Citáty na tému povinnosť

Zbierka citátov na tému povinnosť.

Súvisiace témy

Celkom 169 citátov, filtrovať:


Albert Einstein fotka
Matka Tereza fotka
Matka Tereza fotka
Charles Bukowski fotka
Rabíndranáth Thákur fotka

„Zaspal som a snívalo sa mi, že život je radosť, prebudil som sa a videl som, že život je povinnosť, pracoval som, a hľa, povinnosť bola radosť.“

—  Rabíndranáth Thákur bengálsky vševed 1861 - 1941

Prisudzované výroky
Zdroj: EXLEY, HELEN: Večné hodnoty. Bratislava: Slovart, 2005. ISBN 80-8085-025-9

Tomáš Garrigue Masaryk fotka

„Kým ľudia nevedia milovať seba. Chytráctvo a vypočítavosť nie je ešte sebaláska. Miluj seba a staraj sa o seba. Nechci stále oblažovať, len rob svoju povinnosť.“

—  Tomáš Garrigue Masaryk prvý československý prezident 1850 - 1937

Varianta: Ľudia nedokážu milovať sami seba. Chytráctvo a vypočítavosť nie je ešte sebaláskou. Miluj seba a staraj sa o seba. Nechci stále oblažovať, len konaj svoju povinnosť.

Alexandr Alexandrovič Blok fotka
Johann Wolfgang von Goethe fotka
Citát „Zaumieň si, že každý deň vykonáš niečo, na čo nemáš veľkú chuť. A čoskoro ti nebude povinnosť na ťarchu.“
Mark Twain fotka
Pablo Picasso fotka

Help us translate English quotes

Discover interesting quotes and translate them.

Start translating
Václav Bělohradský fotka

„Demokracia je hľadaním minima povinností a maxima slobody.“

—  Václav Bělohradský český filozof, spisovateľ, profesor, sociológ, univerzitný pedagóg a vedecky orientovaný spisovateľ 1944

Martin Luther fotka
Citát „Spravodlivosť a pravda, to sú prvé ľudské povinnosti.“
Jean Jacques Rousseau fotka
Albert Einstein fotka
Albert Einstein fotka

„Láska je lepší učiteľ ako povinnosť.“

—  Albert Einstein nemecko-americký fyzik a zakladateľ teórie relativity 1879 - 1955

Milan Rastislav Štefánik fotka
Gustáv Husák fotka

„Keď skúmame dejiny, nachádzame v nich dosť mien, pri ktorých iba titul a hodnosť čosi hovorí; za leskom titulu je však prázdnota. Sú to čierni pasažieri histórie. A nájdeme i iné postavy, hoc aj bez štátnych titulov a hodnosti, v ktorých akoby sa stelesnila problematika doby, ktoré sú symbolmi potrieb, bojov a ilúzií svoje spoločnosti, sú míľnikmi na vývinovej ceste svojho národa. Takouto svetovou postavou v slovenskej histórii je Ľudovít Štúr … Vybral si cestu tŕnistú, lebo si uvedomuje svoju povinnosť voči spoločnosti, voči dejinám. Štúr pochopil vývinovú tendenciu modernej doby a že sa jednoznačne postavil na stranu "utisnutých a odhodených" ľudových vrstiev i národov. Za ich slobodu a lepší život formujú štúrovci prvý dobe zodpovedajúci politický a národný program Slovákov, stmeľujú a zjednocujú uvedomelé sily v národe, organizujú politický i ozbrojený zápas za revolučné požiadavky ľudu a národa, vyvolávajú prvý krát v našich dejinách uvedomelý masový revolučný pohyb. … Z poznania zúfalej situácie ľudových más, z túžby zmeniť ju vytvára skupina štúrovskej inteligencie, nezaťažená rodovými či majetnými výsadami, revolučno-demokratický program odstránenia feudalizmu a zrušenia poddanstva. … Mnoho súdov bolo vyslovené o týchto udalostiach, od súčasníkov i v neskorších rokoch, z pozícií jednotlivých národov i zo širších hľadísk európskej revolúcie. Niektoré novinárske poznámky Marxa a Engelsa, písané v priebehu udalostí bez možnosti bližšieho poznania a analyzovania špecifických podmienok a situácie revolúcie v Rakúsku a Uhorsku, boli neskôr kanonizované ako posledný súd histórie. …. V súhrnom pohľade je úloha Štúra a jeho spolubojovníkov v našej národnej histórii vysoko pozitívna a obdivuhodná. Objektivizovali a predstavovali potreby a požiadavky ľudových más, bojovali za ne. Tvoria základný článok vývinovej reťaze našej novodobej histórie. … Čítajte dejiny nášho národa. Nie tie vymyslené pre dokórum jedného režimu, ktorý si ako parvenu zakupoval lepšiu minulosť, ale tie hybné sily, ktoré národ udržali, uvedomili, politicky formovali. V máloktorom národe sú jeho politické dejiny tak históriou jeho kultúrneho vývoja, kultúrnych osobností ako u nás. Štúrova skupina, ktorá prvá politicky viedla náš národ, dávala mu sociálny i hospodársky program, ba dokonca do zbrane ho mobilizovala, neboli to sami básnici, spisovatelia, novinári, kultúrni činitelia? Kuzmány, Janko Kráľ, Vajanský a všetci ostatní, stĺpy našej našej národnej kultúry, boli nositeľmi politického zápasu u nás. … Táto symbióza skutočnej kultúry s progresívnou politikou zostala v nás do dnešného dňa. Nedívajte sa na voľby a na manifestácie, ale na myšlienky, ktoré obstáli v posledných 28. rokoch. Bola to koncepcia Hlinku a Tuku alebo Hodžu a Dérera a ich početných ampliónov, na ktorú by mohol národ dnes nadväzovať? Alebo to bola tá podľa Štúra, pohybujúca a zapaľujúce iskra ducha ľudského, ktorú nachádzame v dielach Novomeského, Smreka, Jilemnického, Kráľa, Jesenského, v článkoch Clementisa v kultúrnom a umeleckom podaní toľkých avantgardných činiteľov a v politickom formulovaní socialistického hnutia u nás? Komunistické hnutie a kultúra bili sa za to isté, i keď dakedy na rozličných frontoch: za slobodu človeka, za pravdu a krásu v ľudskom spoločenstve. K týmto zdrojom národných a kultúrnych síl sa vraciame, ked robíme jeden a chystáme sto krokov dopredu."“

—  Gustáv Husák slovenský komunistický politik 1913 - 1991

Potvrdené výroky
Zdroj: Štefan Drug: Štúrov program na našich zástavách

Ján Pavol II. fotka

„Lorem ipsum dolor sit amet, consectetuer adipiscing elit. Etiam egestas wisi a erat. Morbi imperdiet, mauris ac auctor dictum.“