Citáty na tému národ

page 2

„Počet géniov, ktorých rodí určitý národ, je úmerný počtu, ktorým sa dostáva dostatočného vzdelania.“

Stendhal (1783–1842) francúzsky spisovateľ

„Omáčka: Jediný neomylný znak civilizácie a osvety. Národ, ktorý nemá žiadne omáčky, má tisíc zlých vlastností; národ s jednou omáčkou ich má iba deväťstodeväťdesiatdeväť.“

Ambrose Bierce (1842–1914) americký editorialista, novinár, novelista, fabulista a satirik

„Zmažme husitskú vojnu z našej histórie, a zhasne sláva českého národa. Ta jediná doba váži viac ako ostatné naše dianie, ba viac, ako celé veky čínskej ríše.“

Karel Havlíček Borovský (1821–1856) český spisovateľ

„Osud národov závisí od spôsobu, akým sa stravujú.“

Anthelme Brillat-Savarin (1755–1826) francúzsky právnik, politik a spisovateľ

„Vnútorná štruktúra ľudského spolunažívania sa môže obnoviť iba tým, že sa vzťahy človeka k človeku, skupiny k skupine a národa k národu stanú novými a rýdzimi.“

Martin Buber (1878–1965) nemecký židovský existencialista, filozof a teológ

„Umenie hovorí za človeka, za národy, za ľudstvo.“

Josef Čapek (1887–1945) český maliar a spisovateľ

„Vojna medzi dvoma vzdelanými národmi je vlastizrada na civilizácii.“

Elisabeth of Wied (1843–1916) rumunská spisovateľka

„Nikde na svete sa nenájde národ takých surových a drsných mravov, aby sa v jeho mysli neujala nejaká predstava o bohoch. Mnohí síce majú o bohoch zvrátené predstavy - zapríčinila to skazenosť mravov – no i tak všetci veria, že jestvuje nejaká božská sila, nejaká božská bytosť. A táto predstava nevznikla na základe akejsi ústnej či inej dohody medzi ľuďmi, túto predstavu neutvrdzujú v ľuďoch nijaké nariadenia ani zákony.“

Marcus Tullius Cicero (-106–-43 pred n. l.) rímsky filozof a štátnik

„Povinnosťou vďačného národa je odmeňovať občanov, ktorí sa zaslúžili o republiku, povinnosťou statočného muža je nenechať sa ani trestom smrti dohnať k tomu, aby ľutoval, že jednal statočne.“

Marcus Tullius Cicero (-106–-43 pred n. l.) rímsky filozof a štátnik

„Šťastie zlých kráľov je pohroma národov.“

Luc de Clapiers de Vauvenargues (1715–1747) francúzsky spisovateľ, moralista

„Najšťastnejšie ženy, podobne ako najšťastnejšie národy, nemajú žiadnu minulosť.“

Mircea Eliade (1907–1986) rumunský historik náboženstva, prozaik a filozof

„Som malý bezúhonný zurič národa. Žite ako ja umrite v 50-ke predávkovaný kávou. Môj život, môj gauč, moje detstvo.“

Jaroslav Filip (1949–2000) slovenský herec, skladateľ a humorista

„Empiricky sa dá ľahko overiť fakt, že je tu úzky vzájomný vzťah medzi osobami so silným upnutím na matku a tými, ktorí sú výnimočne pripútaní k národu, rase, pôde a krvi.“

Erich Fromm (1900–1980) nemecký sociálny psychológ a psychoanalytik

„Pokrok: proces, pri ktorom sa namáhavou prácou konečne dosiahne, že budeme musieť pracovať tak málo, ako to primitívne národy už dávno robili.“

David Paradine Frost (1939–2013) anglický novinár, komik, spisovateľ, mediálna osobnosť a hosť televíznych show

„Národy, podobne ako ľudia, zomierajú na nepostihnuteľné nezdvorilosti.“

Jean Hippolyte Giraudoux (1882–1944) francúzsky románopisec, esejista, dramatik a diplomat

„Sú pravdy, ktoré môžu zabiť celý národ.“

Jean Hippolyte Giraudoux (1882–1944) francúzsky románopisec, esejista, dramatik a diplomat

„Sme veľmi čistotný národ, stále robíme politické čistky.“

Peter Gossanyi

„Keď sa vybijú vojnové pudy medzi národmi, začnú sa mierové rokovania medzi národmi.“

Peter Gregor (1944–2014) slovenský básnik, prozaik, dramatik a autor rozhlasových hier

„Všetky národy žijú z viery v budúcnosť.“

Claude Houghton (1889–1961) britský románopisec

„Zo všetkých hlúpych ľudí je najneznesiteľnejší scestovaný hlupák. Priváža si hlúposť iných národov a pridáva ju k svojej.“

Wilhelm Von Humboldt (1767–1835) pruský filozof, vládny funkcionár, diplomat a zakladateľ univerzity v Berlíne

„Podnikatelia by mali byť prezieraví a pustiť sa do rozširovania ulíc. Čo nevidieť bude na nich skoro celý národ.“

Vlado Javorský karikaturista

„Donekonečna nemožno hovoriť národu pravdu. Zvykne si a potom už nebude veriť ničomu!“

Vlado Javorský karikaturista

„Zdá sa, že nie je umenie nakŕmiť národ. Umenie je nasýtiť najpažravejších jedincov.“

Vlado Javorský karikaturista

„Sme najmierumilovnejší národ na svete. Vyzbrojení sme len trpezlivosťou.“

Emil Kosturov

„Žiadny národ nemôže byť hlúpejší ako ostatné národy - nech sa akokoľvek snažia.“

Gabriel Laub (1928–1998) český esejista a publicista

„Jediným dôkazom zrelosti človeka, národa a spoločnosti je, že nezopakuje tú istú chybu, ktorej sa už raz dopustil.“

Robert Lembke (1913–1989) nemecký televízny moderátor

„Tak ako každý človek, aj národ sa v živote nevyhne pravde. To je ten čas, keď princípy sú konfrontované so skutkami.“

A. Lorinc

„Politici tvrdia, že im ide len o blaho národa. No niet vari ani jedného, ktorý by v tomto úsilí nezačínal od seba.“

Ľudovít Majer slovenský aforista a epigramik

„Človek je všade – a ja cítim človeka–brata v každom človeku, akejkoľvek národnosti, ale môj vlastný národ musí mi byť najmilší.“

Božena Němcová (1820–1862) česká spisovateľka

„Vlastenectvo je krásna vec, kvetinka, ktorá nám a nášmu národu zachovala čarovnou mocou život. Ale vlastenectvo musí rozkvitnúť v srdci ako skromná kvetinka, nesmie vystupovať na jazyk, svetu sa má prejavovať činom.“

Jan Neruda (1834–1891) český básnik, divadelný kritik, publicista a spisovateľ

„"Mal som šťastie byť nešťastný", smie niekedy povedať takisto národ, ako človek.“

Jean Paul (1763–1825) nemecký spisovateľ

„Sú sochy, ktoré sa domnievajú, že sú zodpovedné za tento národ.“

Kamil Peteraj (1945) slovenský básnik, spisovateľ a textár

„Národ postihnutý megalomániou si aj z vlastnej úbohosti urobí svetový primát.“

Stano Radič (1955–2005) slovenský humorista, moderátor, politik a sociológ

„História našich národov bola slávna, až kým sa nezopakovala.“

Milovoje Radovanovič

„Nepriatelia národa budú mať tú česť, že zahynú ako prví za národ.“

Milovoje Radovanovič

„Pravá politická ekonómia je tá, ktorá učí národ nemať požiadavky, ale opovrhovať všetkým, čo vedie ku skaze.“

John Ruskin (1819–1900) anglický spisovateľ a umelecký kritik

„Máloktorí ľudia môžu byť šťastní bez toho, aby nenávideli nejakú osobu, národ alebo tvora.“

Bertrand Russell (1872–1970) logik a jeden z prvých analytických filozofov

„Povaha národa sa javí v charaktere jeho vtipov.“

Arthur Schnitzler (1862–1931) rakúsky spisovateľ

„Každý národ vidí nedostatky iných a všetci majú pravdu.“

Arthur Schopenhauer (1788–1860) nemecký filozof

„Chudoba je rovnako verejným zlom ako súkromným nešťastím. Trpieť je zločinom na národe.“

George Bernard Shaw (1856–1950) írsky dramatik

„Práca je zákonom nášho bytia, je živým princípom, pomocou ktorého ľudia i národy napredujú.“

Samuel Smiles (1812–1904) škótsky autor

„Pravý rozkvet národa nezračí sa vo výške hmotného bohatstva, ale vo výške jeho mravnosti a v rovnomernom rozdelení blahobytu, spokojnosti a pozemských statkov.“

Samuel Smiles (1812–1904) škótsky autor

„Pochopila som, že bez lásky sú všetky diela len ničotou, a to aj diela najúžasnejšie, ako je vzkriesenie mŕtvych alebo obrátenie národov…“

Terezie z Lisieux (1873–1897) mníška Rádu Bosých karmelitániek

„Je stokrát väčšou slávou byť služobníkom svojho národa, ako v cudzine byť bohvieakým slávnym velikánom.“

Karolína Světlá (1830–1899) česká spisovateľka

„Mnohí vládcovia nemôžu národu ponúknuť nič iné, ako nádej na lepšiu budúcnosť.“

Frank Thiess (1890–1977) nemecký spisovateľ

„Knihy sú nazhromaždeným pokladom sveta, vhodným dedičstvom pokolení a národov.“

Henry David Thoreau (1817–1862) americký autor, abolicionista, prírodovedec

„Najlepšie umy všetkých národov sveta sa po všetky veky regrutovali z ľudu.“

Mark Twain (1835–1910) americký autor a humorista

„Myslím, že Židia prispeli ľudskému rodu nad všetku veľkosť svojho počtu: myslím, že je to obrovský národ. Nielen že vybavili svet dvoma vodcami formátu Ježiša Krista a Karla Marxa, ale dokonca si dovolili luxus nenasledovať ani jedného z nich.“

Peter Ustinov (1921–2004) anglický herec, spisovateľ a dramatik

„V politike nesmieme mať obľubu jedného národa a odpor k druhému.“

Fridrich II. Veliký (1712–1786) pruský kráľ

„Keď národ vie, ako sa chopiť diela, keď ho cudzinci nezotročia a nevyhostia, ľahko povstane z ruín a vždy sa zase vzchopí… - Koľko hlúpostí navravia ľudia iba preto, lebo chcú povedať niečo nové.“

Voltaire (1694–1778) francúzsky spisovateľ, historik a filozof

„Samotná láska k národu ešte žiadny národ nenasýtila.“

Ivan Vyskočil (1929) český dramatik, herec a spisovateľ

„Ak by sa ľudia správali ako národy, všetci by sa dostali do zvieracích kazajok.“

Tennessee Williams (1911–1983) americký dramatik

„O Stalinovi: "Stalinovo meno bolo predsa v tých osudových časoch synonymom pre červenú armádu, Sovietsky zväz, pre rozhodný, cieľavedomý a presvedčivý odpor proti nacizmu, toto meno sa spájalo s vierou, presvedčením a zápasom národov - aj našich národov - za oslobodenie z nacistického útlaku. V roku 1949 potom nedvojzmyselne vyjadrovalo triedy, socialistický program. Ak sa český básnik v súzvuku s cítením národa a s túžbami svojej triedy hlásil k týmto zápasom, hoci so Stalinovým menom, nemá sa za čo hanbiť. Ba nemusí sa hanbiť ani za to, že Stalinovo meno vyzdvihol na prospech týchto zápasov ako šifru programu a zrozumiteľnú skratku pre ciele svojho národa, a svojich citov. Nemusím vám vravieť, koľko dôvodov má napríklad Jaroslav Seifert sťažovať sa na kult vôbec a Stalinov osobitne. A predsa v časoch, keď sa začal rozmetávať jeho kult a strhávať nimbus z jeho mena, práv kvôli tomu zmylsu, o ktorom tu hovorím, bol udivený, znepokojený a rozhorčený, a nie iba preto, že ho odrazu s dešpektom začali syčať neraz tie isté ústa, ktoré ho deň predtým iba vydychovali, také boli voči nemu úctivé. L. Novomeský, Splátka veľkého dlho I. zv., s. 70“

Laco Novomeský (1904–1976) československý člen slovenskej národnej rady, člen československého národného parlamentu, básnik, publicist…

„O funkcii povereníka: "Neviem či som to robil dobre alebo zle. Jednoducho robil som to, čo som pokladal za správne ako básnik aj ako človek. Mal som vraj… prepustiť všetko učiteľstvo a z prepustených potom vyberať schopných príslušníkov nových kádrov… bol som v zajatí Leninovej myšlienky, že aj na kultúrnu revolúciu sa vzťahuje zásada, ktorá platí pre revolúciu vôbec, t. j. že sa robí s takými ľuďmi akí sú… ľutujem, že mojim nástupcom pripadla potom nevďačná úloha dokončiť a uskutočniť proces, ktorý nadlho poznačil postoj celej pofebruárovej generácie k nášmu socialistickému zriadeniu, čo mi je ľúto väčšmi, úprimne a naozaj. …ako politický funkcionár máš určité možnosti, a tie treba využiť, aj keď sú okolnosti nepriaznivé. … Ja osobne som prehral. … no zostáva povinnosťou zaujímať sa o veci národa, sveta. Hoci aj v básňach."“

Laco Novomeský (1904–1976) československý člen slovenskej národnej rady, člen československého národného parlamentu, básnik, publicist…

„„Neporozumenie, chladná zdržanlivosť, ba až nepriateľský vzťah slovenskej inteligencie k domácemu poprevratovému revolučnému hnutiu sme si zvykli vysvetľovať jej nacionálnou obmedzenosťou. Bola a určite tu aj je vo vyššej miere, než v českom prostredí…. Komunisti zapaľovali myšlienku svetovej proletárskej revolúcie a stará inteligencia sa pýtala, či v nej nezhorí sotva zrodená, ešte neduživá myšlienka slovenskej národnej slobody. Komunisti hovorili o internacionálnom bratstve národov, ale starej inteligencii znelo ešte v užších tvrdeniach, že Slováci národ nie sú." NOVOMESKÝ, L. Slovensko – DAV – komunizmus. In. ŠULC, D. 1965. Zborník DAV. Spomienky a štúdie. Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied: Bratislava, 1965. s. 265“

Laco Novomeský (1904–1976) československý člen slovenskej národnej rady, člen československého národného parlamentu, básnik, publicist…

„O národnej kultúre: „Kultúrna stavba je veľmi jemný organizmus. A chceli by sme poprosiť tých, ktorí ju chcú odľavičiariť a popravičiariť alebo internacionalizovať a odnacionalizovať, aby sa raz pokúsili odmyslieť si politické sympatie autorov a svoj osobný vzťah k nim od hodnotného diela. Objavili by niečo úžasného: že totiž nejestvuje v celistvom obraze literatúry pravica a ľavica, ktoré sa chcú vzájomne pohltiť, ale len diela (ľavičiarov, pravičiarov, internacionalistov a nacionalistov), vzájomne sa splietajúce svojou rozmanitosťou, doplňujúce sa odlišným zmyslom, a tým tvoriace súzvučný obraz národnej literatúry. Tak ako stavba nestojí na len na nosných stĺpoch, ale aj na silách vzájomne sa opierajúcich, aj kultúrna budova národov sa drží silami vzájomne sa na seba opierajúcimi a podopierajúcimi.“ NOVOMESKÝ, L. Triedenie duchov v Čechách. In Slávnosť istoty. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s.113“

Laco Novomeský (1904–1976) československý člen slovenskej národnej rady, člen československého národného parlamentu, básnik, publicist…

„V dejinách českej a slovenskej spoločnosti boli obdobia, keď ľudia vylezú zo svojej obvyklej kože, nájdu pôvodný zmysel veľkej spoločenskej myšlienky a ideálu, zmysel osobnej statočnosti, oprášia ich, vytasia za ne meč! Ak sa človek zaoberá prevratnými rokmi v dejinách národa a štátu, rokmi veľkých utrpení i veľkých nádejí, je uchvátený tým, koľko neosobného sa v ľuďoch nájde, koľko obetavosti a nezištnosti, ako veľkosť a hrdinstvo človeka ide ruka v ruke so skromnosťou a nenáročnosťou. Ako osobné splýva so spoločenským. Rastie človek ako stavebná jednotka spoločnosti a na svojich ramenách nesie i spoločnosť k vyšším stupňom. 1966“

Gustáv Husák (1913–1991) slovenský komunistický politik

„Národ sa rodí stoický a zomiera epikurejsky“

Will Durant (1885–1981) americký historik, filozof a spisovateľ

„O čom dumá Clementisova busta, s rozpakmi odhalená: o malých meradlách malého národa, či o optimistickej tragédii životného zápasu? (prejav pri príležitosti 65. výročia a 15. výročia smrti Vladimíra Clementisa na Námestí SNP, 1967)“

Gustáv Husák (1913–1991) slovenský komunistický politik

„Národ nie je podrobený, kým srdcia jeho žien nie sú zlomené. (*Čečenské)“

Indiánske príslovie

„O čom dumá Clementisova busta, s rozpakmi odhalená: o malých meradlách malého národa, či o optimistickej tragédii životného zápasu?“

Gustáv Husák (1913–1991) slovenský komunistický politik

„Neporozumenie, chladná zdržanlivosť, ba až nepriateľský vzťah slovenskej inteligencie k domácemu poprevratovému revolučnému hnutiu sme si zvykli vysvetľovať jej nacionálnou obmedzenosťou. Bola a určite tu aj je vo vyššej miere, než v českom prostredí. … Komunisti zapaľovali myšlienku svetovej proletárskej revolúcie a stará inteligencia sa pýtala, či v nej nezhorí sotva zrodená, ešte neduživá myšlienka slovenskej národnej slobody. Komunisti hovorili o internacionálnom bratstve národov, ale starej inteligencii znelo ešte v užších tvrdeniach, že Slováci národ nie sú.“

Laco Novomeský (1904–1976) československý člen slovenskej národnej rady, člen československého národného parlamentu, básnik, publicist…

„Február netreba ani glorifikovať, ale ani zatracovať. Vstúpil do dejín ako historický medzník. Musí sa hodnotiť vedecky pravdivo, čo si vyžaduje vysvetliť všetky faktory, ktoré určovali jeho priebeh a výsledky. Len takýto postup môže byť zdrojom poučenia aj pre súčasnosť. … V Česko-Slovensku sa oveľa výraznejšie než vo väčšine krajín Európy zakorenila socialistická idea. Príťažlivé boli predstavy o socializácii veľkého priemyslu, baní, peňažníctva, o nevyhnutnosti rozsiahlej pozemkovej reformy a ďalších ekonomických, sociálnych a kultúrnych premien, o zásadnom riešení postavenia slovenského národa a česko-slovenských vzťahov. Za ich uskutočňovanie nebojovali len komunisti, ale aj sociálni demokrati a ďalšie strany, odborári, odbojári, mládež. Podporovali ich aj prezident republiky Beneš. Pravda, verilo sa, že sa tieto premeny nedotknú majetkových práv poľnohospodárov, živnostníkov, remeselníkov, drobných podnikateľov. … Február bol vyvrcholením zápasu za riešenie otázky moci, a tým aj ďalšieho vývoja republiky. V tomto mocenskom stretnutí doznievali predstavy o špecifickej ceste Česko-Slovenska k socializmu, ktorú podporovala nesporne väčšina Čechov a Slovákov. Žiaľ, ďalší vývoj sa uberal iným smerom, i v rozpore s predfebruárovými predstavami komunistov. Praktický realizácia socialistických ideí sa zdeformovala. Ale to už nie sú dejiny februára 1948, ale dejiny popierania jeho najvlastnejšieho zmyslu, ako sa presvedčil i sám, na vlastnej koži na jar 1950 a najmä po uväznení.“

Gustáv Husák (1913–1991) slovenský komunistický politik

„T. G. Masaryk je nesporne z najväčších osobností našej doby. Vykonal mnoho v záujme českého a slovenského národa.“

Martin Rázus (1888–1937) slovenský básnik, dramatik, politik, protestantský kňaz a knižný autor

„Len povrchné mysle môžu podľahnúť bludu a horliť za národného Boha, za národné náboženstvo, bláznivo sa pokúšať vtesnať Boha, stvoriteľa celého sveta, kráľa a zákonodarcu všetkých národov, pred ktorého veľkosťou sú národy nepatrné ako kvapka vo vedre6, do hraníc jedného národa, uväzniť ho do krvného priestoru jedinej rasy.
Encyklika Pia XI. Mit brennender Sorge“

Pius XI. (1857–1939) 259. pápež katolíckej cirkvi

„Kto rasu alebo národ, alebo štát, alebo štátnu formu, alebo nositeľov štátnej moci, alebo iné hodnoty spoločenského života - ktoré v rámci pozemského poriadku zaujímajú dôležité a ctihodné postavenie - vytrháva z ich pozemskej hodnotovej stupnice a robí z nich najvyššiu normu všetkých ostatných, aj náboženských hodnôt a modloslužobnícky ich zbožňuje, ten prevracia a falšuje Bohom vytvorený a Bohom ustanovený poriadok. Taký človek má ďaleko k pravej viere v Boha a k chápaniu života, ktoré by bolo v súlade s touto vierou.
Encyklika Pia XI. Mit brennender Sorge“

Pius XI. (1857–1939) 259. pápež katolíckej cirkvi

„Je pravda, že slovenčinu nie je v Českej republike už tak počuť, ale to je logický dôsledok rozdelenia. Ak sa však pozriete na prieskumy, tak Slováci sú stále suverénne najobľúbenejším národom. Takže si myslím, že naše národy sa stále majú rady a to bude platiť, dúfam, aj v budúcnosti.“

Andrej Babiš (1954) český politik a podnikateľ

„Je pravda, že slovenčinu nie je v Českej republike už tak počuť, ale to je logický dôsledok rozdelenia. Ak sa však pozriete na prieskumy, tak Slováci sú stále suverénne najobľúbenejším národom. Takže si myslím, že naše národy sa stále majú rady a to bude platiť, dúfam, aj v budúcnosti.“

Andrej Babiš (1954) český politik a podnikateľ

„Je pravda, že slovenčinu nie je v Českej republike už tak počuť, ale to je logický dôsledok rozdelenia. Ak sa však pozriete na prieskumy, tak Slováci sú stále suverénne najobľúbenejším národom. Takže si myslím, že naše národy sa stále majú rady a to bude platiť, dúfam, aj v budúcnosti.“

Andrej Babiš (1954) český politik a podnikateľ

„Je pravda, že slovenčinu nie je v Českej republike už tak počuť, ale to je logický dôsledok rozdelenia. Ak sa však pozriete na prieskumy, tak Slováci sú stále suverénne najobľúbenejším národom. Takže si myslím, že naše národy sa stále majú rady a to bude platiť, dúfam, aj v budúcnosti.“

Andrej Babiš (1954) český politik a podnikateľ

„Každý vidí, ako komunizmus rozkladá dušu národa. Učiní ho biednym v období mieru a ohavným vo vojne.“

Winston Churchill (1874–1965) premiér Spojeného kráľovstva počas 2. svetovej vojny

„Ak náš národ môže vydať dolárový dlhopis, môže vydať dolárový účet.“

Thomas Alva Edison (1847–1931) americký vynálezca a podnikateľ

„Všetci slobodní ľudia sú hlboko ohromení odvahou a vytrvalosťou gréckeho národa.“

Franklin Delano Roosevelt (1882–1945) 32. americký prezident

„Ako národ môžeme byť hrdí na to, že sme srdeční; ale nemôžeme si dovoliť byť pochabí.“

Franklin Delano Roosevelt (1882–1945) 32. americký prezident

„Národ dobre informovaných ľudí, ktorí sa učia poznať a oceniť práva, ktoré im dal Boh, nemožno zotročiť.“

Benjamin Franklin (1706–1790) americký autor, politický teoretik, politik, vedúci pošty, vedec, vynálezca, občiansky aktivista, štátnik a…

„Cítim sa byť hudobným ambasádorom waleského národa a som na to hrdý.“

Bryn Terfel (1965)

„Myslíte si, že je možné, aby sa celý národ zbláznil?“

Terry Pratchett (1948–2015) anglický autor

„Slovenská politika bola vždy nesamostatná: nevytvárala zmeny, reagovala na ne. Jej koncepcie sú obranárske; jej pohyb protipohybom: malý národ medzi žarnovmi veľkých národov. Súdiť náš pohyb, jeho pokrokovosť či reakčnosť tzv. objektívnymi historickými meradlami, je nezmyselné, objektívne historické meradlá sú výsadným vlastníctvom veľkých národov“

Vladimír Mináč (1922–1996) člen slovenskej národnej rady, člen československého parlamentu, spisovateľ a slovenský politik

„Národ, ktorý rok čo rok vynakladá viac peňazí na vojenskú obranu ako na programy sociálneho rozvoja, sa blíži k duchovnej smrti.“

Martin Luther King (1929–1968) americký duchovný, aktivista a vodca v americkom hnutií občianskych práv

„Národy sú spravodlivé len potiaľ, pokiaľ sa prebíjajú z ríše útlaku k svetlu slobody: beda víťazom! Moc má svoju noc, svoje mravné temnoty – to platí pre jednotlivca, triedu, národ.“

Vladimír Mináč (1922–1996) člen slovenskej národnej rady, člen československého parlamentu, spisovateľ a slovenský politik

„Práve spravodlivosť: naše novodobé dejiny sú ustavičným domáhaním sa, dožadovaním spravodlivosti a približovaním sa k nej. Je to cesta – samý výmoľ samá okľuka a zákľuka, zákľuková jama, malý národ prechádza ustavične súteskami, je zvieraný a zmietaný, blúdi, stráca cestu a znovu ju nachádza: sám v hušti veľkej hory.“

Vladimír Mináč (1922–1996) člen slovenskej národnej rady, člen československého parlamentu, spisovateľ a slovenský politik

„Lebo národ je práve – človečina, prirodzený a takmer prírodný organizmus, samozrejmý ako hory a rieky, ako ľudia a sám život. Ešte nikto nevymyslel príhodnejšie prostredie na spoluobcovanie ľudí, na spoločnú existenciu, na vznik kultúrnych hodnôt – jediných nepomíjajúcich hodnôt, ktoré sú vlastné civilizácii. Pocitový svet, povedomie príslušníkov národa je jedinečné, neopakovateľné: je to identita a indivíduum.“

Vladimír Mináč (1922–1996) člen slovenskej národnej rady, člen československého parlamentu, spisovateľ a slovenský politik

„Teraz zažívame ťažké časy. Nepriateľ je v nás, ale je neviditeľný. Sme jeden národ, máme jedno náboženstvo, ale nie je medzi nami zhoda.“

Aslan Maskhadov (1951–2005)

„Štúrovi sa podarilo prelomiť ľad aj na českej strane, kde ešte vládla istá trpkosť po opustení spisovnej češtiny Slovákmi. Štúr si získal celú českú mládež svojimi demokratickým a slovanským radikalizmom a pozdejšie aj svojich bývalých odporcov z radov generácie staršej. A tak zahájil nové údobie srdečnej spolupráce týchto dvoch, viac než najbližších dvoch, slovanských národov. Spolupráce, bez ktorej by Slováci neboli získali národnú slobodu v r. 1918.“

Vladimír Clementis (1902–1952) slovenský politik, právnik, spisovateľ a prekladateľ

„Skutočnosť, že Slováci formulovali novodobú myšlienku slovanskej vzájomnosti a program vzájomného sa poznávania slovanských národov, a to jak v jeho romantickej, tak i realistickej a vedeckej forme - nie je náhodná. ...splývanie povedomia slovanského a slovenského sa názorne odráža aj na pozdnom ustálení pojmu pojmu Slovák, slovenský. Až do XVIII. ba i XIX. storočia stretávame sa v latinských, československých i nemeckých prameňoch s takýmto pojmenovaním Slovákov: Slavi, Pannoni Slavi, Hungariae Slavi, Slowyenin, Slaven oder Venden, atď. ... Boli to predsa len Slováci - najmä Kollár a Šafárik - čo túto myšlienku (vzájomnosti) vypracovali v sústavu. Súvisí to azda so skutočnosťou, že Slováci boli skôr uvedomelými Slovanmi, než uvedomelými Slovákmi.“

Vladimír Clementis (1902–1952) slovenský politik, právnik, spisovateľ a prekladateľ

„Zaiste nie je medzi nami demokraticky smýšľajúceho človeka, ktorý by si neprial sociálnych reforiem a vôbec zlepšenia sociálnych pomerov u nás. Zaiste nie je nikto u nás, kto by odopieral robotníctvu - tejto tak početnej a vážnej složke národa - právo pracovať na zlepšení svojho hmotného položenia. Všetko to nesmie sa však diať v znamení bezohľadného, neúprosného triedneho boja a na úkor ostatných stavov a nesmie sa diať a nesmie byť na škodu možnej nosnosti štátneho hospodárstva.“

Jozef Buday (1877–1939) slovenský kňaz, verejný činiteľ a politik

„Duch národa je určitým duchom, ktorý sa vybudúva v existujúci svet, teraz existujúci a zotrvávajúci vo svojom náboženstve, kulte, zvykoch, zriadení a politických zákonoch... toto je jeho dielo... to je tento národ.““

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770–1831) nemecký filozof

„Po každom lete nastane v prírode jeseň a napokon zima, a táto postupnosť sa objavuje aj vo svetových dejinách. Národy ukonané horúčavou a prácou opúšťajú postupne javisko dejín a nasleduje dejinný nečas, duchovná zima, ktorou sa končí jeden život... Vývoj ľudstva napriek tomu pokračuje, večné pravdy sa nerúcajú, naopak: tak ako sa s príchodom jari príroda po zime prebúdza do bohatého života a začína s obnovenými silami, podobne je tomu aj v živote ľudstva.“

Ľudovít Velislav Štúr (1815–1856) slovenský básnik, filozof, lingvista, publicista, politik a spisovateľ

„Čím národ v úplnom ducha svojho rozživotený postavený viac a viac ustáva, tým sa väčšmi uňho k večeru blíži a oči druhých tiež pomaly z neho sa spúšťajú a na druhé vychádzajúce svetlo obracajú.“

Ľudovít Velislav Štúr (1815–1856) slovenský básnik, filozof, lingvista, publicista, politik a spisovateľ

„Prázdna je každá márnomyseľnosť nacionálna, ktorá nijaký hlbší základ nemá v sebe. O ľudstvo ide koniec-koncov, ktorého členmi sme my spolu so všetkými ostatnými národmi.“

Ľudovít Velislav Štúr (1815–1856) slovenský básnik, filozof, lingvista, publicista, politik a spisovateľ

„Každý národ má svoj čas pod Božím slnkom, a lipa kvitne až dub už dávno odkvitol.“

Ľudovít Velislav Štúr (1815–1856) slovenský básnik, filozof, lingvista, publicista, politik a spisovateľ

„V kmeni našom musíme byť Slovania, v národe našom ľudia: to je slávne, požehnané, to je vysoké určenie naše slovanské!“

Ľudovít Velislav Štúr (1815–1856) slovenský básnik, filozof, lingvista, publicista, politik a spisovateľ

„Zvláštny jav sprevádza pôsobenie veľkých svetodejinných národov, ktoré sa ocitli na výške svojej moci: keď duchovne prevýšia a ovládnu iné národy, pokúšajú sa im vtlačiť pečať svojho ducha.“

Ľudovít Velislav Štúr (1815–1856) slovenský básnik, filozof, lingvista, publicista, politik a spisovateľ

„Čím národ nižšie stojí, čím hlbšie v živote telesnom je ponorený, tým menej vážnosti má sám k sebe a tým ľahšie si dá so sebou zahrávať a svoje si odnímať, ako i jednotlivý človek v bahne telesného života zaviaznutý je bez vážnosti k sebe samému a ľahko sa ... za úžitok telesný nielen s telom, ale aj s dušou zapredá.“

Ľudovít Velislav Štúr (1815–1856) slovenský básnik, filozof, lingvista, publicista, politik a spisovateľ

„Národ, v ktorého duši je hlboko zakorenená úcta k právam každého človeka a pre ktorého je samozrejmosťou, že všetci sú si rovní, nosí v srdci lásku k človeku a nerobí medzi ľuďmi rozdiel a navyše sa aj sám spravuje - len takýto národ môže byť úprimným, otvoreným a čestným národom.“

Ľudovít Velislav Štúr (1815–1856) slovenský básnik, filozof, lingvista, publicista, politik a spisovateľ

„Národy, ktoré odvrhli Kráľovstvo Božie, spravodlivosť, opravdivé ľudské konanie, zabudli na Boha a zaujímali sa len o to "ostatné", teda len o svetské veci, rad za radom upadli, a tento výrok sa aj v budúcnosti ukáže ako pravdivý. Vzchopme sa, Slovania!“

Ľudovít Velislav Štúr (1815–1856) slovenský básnik, filozof, lingvista, publicista, politik a spisovateľ

„Podľa schopnosti obetovať sa posudzujeme človeka aj národ, a keďže má obeť v živote taký hlboký význam, musí mať svoju obeť aj najvyššia oblasť života, náboženstvo, musí ju zobrazovať a neustále k nej nabádať ducha.“

Ľudovít Velislav Štúr (1815–1856) slovenský básnik, filozof, lingvista, publicista, politik a spisovateľ

„Nesie vari kresťanstvo vinu na tom, že národy, ktoré ho prijali a ďalej ako prvé šírili, nedokázali celkom vysvetliť jeho zmysel?...Nemali by si tu svoju silu odskúšať aj iné národy? Alebo sú už naše dni spočítané a svet dospel k svojmu koncu?“

Ľudovít Velislav Štúr (1815–1856) slovenský básnik, filozof, lingvista, publicista, politik a spisovateľ

„Servilnosť je, keď sa človek vzdáva svojej dôstojnosti a výhod a podrobuje sa vôli iného; o servilnosti možno hovoriť vtedy, keď sa nechá človek z úbohej vypočítavosti zneužívať ako nástroj proti svojmu národu...“

Ľudovít Velislav Štúr (1815–1856) slovenský básnik, filozof, lingvista, publicista, politik a spisovateľ