„Február netreba ani glorifikovať, ale ani zatracovať. Vstúpil do dejín ako historický medzník. Musí sa hodnotiť vedecky pravdivo, čo si vyžaduje vysvetliť všetky faktory, ktoré určovali jeho priebeh a výsledky. Len takýto postup môže byť zdrojom poučenia aj pre súčasnosť. … V Česko-Slovensku sa oveľa výraznejšie než vo väčšine krajín Európy zakorenila socialistická idea. Príťažlivé boli predstavy o socializácii veľkého priemyslu, baní, peňažníctva, o nevyhnutnosti rozsiahlej pozemkovej reformy a ďalších ekonomických, sociálnych a kultúrnych premien, o zásadnom riešení postavenia slovenského národa a česko-slovenských vzťahov. Za ich uskutočňovanie nebojovali len komunisti, ale aj sociálni demokrati a ďalšie strany, odborári, odbojári, mládež. Podporovali ich aj prezident republiky Beneš. Pravda, verilo sa, že sa tieto premeny nedotknú majetkových práv poľnohospodárov, živnostníkov, remeselníkov, drobných podnikateľov. … Február bol vyvrcholením zápasu za riešenie otázky moci, a tým aj ďalšieho vývoja republiky. V tomto mocenskom stretnutí doznievali predstavy o špecifickej ceste Česko-Slovenska k socializmu, ktorú podporovala nesporne väčšina Čechov a Slovákov. Žiaľ, ďalší vývoj sa uberal iným smerom, i v rozpore s predfebruárovými predstavami komunistov. Praktický realizácia socialistických ideí sa zdeformovala. Ale to už nie sú dejiny februára 1948, ale dejiny popierania jeho najvlastnejšieho zmyslu, ako sa presvedčil i sám, na vlastnej koži na jar 1950 a najmä po uväznení.“

Potvrdené výroky
Zdroj: Viliam Plevza: Vzostupy a pády : Gustáv Husák prehovoril. Bratislava, Tatrapress, 1991, s.61

Posledná aktualizácia 22. máj 2020.

Témy

krajina, koža, predstava, riešenie, zdroj, podnikateľ, komunista, republika, reforma, premena, realizácia, zápas, socializmus, nezmysel, smer, demokrat, nevyhnutnosť, dejiny, pravda, väčšina, poučenie, priemysel, jar, postup, otázka, postavenie, vývoj, faktor, národ, žiaľ, výsledok, popieranie, cesto, mládež, cesta, vzťahy, súčasnosť, priebeh, stretnutie, idea, zmysel, strana, prezident, rozpor, moc

Gustáv Husák24

slovenský komunistický politik 1913 - 1991

Editovať

Podobné citáty

„My Maďari máme prvoradú povinnosť, aby sme za pomoci iných rozbíjali republiku a tým vo vnútri i navonok dokázali, že česko-slovenská jednota neexistuje.“

— János Esterházy československý člen československého národného parlamentu, ruský a maďarský politik 1901 - 1957

Potvrdené výroky

O pomoci

„Kto zakladal politický systém na Slovensku? Vladimir Mečiar. Kto spravil ekonomickú a sociálnu reformu? Vladimír Mečiar. Kto zakladal Slovenskú republiku? Vladimír Mečiar. Ostatní iba paberkovali.“

— Vladimír Mečiar slovenský politik 1942

Prisudzované výroky

„My Maďari sme sa na Česko-Slovenskú republiku vždy dívali ako na životaneschopnú slátaninu ľudskej zlomyseľnosti a nevedomosti a veľmi dobre sme vedeli, že táto umele posliepaná a štátom prezývaná obava nemá žiadneho práva na jestvovanie.“

— János Esterházy československý člen československého národného parlamentu, ruský a maďarský politik 1901 - 1957

Potvrdené výroky

„Áno, komunisti narobili veľa chýb, hlúpostí, dopustili deformácie. To ale neznamená, že sociálne vymoženosti a socialistické myšlienky a hodnoty sa tým pochovali. Zápas podobný tomu, akým prešlo vo svojich dejinách kresťanstvo, lebo nik dnes nemôže poprieť skutočnosť, že aj v jeho histórii bolo tmárstvo, inkvizícia, netolerantnosť, korupcia a ďalšie negatívne stránky a obdobia. Idea spravodlivosti rovnosti ľudí bola nad tým všetkým, preto humanizmus kresťanstva a jeho nosné myšlienky dokázali strhávať ľudí… Po porážke, akú sme utrpeli, sa nechce uznať. že socializmus napriek všetkému odsúdeniahodnému posunul myslenie a sebavedomie prostých pracujúcich ľudí, snažil sa o ich dôstojné postavenie. Znehodnocuje sa všetko, aj to, čo bolo v socialistických krajinách dobré.“

— Gustáv Husák slovenský komunistický politik 1913 - 1991

27. februára 1991
Potvrdené výroky
Zdroj: Viliam Plevza: Vzostupy a pády : Gustáv Husák prehovoril. Bratislava, Tatrapress, 1991

O spravodlivosti, O ľuďoch, O hlúposti, O sebavedomie

„A vyzvem aj prezidenta Slovenskej republiky, aby sme si nehádzali horúce gaštany zodpovednosti.“

— Andrej Danko politik 1974

Potvrdené výroky

O chybách, O mužoch, O škole, O mamičkách

„Ide o zákerný a premyslený útok voči Slovenskej republike. Takáto zmena by viedla k ďalšiemu prehĺbeniu neznalosti slovenského štátneho jazyka. Na Slovensku by vznikla početná skupina mladých ľudí bez elementárnej znalosti slovenského štátneho jazyka.“

— Robert Fico slovenský politik 1964

Potvrdené výroky, Zahraničná politika, Maďarsko

O ľuďoch, O zmene

„Ľudské dejiny sú dejinami individuálneho vývoja ľudí.“

— Karl Marx nemecký filozof, ekonóm 1818 - 1883

O ľuďoch

„Poznám dejiny a historický vývoj myslenia, a preto mi je jasné, že príde čas, keď sa pustia do hľadania stratených fragmentov toho, čo sa ešte nepodarilo zničiť. Avšak tento fakt mi vôbec nie je na útechu, naopak, je mi odporný, pretože je prejavom strašnej ľudskej hlúposti, ktorá pretrváva od počiatku dejín a, zdá sa bude trvať až do ich konca.“

— Pavel Alexandrovič Florenskij ruský pravoslávny teológ, kňaz, filozof, matematik, fyzik, elektrotechnik, vynálezca a Neomartýr 1882 - 1937

Prisudzované výroky
Zdroj: citované z jeho listu z väzenia, po skonfiškovaní jeho archívu a knižnice; citované podľa Florenskij, Pavel: Soľ zeme. Nové mesto, 1996, s. 84. ISBN 80-85487-32-2

O hlúposti, O čase, O hľadaní, O jedlu

„Tam sa rešpektujeme. Pri rozhodujúcich sociálno-ekonomických otázkach sa vyžaduje podporenie vládnej politiky, nevznikajú tam žiadne rozpory.“

— Jan Cimický český básnik, lekár, prekladateľ a spisovateľ 1948

otázka

„Hlad a láska určujú celé ľudské dejiny.“

— Buddha nepálsky duchovný učiteľ na ktorého učení bol založený Budhizmus -563 - -483 pred n. l.

Prisudzované výroky

O hlade, O láske, O ľuďoch

„Myšlienku referenda odmietli naši českí partneri. Boli ho totiž ochotní akceptovať iba vo forme spoločného súčtového referenda. To by zaručovalo majorizáciu. Takže to bolo postavené tak, že buď súčtové referendum, alebo žiadne a my sme akceptovali tento postup.
O delení Česko-slovenska“

— Augustín Marián Húska slovenský politik 1929 - 2016

Potvrdené výroky
Zdroj: Žurnál: Mýty o zániku štátu http://www.izurnal.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=1971

O myšlienkach

„My Maďari sme preniknutí a osvojujeme si zásadu, že vtedy, keď Nemecko a Taliansko bojujú svoj gigantický boj za zaistenie lepšej budúcnosti Európy a spravodlivého a stáleho pokoja stredné a malé štáty, žijúce v Strednej Europe, môžu mať len tú povinnosť, aby strážili a každým spôsobom zaistili vo svojich krajinách úplný pokoj a porozumenie.
O medzinárodných vzťahoch. Snem Slovenskej republiky v Bratislave, 26. november 1940.“

— János Esterházy československý člen československého národného parlamentu, ruský a maďarský politik 1901 - 1957

Potvrdené výroky
Zdroj: "Tesnopisecká zpráva o 51. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave v utorok 26, novembra 1940. http://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=178753"

O boji, O budúcnosti, O porozumení

„Vianočná dohoda o SNR, SNR, SNP, ¾ ročná partizánska vojna, potom obnovenie republiky, Košický vládny program a všetky nemenované rozhodujúce články nášho dramatického politického a spoločenského vývoja nemali a nemajú iný zmysel než boj o nové Slovensko.... v našom živote podľa predstáv a programov osnovaných ešte pred začatím ozbrojeného zápasu nemali byť iba ľudia pri správe verejných vecí, ako to konečne plynie i z Vianočnej dohody o SNR, ale nové mali byť i zriadenia, inštitúcie, nový mal byť prístup k problémom aj metódy práce.“

— Laco Novomeský československý člen slovenskej národnej rady, člen československého národného parlamentu, básnik, publicista a politik 1904 - 1976

NOVOMESKÝ, L. Piate výročie Vianočnej dohody (1948). In. Zväzky a záväzky. Bratislava: Pravda. 1972. s. 344
Potvrdené výroky

O ľuďoch, O pravde, O živote, O boji

„Keď skúmame dejiny, nachádzame v nich dosť mien, pri ktorých iba titul a hodnosť čosi hovorí; za leskom titulu je však prázdnota. Sú to čierni pasažieri histórie. A nájdeme i iné postavy, hoc aj bez štátnych titulov a hodnosti, v ktorých akoby sa stelesnila problematika doby, ktoré sú symbolmi potrieb, bojov a ilúzií svoje spoločnosti, sú míľnikmi na vývinovej ceste svojho národa. Takouto svetovou postavou v slovenskej histórii je Ľudovít Štúr … Vybral si cestu tŕnistú, lebo si uvedomuje svoju povinnosť voči spoločnosti, voči dejinám. Štúr pochopil vývinovú tendenciu modernej doby a že sa jednoznačne postavil na stranu "utisnutých a odhodených" ľudových vrstiev i národov. Za ich slobodu a lepší život formujú štúrovci prvý dobe zodpovedajúci politický a národný program Slovákov, stmeľujú a zjednocujú uvedomelé sily v národe, organizujú politický i ozbrojený zápas za revolučné požiadavky ľudu a národa, vyvolávajú prvý krát v našich dejinách uvedomelý masový revolučný pohyb. … Z poznania zúfalej situácie ľudových más, z túžby zmeniť ju vytvára skupina štúrovskej inteligencie, nezaťažená rodovými či majetnými výsadami, revolučno-demokratický program odstránenia feudalizmu a zrušenia poddanstva. … Mnoho súdov bolo vyslovené o týchto udalostiach, od súčasníkov i v neskorších rokoch, z pozícií jednotlivých národov i zo širších hľadísk európskej revolúcie. Niektoré novinárske poznámky Marxa a Engelsa, písané v priebehu udalostí bez možnosti bližšieho poznania a analyzovania špecifických podmienok a situácie revolúcie v Rakúsku a Uhorsku, boli neskôr kanonizované ako posledný súd histórie. …. V súhrnom pohľade je úloha Štúra a jeho spolubojovníkov v našej národnej histórii vysoko pozitívna a obdivuhodná. Objektivizovali a predstavovali potreby a požiadavky ľudových más, bojovali za ne. Tvoria základný článok vývinovej reťaze našej novodobej histórie. … Čítajte dejiny nášho národa. Nie tie vymyslené pre dokórum jedného režimu, ktorý si ako parvenu zakupoval lepšiu minulosť, ale tie hybné sily, ktoré národ udržali, uvedomili, politicky formovali. V máloktorom národe sú jeho politické dejiny tak históriou jeho kultúrneho vývoja, kultúrnych osobností ako u nás. Štúrova skupina, ktorá prvá politicky viedla náš národ, dávala mu sociálny i hospodársky program, ba dokonca do zbrane ho mobilizovala, neboli to sami básnici, spisovatelia, novinári, kultúrni činitelia? Kuzmány, Janko Kráľ, Vajanský a všetci ostatní, stĺpy našej našej národnej kultúry, boli nositeľmi politického zápasu u nás. … Táto symbióza skutočnej kultúry s progresívnou politikou zostala v nás do dnešného dňa. Nedívajte sa na voľby a na manifestácie, ale na myšlienky, ktoré obstáli v posledných 28. rokoch. Bola to koncepcia Hlinku a Tuku alebo Hodžu a Dérera a ich početných ampliónov, na ktorú by mohol národ dnes nadväzovať? Alebo to bola tá podľa Štúra, pohybujúca a zapaľujúce iskra ducha ľudského, ktorú nachádzame v dielach Novomeského, Smreka, Jilemnického, Kráľa, Jesenského, v článkoch Clementisa v kultúrnom a umeleckom podaní toľkých avantgardných činiteľov a v politickom formulovaní socialistického hnutia u nás? Komunistické hnutie a kultúra bili sa za to isté, i keď dakedy na rozličných frontoch: za slobodu človeka, za pravdu a krásu v ľudskom spoločenstve. K týmto zdrojom národných a kultúrnych síl sa vraciame, ked robíme jeden a chystáme sto krokov dopredu."“

— Gustáv Husák slovenský komunistický politik 1913 - 1991

Potvrdené výroky
Zdroj: Štefan Drug: Štúrov program na našich zástavách

citáty, O jedlu, O pravde, O živote

„Som predseda vlády Slovenskej republiky a mojou povinnosťou je chrániť svojich ľudí.“

— Robert Fico slovenský politik 1964

Potvrdené výroky, Slovenskí politici, O spolustraníkoch zo SMERu
Zdroj: CUPRIK, Roman. Vyšetrovatelia sa na kauzu Evka pozrú až po roku. In SME, 2016-11-24, Dostupné online http://domov.sme.sk/c/20392438/vysetrovatelia-sa-na-kauzu-evka-pozru-az-po-roku.html#ixzz4R8u4LpQ3

O ľuďoch

„Zvláštna je tendencia, ako sa všade zámerne do popredia na úkor štátotvorného slovenského národa vysúvajú problémy menšín. Akoby na Slovensku ani nežili Slovenky a Slováci. Za dvadsať rokov sme vybudovali nezávislú a demokratickú Slovenskú republiku, ktorá je rovná v príležitostiach pre všetkých, ktorá nikoho neuprednosťňuje, neumenšuje v právach. Želám si, aby sa prestalo menšinovými právami vydierať, jedno či je to menšina rómska, inak orientovaných ľudí, menšina názorová alebo menšina etnická. Platí, že štát je národný a spoločnosť je občianska. Náš nezávislý štát sme prednostne nezakladali pre menšiny, akokoľvek si ich vážime, ale najmä pre slovenský štátotvorný národ, lebo práve Slováci nemohli v bývalom spoločnom Česko-Slovensku rozvinúť všetky svoje schopnosti a talenty. Stáva sa módnou zvyklosťou, že od menšín žijúcich na Slovensku vídame najmä požadovačnosť, ale nijaké povinnosti voči štátu, skôr natiahnuté ruky, zato takmer minimálne pestovanie občianskych cností. Toto sa musí zmeniť a verím, že sa zmení aj v prístupe nového splnomocnenca vlády SR.
V príhovore na konferencii pri príležitosti 150. výročia Matice slovenskej“

— Robert Fico slovenský politik 1964

26. február 2013
Potvrdené výroky, Menšinová a národnostná politika
Zdroj: Príhovor predsedu vlády SR Róberta Fica na otvorení medzinárodnej vedeckej konferencie Matica slovenská v národných dejinách 26. februára 2013 [MS Word 97-2003]. Martin : Matica slovenská, 2013. Dostupné online http://www.matica.sk/download_file_f.php?id=354668.
Zdroj: PIŠKO, Michal. Natiahnuté ruky, no minimálne občianske cnosti. Tak vidí Fico prístup menšín. In SME. 2013-02-26 [cit. 2014-12-22]. Dostupné online http://www.sme.sk/c/6715570/natiahnute-ruky-no-minimalne-obcianske-cnosti-tak-vidi-fico-pristup-mensin.html.

O ľuďoch, O problémoch, O jedlu