Citáty na tému spoločnosť

Zbierka citátov na tému spoločnosť, ľudia, človek, život.

Citáty na tému spoločnosť

Ralph Waldo Emerson fotka
Lev Nikolajevič Tolstoj fotka
Seneca fotka

„Spoločnosť kníh si možno zvoliť lepšie než spoločnosť ľudí. Tým skôr si medzi knihami vyberaj priateľa na celý život.“

Seneca (-4–65 pred n. l.) rímsky stoický filozof, štátnik a dramatik

Prisudzované výroky
Zdroj: [KOTRMANOVÁ, Milada.: Perly ducha. Ostrava: Knižní expres, 1996 ISBN 80-902272-1-X]

Marilyn Monroe fotka
Matka Tereza fotka
Charlie Chaplin fotka
Ján Pavol II. fotka
Arthur Schnitzler fotka
Albert Schweitzer fotka
Albert Einstein fotka
Brigitte Bardot fotka
Ján Pavol II. fotka
Matka Tereza fotka
Albert Einstein fotka
Ján Pavol II. fotka

„Slobodné a bezvýhradné darovanie vášho života Kristovi a blížnym je asi tým najnaliehavejším svedectvom pre spoločnosť, v ktorej sa zisk stal idolom.“

Ján Pavol II. (1920–2005) 264. pápež katolíckej cirkvi

Potvrdené výroky
Zdroj: Časopis Hlas Medjugoria 2007 / 12

John Lennon fotka
Oscar Wilde fotka
Albert Einstein fotka
Andrej Danko fotka
Albert Einstein fotka
Ján Kalinčiak fotka
Gustáv Husák fotka

„Keď skúmame dejiny, nachádzame v nich dosť mien, pri ktorých iba titul a hodnosť čosi hovorí; za leskom titulu je však prázdnota. Sú to čierni pasažieri histórie. A nájdeme i iné postavy, hoc aj bez štátnych titulov a hodnosti, v ktorých akoby sa stelesnila problematika doby, ktoré sú symbolmi potrieb, bojov a ilúzií svoje spoločnosti, sú míľnikmi na vývinovej ceste svojho národa. Takouto svetovou postavou v slovenskej histórii je Ľudovít Štúr … Vybral si cestu tŕnistú, lebo si uvedomuje svoju povinnosť voči spoločnosti, voči dejinám. Štúr pochopil vývinovú tendenciu modernej doby a že sa jednoznačne postavil na stranu "utisnutých a odhodených" ľudových vrstiev i národov. Za ich slobodu a lepší život formujú štúrovci prvý dobe zodpovedajúci politický a národný program Slovákov, stmeľujú a zjednocujú uvedomelé sily v národe, organizujú politický i ozbrojený zápas za revolučné požiadavky ľudu a národa, vyvolávajú prvý krát v našich dejinách uvedomelý masový revolučný pohyb. … Z poznania zúfalej situácie ľudových más, z túžby zmeniť ju vytvára skupina štúrovskej inteligencie, nezaťažená rodovými či majetnými výsadami, revolučno-demokratický program odstránenia feudalizmu a zrušenia poddanstva. … Mnoho súdov bolo vyslovené o týchto udalostiach, od súčasníkov i v neskorších rokoch, z pozícií jednotlivých národov i zo širších hľadísk európskej revolúcie. Niektoré novinárske poznámky Marxa a Engelsa, písané v priebehu udalostí bez možnosti bližšieho poznania a analyzovania špecifických podmienok a situácie revolúcie v Rakúsku a Uhorsku, boli neskôr kanonizované ako posledný súd histórie. …. V súhrnom pohľade je úloha Štúra a jeho spolubojovníkov v našej národnej histórii vysoko pozitívna a obdivuhodná. Objektivizovali a predstavovali potreby a požiadavky ľudových más, bojovali za ne. Tvoria základný článok vývinovej reťaze našej novodobej histórie. … Čítajte dejiny nášho národa. Nie tie vymyslené pre dokórum jedného režimu, ktorý si ako parvenu zakupoval lepšiu minulosť, ale tie hybné sily, ktoré národ udržali, uvedomili, politicky formovali. V máloktorom národe sú jeho politické dejiny tak históriou jeho kultúrneho vývoja, kultúrnych osobností ako u nás. Štúrova skupina, ktorá prvá politicky viedla náš národ, dávala mu sociálny i hospodársky program, ba dokonca do zbrane ho mobilizovala, neboli to sami básnici, spisovatelia, novinári, kultúrni činitelia? Kuzmány, Janko Kráľ, Vajanský a všetci ostatní, stĺpy našej našej národnej kultúry, boli nositeľmi politického zápasu u nás. … Táto symbióza skutočnej kultúry s progresívnou politikou zostala v nás do dnešného dňa. Nedívajte sa na voľby a na manifestácie, ale na myšlienky, ktoré obstáli v posledných 28. rokoch. Bola to koncepcia Hlinku a Tuku alebo Hodžu a Dérera a ich početných ampliónov, na ktorú by mohol národ dnes nadväzovať? Alebo to bola tá podľa Štúra, pohybujúca a zapaľujúce iskra ducha ľudského, ktorú nachádzame v dielach Novomeského, Smreka, Jilemnického, Kráľa, Jesenského, v článkoch Clementisa v kultúrnom a umeleckom podaní toľkých avantgardných činiteľov a v politickom formulovaní socialistického hnutia u nás? Komunistické hnutie a kultúra bili sa za to isté, i keď dakedy na rozličných frontoch: za slobodu človeka, za pravdu a krásu v ľudskom spoločenstve. K týmto zdrojom národných a kultúrnych síl sa vraciame, ked robíme jeden a chystáme sto krokov dopredu."“

Gustáv Husák (1913–1991) slovenský komunistický politik

Potvrdené výroky
Zdroj: Štefan Drug: Štúrov program na našich zástavách

Aristoteles fotka
Mark Twain fotka
Benedikt XVI. fotka

„Pokrok je možný iba v spoločnosti, v ktorej existujú morálne hodnoty a silné presvedčenia“

Benedikt XVI. (1927) 265. pápež katolíckej cirkvi

Prisudzované výroky

William Somerset Maugham fotka
Giovanni Bosco fotka

„Blaho ľudskej spoločnosti a cirkvi spočíva v dobrej výchove mládeže.“

Giovanni Bosco (1815–1888) taliansky rímskokatolícky kňaz, pedagóg a spisovateľ
Ľudovít Velislav Štúr fotka

„Všade pustnú naše obce. Židia opanúvajú sudcovskou exekúciou postavenie úbohého ľudu, ktorý sa musí vysťahovať z domu, odobrať sa od svojej rodiny a známych a musí sa pustiť do šíreho sveta, aby tam zomrel a zakapal. Svätá vec človečenstva nás vyzýva, aby sme už raz vyslovili zásadu oslobodenia ľudu. V západných štátoch nie sú viac feudálne vzťahy. Veď sa ani nezrovnávajú s požiadavkou tohto storočia. Podľa mňa stojíme na čiare dvoch vekov: jedného zapadajúceho, v ktorom sa práva len jednotlivcom a kastám dávali, druhého svitajúceho, v ktorom sa práva každému, zaslúženému, v opravdivom zmysle vzatému človeku povolia a prisúdia. Dávajme si pozor, aby sme nezaostali za tým, čo už inde svitá a čo je požiadavkou nášho storočia. Nedávno, keď som tu, vec chudobného ľudu podotkol, zaslúžilý vyslanec peštianskej stolice videl v potlačení ľudu osud. Spomenul, že je to beh sveta, keď sa ten čo stojí nižšie v obci potlačí a musí niesť ťarchu dane. Ja v tom žiaden osud nevidím. A chráňboh, aby v tom aj dáky osud bol. Na čele dejov v štátoch a spoločnostiach stojí ľudská vôla, samotné dejiny nie sú nič iné iba rozvíjanie a uskutočňovanie tejto vôle. Ľudovít Štúr, Uhorský snem, 15. január 1848“

Ľudovít Velislav Štúr (1815–1856) slovenský básnik, filozof, lingvista, publicista, politik a spisovateľ

Ľudovít Štúr, Uhorský snem, 15. január 1848 https://bratislava.sme.sk/c/3646558/sturova-rec-na-uhorskom-sneme.html

Ivan Illich fotka
Zuzana Čaputová fotka
Isaac Asimov fotka

„Najsmutnejší aspekt dnešného života je, že veda získava poznatky oveľa rýchlejšie, ako spoločnosť nadobúda múdrosť.“

Isaac Asimov (1920–1992) americký autor

en: The saddest aspect of life right now is that science gathers knowledge faster than society gathers wisdom.
Prisudzované výroky

Robert Fico fotka
Jean Jacques Rousseau fotka

„Človek je od prirodzenosti dobrý, kazí ho spoločnosť.“

Jean Jacques Rousseau (1712–1778) ženevský filozof

Prisudzované výroky

Lev Nikolajevič Tolstoj fotka
Mark Twain fotka
Jiří Žáček fotka

„Ak si v spoločnosti žien a chceš z nej čítať ako z knihy, nepoužívaj slepecké písmo.“

Jiří Žáček (1945) český básnik, prekladateľ a spisovateľ

Prisudzované výroky

Honoré De Balzac fotka

„Človek nie je ani dobrý, ani zlý, len v dobrom a zlom podlieha okolitej spoločnosti.“

Honoré De Balzac (1799–1850) francúzsky spisovateľ

Prisudzované výroky

Andrej Kiska fotka
Benedikt XVI. fotka
Wilhelm Busch fotka
Gabriel Laub fotka
Ján Pavol II. fotka
Richard Branson fotka
Bill Gates fotka
Lev Nikolajevič Tolstoj fotka

„Umenie je kvet života celej spoločnosti.“

Lev Nikolajevič Tolstoj (1828–1910) ruský spisovateľ

Prisudzované výroky
Zdroj: [KOTRMANOVÁ, Milada.: Perly ducha. Ostrava: Knižní expres, 1996 ISBN 80-902272-1-X]

Marcus Aurelius fotka

„Konár, odrezaný od ostatných konárov, je odrezaný aj od celého stromu. Tak aj človek, ak sa rozíde s ostatnými, odpadne tým od celej spoločnosti.“

Marcus Aurelius (121–180) vládca starovekého Ríma

Varianta: Vetva odrezaná od ostatných konárov je nevyhnutne odrezaná aj od celého stromu. Tak aj človek ak sa rozíde s druhými, odpadá tým od celej spoločnosti.

Henrik Ibsen fotka
Karl Marx fotka
George Bernard Shaw fotka
Lev Nikolajevič Tolstoj fotka
Ján Pavol II. fotka
Brian Warner fotka
Edward Louis Bernays fotka

„Spravodlivá spoločnosť nie je utópia, je to dlhodobý cieľ.“

Zdroj: https://www.facebook.com/161dragon1312

Plútarchos fotka

„Mlčky a bez slova sa v spoločnosti napchávať je vlastnosťou svíň.“

Plútarchos (46–127) staroveký grécky historik a filozof

Prisudzované výroky

Charles Augustin Sainte-Beuve fotka

„Dobrá kniha je drahokam, ktorý vrhá záblesky radosti a šťastia do všetkých vrstiev ľudskej spoločnosti.“

Charles Augustin Sainte-Beuve (1804–1869) francúzsky literárny kritik

Potvrdené výroky
Varianta: Dobrá kniha je drahokam, ktorý vrhá záblesky radosti a šťastia do všetkých vrstiev ľudskej spoločnosť.
Zdroj: [KOTRMANOVÁ, Milada.: Perly ducha. Ostrava: Knižní expres, 1996 ISBN 80-902272-1-X]

Robert Fico fotka
Dalajláma fotka
Jean de La Bruyere fotka
Christopher Paolini fotka
George Washington fotka

„Je lepšie byť sám ako v zlej spoločnosti.“

George Washington (1732–1799) 1. Prezident Spojených štátov amerických
Robert Fico fotka

„Zvláštna je tendencia, ako sa všade zámerne do popredia na úkor štátotvorného slovenského národa vysúvajú problémy menšín. Akoby na Slovensku ani nežili Slovenky a Slováci. Za dvadsať rokov sme vybudovali nezávislú a demokratickú Slovenskú republiku, ktorá je rovná v príležitostiach pre všetkých, ktorá nikoho neuprednosťňuje, neumenšuje v právach. Želám si, aby sa prestalo menšinovými právami vydierať, jedno či je to menšina rómska, inak orientovaných ľudí, menšina názorová alebo menšina etnická. Platí, že štát je národný a spoločnosť je občianska. Náš nezávislý štát sme prednostne nezakladali pre menšiny, akokoľvek si ich vážime, ale najmä pre slovenský štátotvorný národ, lebo práve Slováci nemohli v bývalom spoločnom Česko-Slovensku rozvinúť všetky svoje schopnosti a talenty. Stáva sa módnou zvyklosťou, že od menšín žijúcich na Slovensku vídame najmä požadovačnosť, ale nijaké povinnosti voči štátu, skôr natiahnuté ruky, zato takmer minimálne pestovanie občianskych cností. Toto sa musí zmeniť a verím, že sa zmení aj v prístupe nového splnomocnenca vlády SR.
V príhovore na konferencii pri príležitosti 150. výročia Matice slovenskej“

Robert Fico (1964) slovenský politik

26. február 2013
Potvrdené výroky, Menšinová a národnostná politika
Zdroj: Príhovor predsedu vlády SR Róberta Fica na otvorení medzinárodnej vedeckej konferencie Matica slovenská v národných dejinách 26. februára 2013 [MS Word 97-2003]. Martin : Matica slovenská, 2013. Dostupné online http://www.matica.sk/download_file_f.php?id=354668.
Zdroj: PIŠKO, Michal. Natiahnuté ruky, no minimálne občianske cnosti. Tak vidí Fico prístup menšín. In SME. 2013-02-26 [cit. 2014-12-22]. Dostupné online http://www.sme.sk/c/6715570/natiahnute-ruky-no-minimalne-obcianske-cnosti-tak-vidi-fico-pristup-mensin.html.

František Saleský fotka
Arthur Schopenhauer fotka
Mooji fotka
Jean Paul Sartre fotka

„Ak ste osamelí, keď ste sami, ste v zlej spoločnosti.“

Jean Paul Sartre (1905–1980) francúzskya existenciálny filozof, dramatik, prozaik, scenárista, politický aktivista, autor životopisov ...
Brian Warner fotka
Robert Fico fotka

„Nemôžem akceptovať politiku appeasementu (ustupovania), ktorú dnes vnímam v spoločnosti, a hlavne v Bratislave, voči agresívnemu presadzovaniu liberálnych hodnôt tzv. “Slniečkárov”, ktorí znova otvárajú tému migrácie, národ a Slovensko nie je pre nich priorita a relativizujú postavenie, zloženie a úlohu rodiny v spoločnosti.“

Robert Fico (1964) slovenský politik

Potvrdené výroky, Politická etika a transparentnosť, O liberáloch
Zdroj: https://www.facebook.com/robertficosk/posts/1115335695317118?__xts__%5B0%5D=68.ARB3MtMb5-H7zuNaQEW3wlnfTkn8tUa83Fuz9JBcLB3JBI-5-czIOO1oogTo0dzC4LdlbOh1PJVryxiMKGSFKWRp9fpQOlr4lO7E6Rfbuf54F_MqTxDF70sX92yF_eXqxNn9VhMdwW-fBya1wlnfxFMxt_KYN7rQFa7ZBF_0D3Nn72yWE3C8CpI5w14a5VQvoalDzxSnBhJwG9m72KXi9avELkd6QxGlXuP3NViDcAGe5jEphDGzZy0L71E2LGqOFEogPn3uyOCbz3nPKnR8TW1kRniMyoB--G9Z-KppCV01IvPiUiqUf816H1409WQ9IP3u7pGe4VVhdIFxyaLQpiwnnA&__tn__=-R

Andrej Kiska fotka
John Milton fotka
Jozef II. fotka
Mwanandeke Kindembo fotka
Tento preklad čaká na revíziu. Je preklad správne?
Milton Friedman fotka
Thomas Merton fotka
Chiara Lubich fotka

„Boh stvoril človeka na svoj obraz, na obraz Trojice, a to nielen jednotlivca, ale i spoločnosť.“

Chiara Lubich (1920–2008) talianska aktivistka

Prisudzované výroky

Andrew Carnegie fotka
Pavol Rusko fotka
Friedrich Nietzsche fotka

„Veľkí ľudia sú jedinou apológiou ľudskej spoločnosti a jej dejín.“

Friedrich Nietzsche (1844–1900) nemecký filozof, básnik, skladateľ, kultúrny kritik, a klasický filológ

Prisudzované výroky

Andrej Kiska fotka
Milton Friedman fotka

„História nám len naznačuje, že kapitalizmus je potrebnou podmienkou politickej slobody. Je zrejmé, že nie je podmienkou postačujúcou. Fašistické Taliansko a fašistické Španielsko, Nemecko v rôznych obdobiach počas posledných sedemdesiatich rokov, Japonsko pred prvou svetovou vojnou a v medzivojnovom období, cárske Rusko v desaťročiach pred prvou svetovou vojnou – to všetko sú spoločnosti, ktoré rozhodne nemožno označiť ako politicky slobodné. No predsa, v každej z nich bolo súkromné podnikanie dominantnou formou ekonomického usporiadanie. Je preto zjavne možné, aby existoval ekonomický systém, ktorý je vo svojich základoch kapitalistický, a politický systém, ktorý nie je slobodný. Dokonca aj v týchto spoločnostiach mali občania omnoho viac slobody než občania moderných totalitných štátoch ako je Rusko alebo nacistické Nemecko, kde je ekonomický totalitarizmus spojený s politickým totalitarizmom. Ešte aj v cárskom Rusku mali niektorí občania za určitých okolností možnosť zmeniť zamestnanie bez potreby súhlasu politickej autority, pretože kapitalizmus a existencia súkromného vlastníctva do istej miery kontrolovali centralizovanú moc štátu.“

History suggests only that capitalism is a necessary condition for political freedom. Clearly it is not a sufficient condition. Fascist Italy and Fascist Spain, Germany at various times in the last seventy years, Japan before World Wars I and II, tzarist Russia in the decades before World War I -- are all societies that cannot conceivably be described as politically free. Yet, in each, private enterprise was the dominant form of economic organization. It is therefore clearly possible to have economic arrangements that are fundamentally capitalist and political arrangements that are not free. Even in those societies, the citizenry had a good deal more freedom than citizens of a modern totalitarian state like Russia or Nazi Germany, in which economic totalitarianism is combined with political totalitarianism. Even in Russia under the Tzars, it was possible for some citizens, under some circumstances, to change their jobs without getting permission from political authority because capitalism and the existence of private property provided some check to the centralized power of the state. (en)
Potvrdené výroky, Kapitalizmus a sloboda (1962)
Zdroj: FRIEDMAN, Milton. Capitalism and Freedom. 3rd Edition, Chicago; Londýn : University of Chicago Press, 2002. 208 p. ISBN 0-226-26421-1. p. 10.

Ján Figeľ fotka

„Ja aj Kresťanská demokracia odmieta dogmu trhu, že neviditeľná ruka trhu má všetko v rukách a zariadi, že bude dobre, ale aj dogmu štátu, ktorý sa má starať o všetko a všetko mať v rukách. Odpoveď je zlatá stredná cesta, ktorou je sociálne trhové hospodárstvo; to znamená súťaživé, konkurenčné prostredie, ktoré však slúži spoločnosti, má rozmer solidarity s tými slabšími.
v televíznej diskusii V politike“

Ján Figeľ (1960) slovenský minister dopravy, člen slovenskej národnej rady a politik

TA3, 30. november 2014
Potvrdené výroky
Zdroj: Prejav prezidenta v NR SR/ Stop schránkovým firmám?/ NR SR pred rokom 2016/ Parlamentná (ne)kultúra [online]. Bratislava : TA3, 2014-11-30 [cit. 2014-12-08]. Dostupné online http://www.ta3.com/clanok/1051741/prejav-prezidenta-v-nr-sr-stop-schrankovym-firmam-nr-sr-pred-rokom-2016-parlamentna-ne-kultura.html.

Peter Drucker fotka

„Najvyšší vedúci spoločnosti by nemal mať vyššiu mzdu ako 20-násobok platu svojho najhoršie plateného zamestnanca.“

Peter Drucker (1909–2005) americký obchodný poradca

…, a company's CEO should make no more than 20 times the salary of its lowest-paid worker.
Prisudzované výroky

Nikolaj Alexandrovič Berďajev fotka