čím vyššie je jedna, tým nižšie je druhá.“
— Arthur Schopenhauer nemecký filozof 1788 - 1860
„Ani poznanie všetkého neprináša šťastie, pretože na to stačí vedieť iba rozoznať dobro od zla.“
— Platón klasický grécky filozof -427 - -347 pred n. l.
Reklama
„Keď skúmame dejiny, nachádzame v nich dosť mien, pri ktorých iba titul a hodnosť čosi hovorí; za leskom titulu je však prázdnota. Sú to čierni pasažieri histórie. A nájdeme i iné postavy, hoc aj bez štátnych titulov a hodnosti, v ktorých akoby sa stelesnila problematika doby, ktoré sú symbolmi potrieb, bojov a ilúzií svoje spoločnosti, sú míľnikmi na vývinovej ceste svojho národa. Takouto svetovou postavou v slovenskej histórii je Ľudovít Štúr... Vybral si cestu tŕnistú, lebo si uvedomuje svoju povinnosť voči spoločnosti, voči dejinám. Štúr pochopil vývinovú tendenciu modernej doby a že sa jednoznačne postavil na stranu "utisnutých a odhodených" ľudových vrstiev i národov. Za ich slobodu a lepší život formujú štúrovci prvý dobe zodpovedajúci politický a národný program Slovákov, stmeľujú a zjednocujú uvedomelé sily v národe, organizujú politický i ozbrojený zápas za revolučné požiadavky ľudu a národa, vyvolávajú prvý krát v našich dejinách uvedomelý masový revolučný pohyb.... Z poznania zúfalej situácie ľudových más, z túžby zmeniť ju vytvára skupina štúrovskej inteligencie, nezaťažená rodovými či majetnými výsadami, revolučno-demokratický program odstránenia feudalizmu a zrušenia poddanstva.... Mnoho súdov bolo vyslovené o týchto udalostiach, od súčasníkov i v neskorších rokoch, z pozícií jednotlivých národov i zo širších hľadísk európskej revolúcie. Niektoré novinárske poznámky Marxa a Engelsa, písané v priebehu udalostí bez možnosti bližšieho poznania a analyzovania špecifických podmienok a situácie revolúcie v Rakúsku a Uhorsku, boli neskôr kanonizované ako posledný súd histórie..... V súhrnom pohľade je úloha Štúra a jeho spolubojovníkov v našej národnej histórii vysoko pozitívna a obdivuhodná. Objektivizovali a predstavovali potreby a požiadavky ľudových más, bojovali za ne. Tvoria základný článok vývinovej reťaze našej novodobej histórie.... Čítajte dejiny nášho národa. Nie tie vymyslené pre dokórum jedného režimu, ktorý si ako parvenu zakupoval lepšiu minulosť, ale tie hybné sily, ktoré národ udržali, uvedomili, politicky formovali. V máloktorom národe sú jeho politické dejiny tak históriou jeho kultúrneho vývoja, kultúrnych osobností ako u nás. Štúrova skupina, ktorá prvá politicky viedla náš národ, dávala mu sociálny i hospodársky program, ba dokonca do zbrane ho mobilizovala, neboli to sami básnici, spisovatelia, novinári, kultúrni činitelia? Kuzmány, Janko Kráľ, Vajanský a všetci ostatní, stĺpy našej našej národnej kultúry, boli nositeľmi politického zápasu u nás.... Táto symbióza skutočnej kultúry s progresívnou politikou zostala v nás do dnešného dňa. Nedívajte sa na voľby a na manifestácie, ale na myšlienky, ktoré obstáli v posledných 28. rokoch. Bola to koncepcia Hlinku a Tuku alebo Hodžu a Dérera a ich početných ampliónov, na ktorú by mohol národ dnes nadväzovať? Alebo to bola tá podľa Štúra, pohybujúca a zapaľujúce iskra ducha ľudského, ktorú nachádzame v dielach Novomeského, Smreka, Jilemnického, Kráľa, Jesenského, v článkoch Clementisa v kultúrnom a umeleckom podaní toľkých avantgardných činiteľov a v politickom formulovaní socialistického hnutia u nás? Komunistické hnutie a kultúra bili sa za to isté, i keď dakedy na rozličných frontoch: za slobodu človeka, za pravdu a krásu v ľudskom spoločenstve. K týmto zdrojom národných a kultúrnych síl sa vraciame, ked robíme jeden a chystáme sto krokov dopredu."“
— Gustáv Husák 1913 - 1991
„Veľká láska sa rodí z malého poznania.“
— Gilbert Keith Chesterton anglický románopisec tajomstvo a kresťanský obhajcu 1874 - 1936
„Najväčším nepriateľom poznania nie je nevedomosť, je ním ilúzia poznania.“
— Stephen Hawking britský teoretický fyzik, kozmológ 1942
