„Keď skúmame dejiny, nachádzame v nich dosť mien, pri ktorých iba titul a hodnosť čosi hovorí; za leskom titulu je však prázdnota. Sú to čierni pasažieri histórie. A nájdeme i iné postavy, hoc aj bez štátnych titulov a hodnosti, v ktorých akoby sa stelesnila problematika doby, ktoré sú symbolmi potrieb, bojov a ilúzií svoje spoločnosti, sú míľnikmi na vývinovej ceste svojho národa. Takouto svetovou postavou v slovenskej histórii je Ľudovít Štúr … Vybral si cestu tŕnistú, lebo si uvedomuje svoju povinnosť voči spoločnosti, voči dejinám. Štúr pochopil vývinovú tendenciu modernej doby a že sa jednoznačne postavil na stranu "utisnutých a odhodených" ľudových vrstiev i národov. Za ich slobodu a lepší život formujú štúrovci prvý dobe zodpovedajúci politický a národný program Slovákov, stmeľujú a zjednocujú uvedomelé sily v národe, organizujú politický i ozbrojený zápas za revolučné požiadavky ľudu a národa, vyvolávajú prvý krát v našich dejinách uvedomelý masový revolučný pohyb. … Z poznania zúfalej situácie ľudových más, z túžby zmeniť ju vytvára skupina štúrovskej inteligencie, nezaťažená rodovými či majetnými výsadami, revolučno-demokratický program odstránenia feudalizmu a zrušenia poddanstva. … Mnoho súdov bolo vyslovené o týchto udalostiach, od súčasníkov i v neskorších rokoch, z pozícií jednotlivých národov i zo širších hľadísk európskej revolúcie. Niektoré novinárske poznámky Marxa a Engelsa, písané v priebehu udalostí bez možnosti bližšieho poznania a analyzovania špecifických podmienok a situácie revolúcie v Rakúsku a Uhorsku, boli neskôr kanonizované ako posledný súd histórie. …. V súhrnom pohľade je úloha Štúra a jeho spolubojovníkov v našej národnej histórii vysoko pozitívna a obdivuhodná. Objektivizovali a predstavovali potreby a požiadavky ľudových más, bojovali za ne. Tvoria základný článok vývinovej reťaze našej novodobej histórie. … Čítajte dejiny nášho národa. Nie tie vymyslené pre dokórum jedného režimu, ktorý si ako parvenu zakupoval lepšiu minulosť, ale tie hybné sily, ktoré národ udržali, uvedomili, politicky formovali. V máloktorom národe sú jeho politické dejiny tak históriou jeho kultúrneho vývoja, kultúrnych osobností ako u nás. Štúrova skupina, ktorá prvá politicky viedla náš národ, dávala mu sociálny i hospodársky program, ba dokonca do zbrane ho mobilizovala, neboli to sami básnici, spisovatelia, novinári, kultúrni činitelia? Kuzmány, Janko Kráľ, Vajanský a všetci ostatní, stĺpy našej našej národnej kultúry, boli nositeľmi politického zápasu u nás. … Táto symbióza skutočnej kultúry s progresívnou politikou zostala v nás do dnešného dňa. Nedívajte sa na voľby a na manifestácie, ale na myšlienky, ktoré obstáli v posledných 28. rokoch. Bola to koncepcia Hlinku a Tuku alebo Hodžu a Dérera a ich početných ampliónov, na ktorú by mohol národ dnes nadväzovať? Alebo to bola tá podľa Štúra, pohybujúca a zapaľujúce iskra ducha ľudského, ktorú nachádzame v dielach Novomeského, Smreka, Jilemnického, Kráľa, Jesenského, v článkoch Clementisa v kultúrnom a umeleckom podaní toľkých avantgardných činiteľov a v politickom formulovaní socialistického hnutia u nás? Komunistické hnutie a kultúra bili sa za to isté, i keď dakedy na rozličných frontoch: za slobodu človeka, za pravdu a krásu v ľudskom spoločenstve. K týmto zdrojom národných a kultúrnych síl sa vraciame, ked robíme jeden a chystáme sto krokov dopredu."“

Potvrdené výroky
Zdroj: Štefan Drug: Štúrov program na našich zástavách

Prevzaté z Wikiquote. Posledná aktualizácia 22. august 2021. História

Podobné citáty

Martin Rázus fotka

„T. G. Masaryk je nesporne z najväčších osobností našej doby. Vykonal mnoho v záujme českého a slovenského národa.“

—  Martin Rázus slovenský básnik, dramatik, politik, protestantský kňaz a knižný autor 1888 - 1937

Výrok povedaný pravdepodobne v roku 1930.
Prisudzované výroky

Karel Havlíček Borovský fotka
Pius XII. fotka
Ján Smrek fotka
Martin Buber fotka
Laco Novomeský fotka
Jozef Tiso fotka
Friedrich Nietzsche fotka

„Šialenstvo sa u indivídua objavuje zriedka, ale v skupinách, národoch a epochách je pravidlom.“

—  Friedrich Nietzsche nemecký filozof, básnik, skladateľ, kultúrny kritik, a klasický filológ 1844 - 1900

John Ruskin fotka
Robert Fico fotka

„Nemôžem akceptovať politiku appeasementu (ustupovania), ktorú dnes vnímam v spoločnosti, a hlavne v Bratislave, voči agresívnemu presadzovaniu liberálnych hodnôt tzv. “Slniečkárov”, ktorí znova otvárajú tému migrácie, národ a Slovensko nie je pre nich priorita a relativizujú postavenie, zloženie a úlohu rodiny v spoločnosti.“

—  Robert Fico slovenský politik 1964

Potvrdené výroky, Politická etika a transparentnosť, O liberáloch
Zdroj: https://www.facebook.com/robertficosk/posts/1115335695317118?__xts__%5B0%5D=68.ARB3MtMb5-H7zuNaQEW3wlnfTkn8tUa83Fuz9JBcLB3JBI-5-czIOO1oogTo0dzC4LdlbOh1PJVryxiMKGSFKWRp9fpQOlr4lO7E6Rfbuf54F_MqTxDF70sX92yF_eXqxNn9VhMdwW-fBya1wlnfxFMxt_KYN7rQFa7ZBF_0D3Nn72yWE3C8CpI5w14a5VQvoalDzxSnBhJwG9m72KXi9avELkd6QxGlXuP3NViDcAGe5jEphDGzZy0L71E2LGqOFEogPn3uyOCbz3nPKnR8TW1kRniMyoB--G9Z-KppCV01IvPiUiqUf816H1409WQ9IP3u7pGe4VVhdIFxyaLQpiwnnA&__tn__=-R

Pius XI. fotka
Ivo Andrič fotka
Laco Novomeský fotka
Laco Novomeský fotka
Tomáš Garrigue Masaryk fotka
Laco Novomeský fotka

Súvisiace témy