„Dokonca som sa na konci štúdia skúšal dostať do komunistickej strany. Skutočne som si myslel, že keď chcem zmeniť spoločnosť, tak tam musím byť. Možno bol pre mňa príkladom môj otec, ktorý mi bol v živote veľkým vzorom, a bol aj komunistom. Zdesenie straníckych funkcionárov na vysokej škole, keď videli moju žiadosť o vstup do strany, bolo veľké. Zamietli ma jasne a rázne. Ako človeka, ktorý „síce patrí k vedúcim osobnostiam v kolektíve, ale určite nevedie kolektív k rozvoju socialistickej vlasti“.
s. 7-8.“

Potvrdené výroky, Cesta manažéra z pekla alebo Ako robiť charitu úspešne a so srdcom (2011)