Citáty na tému zrušenie

Zbierka citátov na tému zrušenie.

Citáty na tému zrušenie

„Keď skúmame dejiny, nachádzame v nich dosť mien, pri ktorých iba titul a hodnosť čosi hovorí; za leskom titulu je však prázdnota. Sú to čierni pasažieri histórie. A nájdeme i iné postavy, hoc aj bez štátnych titulov a hodnosti, v ktorých akoby sa stelesnila problematika doby, ktoré sú symbolmi potrieb, bojov a ilúzií svoje spoločnosti, sú míľnikmi na vývinovej ceste svojho národa. Takouto svetovou postavou v slovenskej histórii je Ľudovít Štúr … Vybral si cestu tŕnistú, lebo si uvedomuje svoju povinnosť voči spoločnosti, voči dejinám. Štúr pochopil vývinovú tendenciu modernej doby a že sa jednoznačne postavil na stranu "utisnutých a odhodených" ľudových vrstiev i národov. Za ich slobodu a lepší život formujú štúrovci prvý dobe zodpovedajúci politický a národný program Slovákov, stmeľujú a zjednocujú uvedomelé sily v národe, organizujú politický i ozbrojený zápas za revolučné požiadavky ľudu a národa, vyvolávajú prvý krát v našich dejinách uvedomelý masový revolučný pohyb. … Z poznania zúfalej situácie ľudových más, z túžby zmeniť ju vytvára skupina štúrovskej inteligencie, nezaťažená rodovými či majetnými výsadami, revolučno-demokratický program odstránenia feudalizmu a zrušenia poddanstva. … Mnoho súdov bolo vyslovené o týchto udalostiach, od súčasníkov i v neskorších rokoch, z pozícií jednotlivých národov i zo širších hľadísk európskej revolúcie. Niektoré novinárske poznámky Marxa a Engelsa, písané v priebehu udalostí bez možnosti bližšieho poznania a analyzovania špecifických podmienok a situácie revolúcie v Rakúsku a Uhorsku, boli neskôr kanonizované ako posledný súd histórie. …. V súhrnom pohľade je úloha Štúra a jeho spolubojovníkov v našej národnej histórii vysoko pozitívna a obdivuhodná. Objektivizovali a predstavovali potreby a požiadavky ľudových más, bojovali za ne. Tvoria základný článok vývinovej reťaze našej novodobej histórie. … Čítajte dejiny nášho národa. Nie tie vymyslené pre dokórum jedného režimu, ktorý si ako parvenu zakupoval lepšiu minulosť, ale tie hybné sily, ktoré národ udržali, uvedomili, politicky formovali. V máloktorom národe sú jeho politické dejiny tak históriou jeho kultúrneho vývoja, kultúrnych osobností ako u nás. Štúrova skupina, ktorá prvá politicky viedla náš národ, dávala mu sociálny i hospodársky program, ba dokonca do zbrane ho mobilizovala, neboli to sami básnici, spisovatelia, novinári, kultúrni činitelia? Kuzmány, Janko Kráľ, Vajanský a všetci ostatní, stĺpy našej našej národnej kultúry, boli nositeľmi politického zápasu u nás. … Táto symbióza skutočnej kultúry s progresívnou politikou zostala v nás do dnešného dňa. Nedívajte sa na voľby a na manifestácie, ale na myšlienky, ktoré obstáli v posledných 28. rokoch. Bola to koncepcia Hlinku a Tuku alebo Hodžu a Dérera a ich početných ampliónov, na ktorú by mohol národ dnes nadväzovať? Alebo to bola tá podľa Štúra, pohybujúca a zapaľujúce iskra ducha ľudského, ktorú nachádzame v dielach Novomeského, Smreka, Jilemnického, Kráľa, Jesenského, v článkoch Clementisa v kultúrnom a umeleckom podaní toľkých avantgardných činiteľov a v politickom formulovaní socialistického hnutia u nás? Komunistické hnutie a kultúra bili sa za to isté, i keď dakedy na rozličných frontoch: za slobodu človeka, za pravdu a krásu v ľudskom spoločenstve. K týmto zdrojom národných a kultúrnych síl sa vraciame, ked robíme jeden a chystáme sto krokov dopredu."“

Gustáv Husák (1913–1991) slovenský komunistický politik

Potvrdené výroky
Zdroj: Štefan Drug: Štúrov program na našich zástavách

O boji, O histórii, O inteligencii, O myšlienkach

„Veľmi vážne sa natíska otázka odstrašujúceho účinku trestu smrti. […] Hrá úlohu práve v oblasti likvidačnej vraždy. […] Ani v roku 1993, keď sme boli prijímaní do Rady Európy, nás k zrušeniu trestu smrti nič nezaväzovalo. Európa dnes stojí pevne proti trestu smrti, preto nevidím možnosť skorého návratu k trestu smrti.“

Robert Fico (1964) slovenský politik

Potvrdené výroky, O treste smrti

otázka, O treste

„Pochopiteľne, že nikomu sa nepáči platiť viac daní, ale tieto naše rozhodnutia boli prijaté s rešpektom mandátu, ktorý sme získali v parlamentných voľbách – zrušiť rovnú daň a zaviesť progresivitu a zvýšiť dane z príjmu právnických osôb.
Vyhlásenie k zrušeniu rovnej dane“

Robert Fico (1964) slovenský politik

máj 2012 <br class="br">Potvrdené výroky, Ekonomika, Daňová politika <br class="br">Zdroj: KOLLÁR, Matúš. Rozhodnuté. Fico pochoval rovnú daň : Vláda chce 23-percentnú daň pre firmy a progresívne zdanenie prác. In Hospodárske noviny. 2012-05-25 [cit. 2014-12-22]. Dostupné online http://hn.hnonline.sk/tema-hn-161/rozhodnute-fico-pochoval-rovnu-dan-video-502451.

O rozhodnutí

„Čo sa týka konkrétnych návrhov, k postupnému zníženiu roly štátu by mohol dopomôcť napríklad Friedmanov návrh zaviesť deň daňovej slobody ako štátny sviatok. Keďže dní pracovného pokoja má Slovensko viac, než je európsky priemer, zavedenie ďalšieho by sa dalo vykompenzovať zrušením 1. mája.“

Lukáš Krivošík (1983) slovenský publicista

.týždeň 16/2007
Potvrdené výroky

O slobode

„Zrušiť Benešove dekréty en bloc nie je možné, je to ďalší mýtus. Znamenalo by to právne vákuum do 28. októbra 1945. Na akom základe by potom fungovala Československá republika, alebo by sme odmietli ich existenciu? […] Celoštátne dekréty prezidenta Beneša boli na Slovensku platné, len ak boli prijaté s jej [Slovenskej národnej rady] súhlasom. […] Zrušenie Benešovych dekrétov by znamenalo, že nariadenia SNR by zostali v platnosti a pre slovenské územie by sa prakticky nič nemenilo. No a potom sú to aj mýty, že na základe dekrétov došlo k reslovakizácii, vysídleniu Nemcov a výmene obyvateľstva. Tieto sa realizovali na základe iných zákonov prípadne medzinárodných dohôd.
v interview pre denník SME, 6. august 2011“

Štefan Šutaj (1955)

Potvrdené výroky

O zákonoch

„Muenchov zákon: Nič nezrýchli realizáciu zlepšovacieho návrhu tak, ako zrušenie jeho komisionálneho posudzovania.“

Murphyho zákon

O zákonoch

„Konečná múdrosť života si nevyžaduje zrušenie nesúladu, ale dosiahnutie pokoja v ňom a nad ním.“

Reinhold Niebuhr (1892–1971) americký bohoslovec

O živote, O múdrosti