Boris Leonidovič Pasternak citáty

Boris Leonidovič Pasternak foto

32   14

Boris Leonidovič Pasternak

Dátum narodenia: 10. február 1890
Dátum úmrtia: 30. máj 1960

Boris Leonidovič Pasternak bol ruský disident a jeden z najvýznamnejších ruských spisovateľov, v roku 1958 získal Nobelovu cenu za literatúru. Vedenie Sovietskeho zväzu nechcelo, aby takúto významnú cenu získalo dielo, ktoré odmieta boľševickú revolúciu a pod nátlakom a hrozbou vyhostením z Ruska donútili Pasternaka ju neprevziať po tom, ako ju telefonicky prijal. Cenu po jeho smrti prevzal jeho syn. Jeho román Doktor Živago je považovaný za najvýznamnejší ruský román 20. storočia.


„... bolo mi celkom jedno, ako sa nazýva sila splodivšia knihu, lebo tá sila bola neporovnateľne väčšia než ja i než básnické koncepcie, ktoré ma obklopovali. (Sprievodný list, 1930)]“

„Génius, na rozdiel od primitívov, korení v drsnej bezprostrednosti morálneho cítenia.“ Sprievodný list, 1930


„... poznal som, ako málo stačí, aby génius vzbĺkol hnevom....ľahostajnosť k bezprostrednej skutočnosti - toto práve ho privádza do zúrivosti.“ Sprievodný list, 1930

„... nedostatok osobitosti je zložitejší ako osobitosť.“ Sprievodný list, 1930

„Pohyb vedúci k počatiu je to najčistejšie zo všetkého, čo vesmír pozná.“ Sprievodný list, 1930

„... každá láska je prestúpením na novú vieru.“ Sprievodný list, 1930

„... umenie nemôže byť zamestnaním, rovnako ako nemôže byť profesiou vrodená veselosť alebo sklon k melanchólii.“ Doktor Živago, 1955

„Šialenstvo je dôverovať zdravému rozumu. Šialenstvo je aj pochybovať o ňom. Šialenstvo je žiť pre budúcnosť. Šialenstvo je aj nevidieť budúcnosť. Ale zdvihnúť občas zrak a s pocitom prudkého stúpajúceho tlaku počúvať, ako pri každom pulze, pripomínajúcom mihot bleskov na zaprášených stropoch a štukatúrach začína vo vedomí zoširoka mávať krídlami a hučať pozemsky neskutočná, ďaleká a večne jarná búrka znázornená na nástennej maľbe, to je už číre, v každom prípade dokonale číre šialenstvo. A prirodzene, že sa usilujeme o čírosť. Tým sa približujeme na dosah k čírej podstate poézie. Je znepokojujúca ako zlovestné otáčky desiatky mlynov na okraji holého poľa v bezútešnom hladnom roku.“ Niekoľko tvrdení, 1922


„Kniha nie je nič viac, ako trojrozmerný kus rozhorúčeného svedomia. Bez nej by duchovný rod nemal pokračovanie, vyhynul by. Nemali ju opice.“ Niekoľko tvrdení, 1922

„Jestvuje zákon, podľa ktorého nám sa nikdy nemôže stať to, čo sa ustavične stáva iným. Toto pravidlo spisovatelia neraz pripomínajú. Je nepodvratné, lebo kým nás priatelia ešte poznávajú, myslíme, že sa nešťastie dá napraviť. A keď nás prenikne vedomie jeho nenapraviteľnosti, priatelia nás prestávajú poznávať, a akoby na potvrdenie pravidla my sami sa zmeníme na iných, totiž na takých, čo sú povolaní vyhorieť, vyjsť na mizinu, dostať sa pred súd alebo do blázinca.“ Vzdušné trate, 1924

„Usiloval som sa vyhýbať romantickému predstieraniu umelej interesantnosti. Netúžil som burácať svoje básne z pódia, aby pri nich duševní pracovníci pobúrení vyskakovali: "Ten úpadok! To barbarstvo!" Nedychtil som, aby od ich distingvovanej elegancie dochli muchy... Nehnal som sa za sugestívnym rytmom, tanečným či piesňovým... Nič som neodzrkadľoval, nezobrazoval, neodrážal a neporážal.“ Môj život, 1957

„Pochopil som, že napríklad biblia nie je natoľko kniha s pevným textom, ako skôr zápisník ľudstva, a že také je všetko, čo je večné. Že má život v sebe nie ak je záväzné, ale ak je vnímavé na všetky pripodobnenia...“ Sprievodný list, 1930


„Špinavé je len to, čo je zbytočné.“ Doktor Živago, 1955

„Naše najnevinnejšie "dobrý deň" a "zbohom" by nemali nijaký zmysel, keby čas nebol popretkávaný jednotou životných udalostí, totiž križujúcim sa pôsobením každodennej hypnózy.“ Sprievodný list, 1930

„Nevedieť nájsť a povedať pravdu je taký nedostatok, ktorý nemôže zakryť ani najväčšia schopnosť hlásať nepravdu.“ Niekoľko tvrdení, 1922

„Koniec, koniec! Koniec filozofie, totiž každého pomyslenia na ňu.“ Sprievodný list, 1930

Podobní autori