Citáty na tému rok

Zbierka citátov na tému rok.

Súvisiace témy

Celkom 349 citátov, filtrovať:

„Dospeli maju radi čísla. Keď im povieš o svojom novom kamarátovi, neopýtajú sa na tie dôležité veci. Neopýtajú sa, ako znie jeho hlas alebo ako sa najradšej hrá, alebo či zbiera motýle. Opýtajú sa "Koľko má rokov?" "Koľko má súrodencov?" "Aký je vysoký?" "Koľko zarába jeho otec?" A potom si myslia, že ho poznajú.“

— Antoine de Saint-Exupéry francúzsky spisovateľ a pilot 1900 - 1944

Život, O súrodencoch

„Dúfam, že sa zamiluješ do života. Dúfam, že si raz za čas natrháš čerstvé kvety a prečitaš knihu. A uvedomíš si, že život nie je o nejakom komentári od chlapca, na ktorého si o pár rokov ani nespomenieš. Dúfam, že budeš vzorom, že budeš mať partiu najlepších priateľov - a že sa možno občas spolu dostanete aj do problémov. Dúfam, že si vytvoriš hodnotné spomienky, krásne fotky a jediná bolesť, ktorú budeš cítiť, je tá z veľkého smiechu. Dúfam, že preplávaš oceány a pocitiš špinu pod nechtami počas škriabania sa na ten najvyšší kopec. Dúfam, že spoznáš silu úprimného šťastia a že rozoznáš rozdiel medzi múdrosťou a jednotkami na vysvedčeni- Dúfam, že pochopíš, že môžeš byť čímkoľvek, o čom snivaš. Dúfam, že nebudeš iba sedieť a sťažovať sa na to, čo sa má zmeniť. Dúfam, že ty sám budeš tou zmenou.“

— Neznámy autor

chlapec, O sile, O smiechu, O zmene

Reklama

„O Parížskej komúne: „Bolo to roku 1871, pri vzniku Parížskej komúny. Rimbaud sa aktívne zúčastňuje na bojoch o Komúnu a o Duccasovi sa nedohodli jeho životopisci, či nie je totožný s politickým ľudovým rečníkom Ducassom, prevadepodobne zákorene zavraždeným políciou. Komúna sa skončila na Pére Lachaise. A atmosféra smrteľnej úzkosti, mrazivý, mŕtvolným jedom napustený dych tohto ovzdušia, to bolo duševné útočište zo situácie, pred ktorou fyzikum prekliatych sa schovávalo v tuláckych krmách v susedstve, nad páchnúcím, ničivým alkoholom. Medzi dvoma revolúciami: jednej dávno minulej, druhej zďaleka neprichádzajúcej, uprostred prevratových kvasov znamenajúcich koniec koncov rozmach nenávidenej tuposti žije poézia zmyslového opojenia, desivý smútok vyziabnutých postáv na popravišti, úžasný, nebývalý rozkvet poézie podmienený hnilobou, do ktorej boli vsadení prekliati básnici. Takýto je básnický typ 1830. Básnický typ 1870.““

— Laco Novomeský československý člen slovenskej národnej rady, člen československého národného parlamentu, básnik, publicista a politik 1904 - 1976
Prisudzované výroky

O boji, O alkohole, O jedlu, O smútku

Citát „Keď som mal 5 rokov, mamička mi povedala, že kľúčom života je šťastie. Keď som prišiel do školy, učiteľka sa ma spýtala, čím chcem byť, keď vyrastiem. Povedal som "šťastný". Povedala mi, že som nerozumel otázke. Ja som povedal, že ona nerozumie životu.“

„Keď som mal 5 rokov, mamička mi povedala, že kľúčom života je šťastie. Keď som prišiel do školy, učiteľka sa ma spýtala, čím chcem byť, keď vyrastiem. Povedal som "šťastný". Povedala mi, že som nerozumel otázke. Ja som povedal, že ona nerozumie životu.“

— John Lennon britský hudobník 1940 - 1980

otázka, Život, O múdrosti, O škole

„Každý rok nevšímavo prežívame deň vlastnej smrti.“

— Valeriu Butulescu rumunský básnik a románopisec 1953

O smrti

„Keď skúmame dejiny, nachádzame v nich dosť mien, pri ktorých iba titul a hodnosť čosi hovorí; za leskom titulu je však prázdnota. Sú to čierni pasažieri histórie. A nájdeme i iné postavy, hoc aj bez štátnych titulov a hodnosti, v ktorých akoby sa stelesnila problematika doby, ktoré sú symbolmi potrieb, bojov a ilúzií svoje spoločnosti, sú míľnikmi na vývinovej ceste svojho národa. Takouto svetovou postavou v slovenskej histórii je Ľudovít Štúr … Vybral si cestu tŕnistú, lebo si uvedomuje svoju povinnosť voči spoločnosti, voči dejinám. Štúr pochopil vývinovú tendenciu modernej doby a že sa jednoznačne postavil na stranu "utisnutých a odhodených" ľudových vrstiev i národov. Za ich slobodu a lepší život formujú štúrovci prvý dobe zodpovedajúci politický a národný program Slovákov, stmeľujú a zjednocujú uvedomelé sily v národe, organizujú politický i ozbrojený zápas za revolučné požiadavky ľudu a národa, vyvolávajú prvý krát v našich dejinách uvedomelý masový revolučný pohyb. … Z poznania zúfalej situácie ľudových más, z túžby zmeniť ju vytvára skupina štúrovskej inteligencie, nezaťažená rodovými či majetnými výsadami, revolučno-demokratický program odstránenia feudalizmu a zrušenia poddanstva. … Mnoho súdov bolo vyslovené o týchto udalostiach, od súčasníkov i v neskorších rokoch, z pozícií jednotlivých národov i zo širších hľadísk európskej revolúcie. Niektoré novinárske poznámky Marxa a Engelsa, písané v priebehu udalostí bez možnosti bližšieho poznania a analyzovania špecifických podmienok a situácie revolúcie v Rakúsku a Uhorsku, boli neskôr kanonizované ako posledný súd histórie. …. V súhrnom pohľade je úloha Štúra a jeho spolubojovníkov v našej národnej histórii vysoko pozitívna a obdivuhodná. Objektivizovali a predstavovali potreby a požiadavky ľudových más, bojovali za ne. Tvoria základný článok vývinovej reťaze našej novodobej histórie. … Čítajte dejiny nášho národa. Nie tie vymyslené pre dokórum jedného režimu, ktorý si ako parvenu zakupoval lepšiu minulosť, ale tie hybné sily, ktoré národ udržali, uvedomili, politicky formovali. V máloktorom národe sú jeho politické dejiny tak históriou jeho kultúrneho vývoja, kultúrnych osobností ako u nás. Štúrova skupina, ktorá prvá politicky viedla náš národ, dávala mu sociálny i hospodársky program, ba dokonca do zbrane ho mobilizovala, neboli to sami básnici, spisovatelia, novinári, kultúrni činitelia? Kuzmány, Janko Kráľ, Vajanský a všetci ostatní, stĺpy našej našej národnej kultúry, boli nositeľmi politického zápasu u nás. … Táto symbióza skutočnej kultúry s progresívnou politikou zostala v nás do dnešného dňa. Nedívajte sa na voľby a na manifestácie, ale na myšlienky, ktoré obstáli v posledných 28. rokoch. Bola to koncepcia Hlinku a Tuku alebo Hodžu a Dérera a ich početných ampliónov, na ktorú by mohol národ dnes nadväzovať? Alebo to bola tá podľa Štúra, pohybujúca a zapaľujúce iskra ducha ľudského, ktorú nachádzame v dielach Novomeského, Smreka, Jilemnického, Kráľa, Jesenského, v článkoch Clementisa v kultúrnom a umeleckom podaní toľkých avantgardných činiteľov a v politickom formulovaní socialistického hnutia u nás? Komunistické hnutie a kultúra bili sa za to isté, i keď dakedy na rozličných frontoch: za slobodu človeka, za pravdu a krásu v ľudskom spoločenstve. K týmto zdrojom národných a kultúrnych síl sa vraciame, ked robíme jeden a chystáme sto krokov dopredu."“

— Gustáv Husák 1913 - 1991
Potvrdené výroky, Source: Štefan Drug: Štúrov program na našich zástavách

citáty, O boji, O histórii, O inteligencii

„Nezaujíma ma, čím sa živíte. Chcem vedieť, po čom túžite a či máte odvahu snívať o naplnení túžob svojho srdca. Nezaujíma ma, koľko máte rokov. Chcem vedieť, či ste ochotní pre lásku a svoje sny, pre dobrodružstvo riskovať aj to, že budete vyzerať ako blázni.“

— Oriah Mountain Dreamer 1954

O odvahe, srdce, O láske, O bláznoch

„Pýcha je smrť myslenia.“

— Ludwig Witthgenstein
Prisudzované výroky, pravdepodobne v roku 1948

O pravde, O smrti

„Len ten naozaj miloval, kto miluje i po dlhých rokoch lásky tak ako prvý raz.“

— Henri Fréderic Amiel švajčiarsky filozof 1821 - 1881
Prisudzované výroky

O láske

„Keby sme po celý rok športovali ako na sviatky, bol by šport rovnako nudný ako je dnes práca.“

— William Shakespeare anglický dramatik a básnik 1564 - 1616
Prisudzované výroky

O športe

Help us translate English quotes

Discover interesting quotes and translate them.

Start translating

„Vieš o čom sú Vianoce? 🤶o láske o zdraví o pokoji ľudia Vianoce oslavujú s radosťou, že vstupujú do nového roka zdravý a šťastný oslavujú ich s rodinou.
A ja? ja nemám radosť žiadnu ja som iba vďačná zato, že mám rodičov a že mám priateľa ktorý je so mnou v dobrom aj v zlom ale netrpí tak ako ja on ma svoj život ja mám svoj to je všetko a ostatne nemám nie som ani šťastná ani pokoj ani radosť nič o čom to potom je? O čom? Ľudia si kupujú darčeky tešia sa a ja? Môj darček a moje prianie, je aby bola moja mama zdravá a aby sme boli šťastná rodina ako pred tým keď prídem domov tak viem že ma nič zlé nečaká a tento darček si želám každý deň.
Nikto to nechápe ako moc ma to trápi nedá sa s tým trápením žiť nedokážem sa už ďalej pretvarovať že som šťastná že sa nič nedeje nevládzem už.
Ja som jednoducho potrestaná od Boha ináč to nevidím nehovorím každý si prejde zlým ale potom príde dobré ale ja prechádzam zlým stále a to nie je fér.
Preto si vážte rodičov, lásku, zdravie a štastie lebo niekto ma chorých rodičov nemá ani šťastie ani lásku a viete čo by zato tí ľudia dali?“

— Silvika
Život je trápenie 😔

O zlu, O láske, Život, O bohu

„Rok treba mlčať, aby sa človek odnaučil tárať a naučil sa hovoriť.“

— Friedrich Nietzsche nemecký filozof, básnik, skladateľ, kultúrny kritik, a klasický filológ 1844 - 1900
Prisudzované výroky

„Keď som mal štrnásť, môj otec bol taký nevzdelaný, že som ho sotva vystál. Keď som však dorástol a mal som dvadsaťjeden, udivilo ma, čomu všetkému sa za tých sedem rokov naučil.“

— Mark Twain americký autor a humorista 1835 - 1910

„Vyrastal som v kresťanskej rodine. Bol som pokrstený, a tým, že moji rodičia boli učitelia, a nechceli prísť o prácu, tak sme od 68. roku, alebo 67. roku, nemohli chodiť do kostola. Ja som do kostola chodil. Napriek tomu ja som tam chodil s babkou, ktorá bola veľmi silne veriaca. Napríklad prvé sväté prijímanie zorganizovala u nás doma. Prišiel ku nám farár, a odslúžil omšu u nás doma. Aby rodičia neprišli o prácu, tak prvé sväté prijímanie som dostal doma. Neskôr som, keďže ma rodičia neviedli ku kresťanstvu, pretože nechceli so mnou takto otvorene rozprávať, […] tak sa zo mňa stal ateista. Ja som ako človek, ktorý […] keď som bol vo veku stredoškoláka, vysokoškoláka, ja som nemal vieru. Neskôr som pôsobil v Spojených štátoch. […] Tam som sa bližšie zoznámil so židovským náboženstvom. Zaujímalo ma, ako funguje, a išiel som do jeho hĺbky. Neskôr, keď som prišiel naspäť z Ameriky, veľmi ma zaujal budhizmus ako taký, a to hlavne silnými črtami. Tým, že máme pracovať s vlastnou mysľou […], že tá myseľ, ktorú tu máme, mala by […], určuje to, či sa momentálne cítime šťastní alebo nešťastní. Takže som sa dosť poctivo, asi štyri alebo päť rokov, tomuto štúdiu venoval. A tak, ako ten vývoj išiel ďalej, tak som sa postupne zase vrátil k tým našim základom. Predsa len som sa vrátil k Biblii, a k tomu nášmu Bohu.
o svojom vierovyznaní“

— Andrej Kiska prezident Slovenskej republiky 1963
Potvrdené výroky, Súkromný život, predvolebná diskusia, 24. apríl 2013, Univerzitné pastoračné centrum sv. Jozefa Freinademetza, Bratislava Source: Kandidát na prezidenta Andrej Kiska o svojom svetonázore [online]. Humanisti.sk, 2013-04-26 [cit. 2014-06-12]. Dostupné online http://www.humanisti.sk/view.php?cisloclanku=2013040051.

O štúdiu, vek, O veku, O náboženstve

„Raz, keď som mal asi dvanásť rokov, ochorel som. Rodičia si mysleli, že je to slepé črevo, lekár zasa tvrdil, že je to katar. Iba ja som vedel, že to bola neurobená úloha zo zemepisu.“

— George Bernard Shaw írsky dramatik 1856 - 1950

O jedlu, O rodičoch

„Nedávno naši páni dostali do rúk starú knihu, v ktorej boli napísané mestá uhorské i hornouhorské. Tam bolo napísané, koľko vtedy v roku 1840 bolo Židov na Slovensku v mestách. Vo veľkých mestách ako je Žilina, Nitra a iné, bolo vtedy 30-40 Židov. A za sto rokov sa to zdesaťnásobilo! Bolo ich stále viac a akých? Nie na poli, ale v úradoch, v bankách a na všelijakých iných miestach sedeli Židia. Vtedy, keď tri milióny národa mali 62%, vtedy 5% Židov malo 38% národného dôchodku! A ten pomer medzi národom a židovstvom sa stále rozširoval. Bolo by to vyzeralo ešte horšie, keby sme sa neboli vzchopili včas a keby sme sa neboli od nich očistili. A urobili sme to podľa príkazu Božieho: Slovák, zhoď, zbav sa svojho škodcu!
Prejav na cirkevno-národných slávnostiach v Holíči, 16. august 1942.“

— Jozef Tiso slovenský kňaz a politik, predseda prvej slovenské republiky 1887 - 1947
Potvrdené výroky, Source: Jozef Tiso - Prejavy a články (1938-1944), Fabricius M., Hradská K.. Bratislava : AEPress, 2007. 696 s. ISBN 80-88880-46-7. str. 492. Ďalej len Fabricius, Hradská 2007.

O knihách, O starobe

„Lorem ipsum dolor sit amet, consectetuer adipiscing elit. Etiam egestas wisi a erat. Morbi imperdiet, mauris ac auctor dictum.“

Ďalších 16 citátov...