Vyrastal som v kresťanskej rodine. Bol som pokrstený, a tým, že moji rodičia boli učitelia, a nechceli prísť o prácu, tak sme od 68. roku, alebo 67. roku, nemohli chodiť do kostola. Ja som do kostola chodil. Napriek tomu ja som tam chodil s babkou, ktorá bola veľmi silne veriaca. Napríklad prvé sväté prijímanie zorganizovala u nás doma. Prišiel ku nám farár, a odslúžil omšu u nás doma. Aby rodičia neprišli o prácu, tak prvé sväté prijímanie som dostal doma. Neskôr som, keďže ma rodičia neviedli ku kresťanstvu, pretože nechceli so mnou takto otvorene rozprávať, [...] tak sa zo mňa stal ateista. Ja som ako človek, ktorý [...] keď som bol vo veku stredoškoláka, vysokoškoláka, ja som nemal vieru. 'Neskôr som pôsobil v Spojených štátoch.' [...] 'Tam som sa bližšie zoznámil so židovským náboženstvom. Zaujímalo ma, ako funguje, a išiel som do jeho hĺbky. Neskôr, keď som prišiel naspäť z Ameriky, veľmi ma zaujal budhizmus ako taký, a to hlavne silnými črtami.' Tým, že máme pracovať s vlastnou mysľou [...], že tá myseľ, ktorú tu máme, mala by [...], určuje to, či sa momentálne cítime šťastní alebo nešťastní. Takže som sa dosť poctivo, asi štyri alebo päť rokov, tomuto štúdiu venoval. 'A tak, ako ten vývoj išiel ďalej, tak som sa postupne zase vrátil k tým našim základom. Predsa len som sa vrátil k Biblii, a k tomu nášmu Bohu.'

—  Andrej Kiska




Podobné citáty