„Február netreba ani glorifikovať, ale ani zatracovať. Vstúpil do dejín ako historický medzník. Musí sa hodnotiť vedecky pravdivo, čo si vyžaduje vysvetliť všetky faktory, ktoré určovali jeho priebeh a výsledky. Len takýto postup môže byť zdrojom poučenia aj pre súčasnosť. … V Česko-Slovensku sa oveľa výraznejšie než vo väčšine krajín Európy zakorenila socialistická idea. Príťažlivé boli predstavy o socializácii veľkého priemyslu, baní, peňažníctva, o nevyhnutnosti rozsiahlej pozemkovej reformy a ďalších ekonomických, sociálnych a kultúrnych premien, o zásadnom riešení postavenia slovenského národa a česko-slovenských vzťahov. Za ich uskutočňovanie nebojovali len komunisti, ale aj sociálni demokrati a ďalšie strany, odborári, odbojári, mládež. Podporovali ich aj prezident republiky Beneš. Pravda, verilo sa, že sa tieto premeny nedotknú majetkových práv poľnohospodárov, živnostníkov, remeselníkov, drobných podnikateľov. … Február bol vyvrcholením zápasu za riešenie otázky moci, a tým aj ďalšieho vývoja republiky. V tomto mocenskom stretnutí doznievali predstavy o špecifickej ceste Česko-Slovenska k socializmu, ktorú podporovala nesporne väčšina Čechov a Slovákov. Žiaľ, ďalší vývoj sa uberal iným smerom, i v rozpore s predfebruárovými predstavami komunistov. Praktický realizácia socialistických ideí sa zdeformovala. Ale to už nie sú dejiny februára 1948, ale dejiny popierania jeho najvlastnejšieho zmyslu, ako sa presvedčil i sám, na vlastnej koži na jar 1950 a najmä po uväznení.“

Potvrdené výroky
Zdroj: Viliam Plevza: Vzostupy a pády : Gustáv Husák prehovoril. Bratislava, Tatrapress, 1991, s.61

Posledná aktualizácia 22. máj 2020. Histórie

Podobné citáty

János Esterházy fotka

„My Maďari máme prvoradú povinnosť, aby sme za pomoci iných rozbíjali republiku a tým vo vnútri i navonok dokázali, že česko-slovenská jednota neexistuje.“

—  János Esterházy československý člen československého národného parlamentu, ruský a maďarský politik 1901 - 1957

Potvrdené výroky

Vladimír Mečiar fotka
János Esterházy fotka
Gustáv Husák fotka
Andrej Danko fotka
Robert Fico fotka
Karl Marx fotka
Pavel Alexandrovič Florenskij fotka

„Poznám dejiny a historický vývoj myslenia, a preto mi je jasné, že príde čas, keď sa pustia do hľadania stratených fragmentov toho, čo sa ešte nepodarilo zničiť. Avšak tento fakt mi vôbec nie je na útechu, naopak, je mi odporný, pretože je prejavom strašnej ľudskej hlúposti, ktorá pretrváva od počiatku dejín a, zdá sa bude trvať až do ich konca.“

—  Pavel Alexandrovič Florenskij ruský pravoslávny teológ, kňaz, filozof, matematik, fyzik, elektrotechnik, vynálezca a Neomartýr 1882 - 1937

Prisudzované výroky
Zdroj: citované z jeho listu z väzenia, po skonfiškovaní jeho archívu a knižnice; citované podľa Florenskij, Pavel: Soľ zeme. Nové mesto, 1996, s. 84. ISBN 80-85487-32-2

Jan Cimický fotka
Buddha fotka

„Hlad a láska určujú celé ľudské dejiny.“

—  Buddha nepálsky duchovný učiteľ na ktorého učení bol založený Budhizmus -563 - -483 pred n. l.

Prisudzované výroky

Augustín Marián Húska fotka
János Esterházy fotka
Laco Novomeský fotka
Gustáv Husák fotka

„Keď skúmame dejiny, nachádzame v nich dosť mien, pri ktorých iba titul a hodnosť čosi hovorí; za leskom titulu je však prázdnota. Sú to čierni pasažieri histórie. A nájdeme i iné postavy, hoc aj bez štátnych titulov a hodnosti, v ktorých akoby sa stelesnila problematika doby, ktoré sú symbolmi potrieb, bojov a ilúzií svoje spoločnosti, sú míľnikmi na vývinovej ceste svojho národa. Takouto svetovou postavou v slovenskej histórii je Ľudovít Štúr … Vybral si cestu tŕnistú, lebo si uvedomuje svoju povinnosť voči spoločnosti, voči dejinám. Štúr pochopil vývinovú tendenciu modernej doby a že sa jednoznačne postavil na stranu "utisnutých a odhodených" ľudových vrstiev i národov. Za ich slobodu a lepší život formujú štúrovci prvý dobe zodpovedajúci politický a národný program Slovákov, stmeľujú a zjednocujú uvedomelé sily v národe, organizujú politický i ozbrojený zápas za revolučné požiadavky ľudu a národa, vyvolávajú prvý krát v našich dejinách uvedomelý masový revolučný pohyb. … Z poznania zúfalej situácie ľudových más, z túžby zmeniť ju vytvára skupina štúrovskej inteligencie, nezaťažená rodovými či majetnými výsadami, revolučno-demokratický program odstránenia feudalizmu a zrušenia poddanstva. … Mnoho súdov bolo vyslovené o týchto udalostiach, od súčasníkov i v neskorších rokoch, z pozícií jednotlivých národov i zo širších hľadísk európskej revolúcie. Niektoré novinárske poznámky Marxa a Engelsa, písané v priebehu udalostí bez možnosti bližšieho poznania a analyzovania špecifických podmienok a situácie revolúcie v Rakúsku a Uhorsku, boli neskôr kanonizované ako posledný súd histórie. …. V súhrnom pohľade je úloha Štúra a jeho spolubojovníkov v našej národnej histórii vysoko pozitívna a obdivuhodná. Objektivizovali a predstavovali potreby a požiadavky ľudových más, bojovali za ne. Tvoria základný článok vývinovej reťaze našej novodobej histórie. … Čítajte dejiny nášho národa. Nie tie vymyslené pre dokórum jedného režimu, ktorý si ako parvenu zakupoval lepšiu minulosť, ale tie hybné sily, ktoré národ udržali, uvedomili, politicky formovali. V máloktorom národe sú jeho politické dejiny tak históriou jeho kultúrneho vývoja, kultúrnych osobností ako u nás. Štúrova skupina, ktorá prvá politicky viedla náš národ, dávala mu sociálny i hospodársky program, ba dokonca do zbrane ho mobilizovala, neboli to sami básnici, spisovatelia, novinári, kultúrni činitelia? Kuzmány, Janko Kráľ, Vajanský a všetci ostatní, stĺpy našej našej národnej kultúry, boli nositeľmi politického zápasu u nás. … Táto symbióza skutočnej kultúry s progresívnou politikou zostala v nás do dnešného dňa. Nedívajte sa na voľby a na manifestácie, ale na myšlienky, ktoré obstáli v posledných 28. rokoch. Bola to koncepcia Hlinku a Tuku alebo Hodžu a Dérera a ich početných ampliónov, na ktorú by mohol národ dnes nadväzovať? Alebo to bola tá podľa Štúra, pohybujúca a zapaľujúce iskra ducha ľudského, ktorú nachádzame v dielach Novomeského, Smreka, Jilemnického, Kráľa, Jesenského, v článkoch Clementisa v kultúrnom a umeleckom podaní toľkých avantgardných činiteľov a v politickom formulovaní socialistického hnutia u nás? Komunistické hnutie a kultúra bili sa za to isté, i keď dakedy na rozličných frontoch: za slobodu človeka, za pravdu a krásu v ľudskom spoločenstve. K týmto zdrojom národných a kultúrnych síl sa vraciame, ked robíme jeden a chystáme sto krokov dopredu."“

—  Gustáv Husák slovenský komunistický politik 1913 - 1991

Potvrdené výroky
Zdroj: Štefan Drug: Štúrov program na našich zástavách

Robert Fico fotka

„Som predseda vlády Slovenskej republiky a mojou povinnosťou je chrániť svojich ľudí.“

—  Robert Fico slovenský politik 1964

Potvrdené výroky, Slovenskí politici, O spolustraníkoch zo SMERu
Zdroj: CUPRIK, Roman. Vyšetrovatelia sa na kauzu Evka pozrú až po roku. In SME, 2016-11-24, Dostupné online http://domov.sme.sk/c/20392438/vysetrovatelia-sa-na-kauzu-evka-pozru-az-po-roku.html#ixzz4R8u4LpQ3

Robert Fico fotka

„Zvláštna je tendencia, ako sa všade zámerne do popredia na úkor štátotvorného slovenského národa vysúvajú problémy menšín. Akoby na Slovensku ani nežili Slovenky a Slováci. Za dvadsať rokov sme vybudovali nezávislú a demokratickú Slovenskú republiku, ktorá je rovná v príležitostiach pre všetkých, ktorá nikoho neuprednosťňuje, neumenšuje v právach. Želám si, aby sa prestalo menšinovými právami vydierať, jedno či je to menšina rómska, inak orientovaných ľudí, menšina názorová alebo menšina etnická. Platí, že štát je národný a spoločnosť je občianska. Náš nezávislý štát sme prednostne nezakladali pre menšiny, akokoľvek si ich vážime, ale najmä pre slovenský štátotvorný národ, lebo práve Slováci nemohli v bývalom spoločnom Česko-Slovensku rozvinúť všetky svoje schopnosti a talenty. Stáva sa módnou zvyklosťou, že od menšín žijúcich na Slovensku vídame najmä požadovačnosť, ale nijaké povinnosti voči štátu, skôr natiahnuté ruky, zato takmer minimálne pestovanie občianskych cností. Toto sa musí zmeniť a verím, že sa zmení aj v prístupe nového splnomocnenca vlády SR.
V príhovore na konferencii pri príležitosti 150. výročia Matice slovenskej“

—  Robert Fico slovenský politik 1964

26. február 2013
Potvrdené výroky, Menšinová a národnostná politika
Zdroj: Príhovor predsedu vlády SR Róberta Fica na otvorení medzinárodnej vedeckej konferencie Matica slovenská v národných dejinách 26. februára 2013 [MS Word 97-2003]. Martin : Matica slovenská, 2013. Dostupné online http://www.matica.sk/download_file_f.php?id=354668.
Zdroj: PIŠKO, Michal. Natiahnuté ruky, no minimálne občianske cnosti. Tak vidí Fico prístup menšín. In SME. 2013-02-26 [cit. 2014-12-22]. Dostupné online http://www.sme.sk/c/6715570/natiahnute-ruky-no-minimalne-obcianske-cnosti-tak-vidi-fico-pristup-mensin.html.

Ambrose Bierce fotka

„Dejiny: Popis, väčšinou nepravdivý, udalostí väčšinou bezvýznamných, ktoré vyvolali vládcovia, väčšinou naničhodníci a vojaci, väčšinou hlupáci.“

—  Ambrose Bierce americký editorialista, novinár, novelista, fabulista a satirik 1842 - 1914

Varianta: Popis, väčšinou nepravdivý, udalostí, väčšinou bezvýznamných, ktoré vyvolali vládcovia väčšinou naničhodníci a vojaci väčšinou hlupáci.

Sigmund Freud fotka
Klement Gottwald fotka

Súvisiace témy