Citáty na tému výsada

„Zbabelec nie je schopný lásky. Láska je výsadou chrabrých.“

Mahátma Gándhí (1869–1948) vodca indického nacionalizmu počas britskej nadvlády nad Indiou

„Keď skúmame dejiny, nachádzame v nich dosť mien, pri ktorých iba titul a hodnosť čosi hovorí; za leskom titulu je však prázdnota. Sú to čierni pasažieri histórie. A nájdeme i iné postavy, hoc aj bez štátnych titulov a hodnosti, v ktorých akoby sa stelesnila problematika doby, ktoré sú symbolmi potrieb, bojov a ilúzií svoje spoločnosti, sú míľnikmi na vývinovej ceste svojho národa. Takouto svetovou postavou v slovenskej histórii je Ľudovít Štúr … Vybral si cestu tŕnistú, lebo si uvedomuje svoju povinnosť voči spoločnosti, voči dejinám. Štúr pochopil vývinovú tendenciu modernej doby a že sa jednoznačne postavil na stranu "utisnutých a odhodených" ľudových vrstiev i národov. Za ich slobodu a lepší život formujú štúrovci prvý dobe zodpovedajúci politický a národný program Slovákov, stmeľujú a zjednocujú uvedomelé sily v národe, organizujú politický i ozbrojený zápas za revolučné požiadavky ľudu a národa, vyvolávajú prvý krát v našich dejinách uvedomelý masový revolučný pohyb. … Z poznania zúfalej situácie ľudových más, z túžby zmeniť ju vytvára skupina štúrovskej inteligencie, nezaťažená rodovými či majetnými výsadami, revolučno-demokratický program odstránenia feudalizmu a zrušenia poddanstva. … Mnoho súdov bolo vyslovené o týchto udalostiach, od súčasníkov i v neskorších rokoch, z pozícií jednotlivých národov i zo širších hľadísk európskej revolúcie. Niektoré novinárske poznámky Marxa a Engelsa, písané v priebehu udalostí bez možnosti bližšieho poznania a analyzovania špecifických podmienok a situácie revolúcie v Rakúsku a Uhorsku, boli neskôr kanonizované ako posledný súd histórie. …. V súhrnom pohľade je úloha Štúra a jeho spolubojovníkov v našej národnej histórii vysoko pozitívna a obdivuhodná. Objektivizovali a predstavovali potreby a požiadavky ľudových más, bojovali za ne. Tvoria základný článok vývinovej reťaze našej novodobej histórie. … Čítajte dejiny nášho národa. Nie tie vymyslené pre dokórum jedného režimu, ktorý si ako parvenu zakupoval lepšiu minulosť, ale tie hybné sily, ktoré národ udržali, uvedomili, politicky formovali. V máloktorom národe sú jeho politické dejiny tak históriou jeho kultúrneho vývoja, kultúrnych osobností ako u nás. Štúrova skupina, ktorá prvá politicky viedla náš národ, dávala mu sociálny i hospodársky program, ba dokonca do zbrane ho mobilizovala, neboli to sami básnici, spisovatelia, novinári, kultúrni činitelia? Kuzmány, Janko Kráľ, Vajanský a všetci ostatní, stĺpy našej našej národnej kultúry, boli nositeľmi politického zápasu u nás. … Táto symbióza skutočnej kultúry s progresívnou politikou zostala v nás do dnešného dňa. Nedívajte sa na voľby a na manifestácie, ale na myšlienky, ktoré obstáli v posledných 28. rokoch. Bola to koncepcia Hlinku a Tuku alebo Hodžu a Dérera a ich početných ampliónov, na ktorú by mohol národ dnes nadväzovať? Alebo to bola tá podľa Štúra, pohybujúca a zapaľujúce iskra ducha ľudského, ktorú nachádzame v dielach Novomeského, Smreka, Jilemnického, Kráľa, Jesenského, v článkoch Clementisa v kultúrnom a umeleckom podaní toľkých avantgardných činiteľov a v politickom formulovaní socialistického hnutia u nás? Komunistické hnutie a kultúra bili sa za to isté, i keď dakedy na rozličných frontoch: za slobodu človeka, za pravdu a krásu v ľudskom spoločenstve. K týmto zdrojom národných a kultúrnych síl sa vraciame, ked robíme jeden a chystáme sto krokov dopredu."“

Gustáv Husák (1913–1991) slovenský komunistický politik

„"S veľkým záujmom som si prečítal Ústavu Sovietskeho zväzu. Našiel som v nej mnoho podobných vecí ako v našej vlastnej: "slobodu zhromažďovania", "slobodu prejavu", a ďalšie. Samozrejme, že sa nedodržiavajú, aj keď sú zakotvené v ústave. Potom som sa začal zaujímať aj o iné ústavy - každý štát má nejakú - a hľadať, prečo sa kladie taký veľký dôraz na našu. Nakoniec som na to prišiel a odpoveď bola veľmi jednoduchá. Všetky ostatné ústavy hovoria: "My, vláda, dávame ľuďom tieto práva". Naša ústava hovorí, "My, ľud, dávame vláde nasledujúce výsady a práva".“

Ronald Reagan (1911–2004) americký politik, 40. prezident Spojených štátov

„Výsadou celého života je stať sa tým, kým skutočne ste.“

Carl Gustav Jung (1875–1961) švajčiarsky psychiater a psychoterapeut, ktorý založil analytickú psychológiu

„Zdá sa, že neuróza je výsadou ľudí.“

Sigmund Freud (1856–1939) rakúsky neurológ známy ako zakladateľa psychoanalýzy

„Zlomili sme navždy tyraniu výsad. Urobili sme rázny koniec krivdám, ktoré po stáročia pokorovali náš ľud.“

Georges Jacques Danton (1759–1794) francúzsky revolucionár

„Len poézia má výsadu, že čokoľvek vidí, vidí to po prvýkrát a čokoľvek vyjadruje, hovorí to skôr - čo svet svetom stojí.“

Karel Čapek (1890–1938) český spisovateľ

„Kritik nemá právo na predpojatosť, ktorá je častou výsadou tvorivého umelca. Musí mať široký rozhľad alebo nemá vôbec nič.“

Edward Morgan Forster (1879–1970) anglický románopisec

„Je rozum výsadou staroby? Kto je v starobe múdry, musel byť v mladosti prinajmenšom šikovný.“

Gabriel Laub (1928–1998) český esejista a publicista

„Nasledovanie je výsadou dieťaťa. Dospelý jedinec by mal byť kormidelníkom na svojej vlastnej lodi, strojcom svojho osudu. Ak však prevezme pozíciu vedeného, odovzdáva vodcovi i svoju moc: právo na vlastný úsudok i schopnosť rozhodovania. Stane sa rovnako psychologicky závislý na vodcovi, ako je dieťa závislé na rodičoch. Z toho vyplýva, že ako náhle sa priemerný jedinec začlení do určitej skupiny, takmer okamžite u neho dôjde k psychologickému regresu.“

Morgan Scott Peck (1936–2005) americký psychiater

„Výsadou človeka je smiech.“

Francois Rabelais (1494–1553) hlavný francúzsky renesančný spisovateľ

„Verejne sa hlásiť k erotike, tejto oblasti života, je výsada, ktorú majú iba lekári a nemravníci.“

Jiří Suchý (1931) český básnik, manažér divadla, dramatik, filmový režisér, herec, skladateľ, humorista, komik, spisovateľ, výtvar…

„Životnou výsadou je byť tým, kým ste.“

Joseph Campbell (1904–1987) americký mytológ, spisovateľ a prednášajúci

„Je výsadou poznania hovoriť a výsadou múdrosti počúvať.“

Oliver Wendell Holmes (1809–1894) básnik, esejista, lekár