Citáty na tému postava

„Si pre mňa Slnko, si pre mňa Mesiac;
čas veci mení, akoby nechtiac.
Si ranná rosa, či kvietok keď sa podarí;
a naše spomienky zo stromu tíško padali.

Kto mi Ťa dá, kto mi Ťa nahradí;
kto mi dá pusu, kto ma pohladí.

Keď zavriem oči, vidím Ťa zhora, tvoje vlasy roztopašné okolo;
bolieť ma niekde "tu" na hrudi začalo.
Túžim prstami po nich prejsť, na teba spomínať;
ty hľadíš na mňa, do hĺbky očí idem sa prepadať.

Dobre to viem, svet nie je ako chcem;
budem žiť s pocitom, že teba milujem.
Budem žiť s pocitom, že také veci sa dejú;
keď mojej láske, oči sa smejú.
Budem žiť s pocitom, a tak sa nastavím;
že blížiť Ti niekto! Hneď ho popravím.

Chcem byť tvoj tieň, ako odraz tvojej postavy;
chrániť aj pred Slnkom, keby bolo príliš takejto potravy.

V žilách mi prúdi tvoja láska;
a dýcham Ťa ako vzduch.
Si moja kráska, a radšej zomrieť, ako pre teba byť zloduch.“

Anonym

„Keď skúmame dejiny, nachádzame v nich dosť mien, pri ktorých iba titul a hodnosť čosi hovorí; za leskom titulu je však prázdnota. Sú to čierni pasažieri histórie. A nájdeme i iné postavy, hoc aj bez štátnych titulov a hodnosti, v ktorých akoby sa stelesnila problematika doby, ktoré sú symbolmi potrieb, bojov a ilúzií svoje spoločnosti, sú míľnikmi na vývinovej ceste svojho národa. Takouto svetovou postavou v slovenskej histórii je Ľudovít Štúr … Vybral si cestu tŕnistú, lebo si uvedomuje svoju povinnosť voči spoločnosti, voči dejinám. Štúr pochopil vývinovú tendenciu modernej doby a že sa jednoznačne postavil na stranu "utisnutých a odhodených" ľudových vrstiev i národov. Za ich slobodu a lepší život formujú štúrovci prvý dobe zodpovedajúci politický a národný program Slovákov, stmeľujú a zjednocujú uvedomelé sily v národe, organizujú politický i ozbrojený zápas za revolučné požiadavky ľudu a národa, vyvolávajú prvý krát v našich dejinách uvedomelý masový revolučný pohyb. … Z poznania zúfalej situácie ľudových más, z túžby zmeniť ju vytvára skupina štúrovskej inteligencie, nezaťažená rodovými či majetnými výsadami, revolučno-demokratický program odstránenia feudalizmu a zrušenia poddanstva. … Mnoho súdov bolo vyslovené o týchto udalostiach, od súčasníkov i v neskorších rokoch, z pozícií jednotlivých národov i zo širších hľadísk európskej revolúcie. Niektoré novinárske poznámky Marxa a Engelsa, písané v priebehu udalostí bez možnosti bližšieho poznania a analyzovania špecifických podmienok a situácie revolúcie v Rakúsku a Uhorsku, boli neskôr kanonizované ako posledný súd histórie. …. V súhrnom pohľade je úloha Štúra a jeho spolubojovníkov v našej národnej histórii vysoko pozitívna a obdivuhodná. Objektivizovali a predstavovali potreby a požiadavky ľudových más, bojovali za ne. Tvoria základný článok vývinovej reťaze našej novodobej histórie. … Čítajte dejiny nášho národa. Nie tie vymyslené pre dokórum jedného režimu, ktorý si ako parvenu zakupoval lepšiu minulosť, ale tie hybné sily, ktoré národ udržali, uvedomili, politicky formovali. V máloktorom národe sú jeho politické dejiny tak históriou jeho kultúrneho vývoja, kultúrnych osobností ako u nás. Štúrova skupina, ktorá prvá politicky viedla náš národ, dávala mu sociálny i hospodársky program, ba dokonca do zbrane ho mobilizovala, neboli to sami básnici, spisovatelia, novinári, kultúrni činitelia? Kuzmány, Janko Kráľ, Vajanský a všetci ostatní, stĺpy našej našej národnej kultúry, boli nositeľmi politického zápasu u nás. … Táto symbióza skutočnej kultúry s progresívnou politikou zostala v nás do dnešného dňa. Nedívajte sa na voľby a na manifestácie, ale na myšlienky, ktoré obstáli v posledných 28. rokoch. Bola to koncepcia Hlinku a Tuku alebo Hodžu a Dérera a ich početných ampliónov, na ktorú by mohol národ dnes nadväzovať? Alebo to bola tá podľa Štúra, pohybujúca a zapaľujúce iskra ducha ľudského, ktorú nachádzame v dielach Novomeského, Smreka, Jilemnického, Kráľa, Jesenského, v článkoch Clementisa v kultúrnom a umeleckom podaní toľkých avantgardných činiteľov a v politickom formulovaní socialistického hnutia u nás? Komunistické hnutie a kultúra bili sa za to isté, i keď dakedy na rozličných frontoch: za slobodu človeka, za pravdu a krásu v ľudskom spoločenstve. K týmto zdrojom národných a kultúrnych síl sa vraciame, ked robíme jeden a chystáme sto krokov dopredu."“

Gustáv Husák (1913–1991) slovenský komunistický politik

„Všetko odnáša večnosť. Čas pretvorí postupne postavu, meno, osud i povahu v nás.“

Platón (-427–-347 pred n. l.) klasický grécky filozof

„Ak chce byť herečka úspešná musí mať tvár Venuše, rozum Minervy, pôvab Terpsichory, pamäť ako Macaulay, postavu ako Juno a kožu ako nosorožec.“

Ethel Barrymoore

„Človek rastie očakávaním. Veľké nádeje vychovávajú veľké postavy. A my sa pripravujeme na príchod samého Boha!“

Ján Chryzostom Korec (1924–2015) slovenský jezuita, kardinál a spisovateľ

„Často si myslíme, že naša životná cesta je určená výlučne našou vlastnou iniciatívou a snažením. Tieto faktory určite hrajú významnú úlohu. Nesmieme však zabudnúť, že zameranie nášho života je zväčša súhrnom mnohých vplyvov minulosti a prítomnosti. Zabúdame, že na týchto vplyvoch sa podieľajú tak postavy minulosti, ako aj tí, ktorí putujú spolu s nami. To všetko ovplyvňuje naše snahy a počínania. Preto nesmieme zabudnúť na ľudí, z ktorých myšlienok sme sa poučili, ako aj na našich spolupracovníkov, ktorí spolu s našimi žiakmi práve teraz dorastajú. Tí budú zárukou toho, že čoskoro od nás prevezmú to progresívne, čo sme do súčasnosti preniesli z našej tradície.“

Teofil Rudolf Niederland

„O Parížskej komúne: „Bolo to roku 1871, pri vzniku Parížskej komúny. Rimbaud sa aktívne zúčastňuje na bojoch o Komúnu a o Duccasovi sa nedohodli jeho životopisci, či nie je totožný s politickým ľudovým rečníkom Ducassom, prevadepodobne zákorene zavraždeným políciou. Komúna sa skončila na Pére Lachaise. A atmosféra smrteľnej úzkosti, mrazivý, mŕtvolným jedom napustený dych tohto ovzdušia, to bolo duševné útočište zo situácie, pred ktorou fyzikum prekliatych sa schovávalo v tuláckych krmách v susedstve, nad páchnúcím, ničivým alkoholom. Medzi dvoma revolúciami: jednej dávno minulej, druhej zďaleka neprichádzajúcej, uprostred prevratových kvasov znamenajúcich koniec koncov rozmach nenávidenej tuposti žije poézia zmyslového opojenia, desivý smútok vyziabnutých postáv na popravišti, úžasný, nebývalý rozkvet poézie podmienený hnilobou, do ktorej boli vsadení prekliati básnici. Takýto je básnický typ 1830. Básnický typ 1870.““

Laco Novomeský (1904–1976) československý člen slovenskej národnej rady, člen československého národného parlamentu, básnik, publicist…

„Človek, ktorý sa zbaví osobnej zodpovednosti a stále ju odovzdáva učiteľom, lekárom, advokátom, tak sa stáva takou čudnou, trpnou postavou a potom je ten život skutočné utrpenie.“

Jaroslav Dušek (1961)

„Keď sa zamýšľam nad udalosťami spred desiatich rokov, zisťujem, že cyklickým spôsobom sa vynárajú postavy a postavičky, stále tie isté, len nálepky majú iné. Raz vystupujú za VPN, druhý raz za SDK, tretí raz za DS a ich názory sa nemenia. Sú to názory, ktoré spoločnosť nechce akceptovať. Mladým ľudom je to sympatické, ale v podstate je to ohlupujúce. Oni sa nemenia. Naučili sa však zneužívať štátnu moc na politický tlak voči svojim protivníkom. Partikulárne straníčenie je jednou z najväčších príčin delenia ľudí.“

Vladimír Mečiar (1942) slovenský politik

„Niet žalostnejšej postavy ako je nevzdelaný intelektuál.“

Wolf Biermann (1936) nemecký pesničkár a bývalý východonemecký disident

„Herci: Herec oblieka kostým postavy, dobrý herec chodí v jej koži.“

Peter Gregor (1944–2014) slovenský básnik, prozaik, dramatik a autor rozhlasových hier

„Každá kurtizána je svetovou postavou, pretože túžba je univerzálna.“

Claude Houghton (1889–1961) britský románopisec

„Nakoniec všetko prejde zmenou. Rieky sa menia na listy a zelené pastviny na telá stád a stáda zas na postavy ľudské, ba i z našich údov si berú posilu neraz telá šeliem i okrídlených dravcov.“

Titus Lucretius Carus (-94–-55 pred n. l.) rímsky básnik a filozof

„Milujem skutočnosť, že si to jednoducho nemôžete kúpiť. Inak by si to každý kúpil. Keď si kúpite auto, musíte ho zaparkovať pred domom. So sebou nosíte len kľúč. Ale vypracovanú postavu môžete so sebou vziať kamkoľvek.“

Nasser El Sonbaty (1965–2013)

„Keby som bol pozvaný na večernú párty so svojimi postavami, neukázal by som sa.“

Dr. Seuss (1904–1991)

„Kým sa postava nestane osobnosťou, nedá sa jej veriť.“

Walt Disney (1901–1966) americký filmový režisér a scenárista

„Považujem poetické odkazy, logiku poézie v kine, za mimoriadne potešujúce. Zdá sa mi, že dokonale zodpovedajú potenciálu kinematografie ako najpravdivejšej a najpoetickejšej formy umenia. Určite som s nimi viac doma ako s tradičným divadelným písaním, ktoré spája obrazy prostredníctvom lineárneho rigidného logického vývoja zápletky. Tento druh veľmi správneho spôsobu spájania udalostí zvyčajne zahŕňa ich svojvoľné nútenie do postupnosti podľa poslušnosti voči nejakej abstraktnej predstave poriadku. A aj keď to tak nie je, aj keď sa dej riadi postavami, človek zistí, že väzby, ktoré ho držia pohromade, spočívajú na ľahkej interpretácii zložitosti života.“

Andrej Arsenievič Tarkovskij (1932–1986) ruský režisér, scenárista a herec

„Černoch je škaredý. Nepriateľ musí byť škaredý, pretože krása sa spája s dobrom (kalokagathia) a jedným zo základných znakov bolo vždy to, čomu stredovek bude neskôr hovoriť integras (čiže mať všetko to, čo sa požaduje pre status priemerného predstaviteľa svojho druhu, a preto medzi ľuďmi budú označovaní za škaredých tí, ktorým chýba končatina, oko, sú podpriemernej postavy alebo "nie ľudskej" farby pleti).“

Umberto Eco kniha Vyrobiť si nepriateľa

„Pre stredovek boli popri harmónii tvarov kritériami krásy svetlo a farba bola vždy podstatná, symfónia červenej, blankytnej, zlatej, striebornej, bielej a zelenej bez odtieňov a šerosvitov, kde sa žiarivá nádhera rodí zo súladu celku, a nie je determinovaná svetlom oblievajúcim predmety zvonka alebo rozprskujúcim farbu mimo postavy.“

Umberto Eco kniha Vyrobiť si nepriateľa

„Odhalenie dvojité musí prekvapiť nie len postavu, ale aj čitateľa.“

Umberto Eco kniha Vyrobiť si nepriateľa

„Nepochybne jestvuje paralelná deliaca čiara v jasne odlišnej štruktúre oboch svetov (rabelaisovského a joyceovského): organický zmätok, do ktorého v tom prvom ústia klasické sily predstavivosti, poetického vyjadrenia, mýtu a v druhom sily modernej inteligencie, vkusu ľudského vyjadrenia, psychológie. Jestvuje opakujem, hlboká odlišnosť, ktorá u Rabelaisa z námetu na hrdinskú epopeju urobí filmovú grotesku, absurdnú, metafyzickú, akúsi poddajnú a neforemnú matériu, nesúdržnú, disharmonickú, pritom však syntetickú, a bujarí dav postáv, z ktorých každá jedna by mohla byť udatným hrdinom klasickej poémy, premení na hordu neduživých, prebytočných čudákov; zatiaľ čo u Joycea z jednoduchej záležitosti, z takmer pocitového, psychologicky jednoduchého prípadu, akým je ranné prebudenie sa jedného muža, vyťaží kapilárne a nebadateľné efekty, drobulinké výsledky, pochmúrne ilúzie, monštruózne naopak, vo fantastickej štruktúre kalkulov dotýkajúcich sa atómov, buniek, extrémne fyzikálnej skladby myšlienky.“

Umberto Eco kniha Vyrobiť si nepriateľa