„Nechápem jednu vec,
Snažím si ju v hlave vysvetliť
Prečo sú ľudia ako rozpálená pec
Keď sa ich druhý snaží pochopiť.
Chcem iným len dobre,
Počúvam ich bolesť
Už som ako ten tam hore
Počúvam bez nároku na ich povesť.
Jednému kamarátovi pomôcť som chcela,
Problém s priateľkou ho úplne ničil,
Pomáhala som mu aj napriek tomu čo som vedela,
Vedela som ako sa mi vždy páčil.
Mala som pravdu
Stalo sa to
Urobila som krivdu
A doplatila na to.
Priateľka sa s nim rozišla
Bol z toho sklamaný
Ja som to vedela
Bol ňou úplne zmámený.
Mne sa ale strašne páčil
Chcela som aby to vedel
Ten fakt ho úplne omráčil
Prosila som ho aby radšej sedel
Všetko som mu vysvetlila
On to pochopil však inak
Teraz viem že som sa v ňom mýlila
Nie je tak úžasný, je toho opak.
Videla som ho milého
On ma ale veľmi sklamal
Videla som ho iného
On mi srdce oklamal.
Hral sa že je milý.
Hral sa že je múdry,
On je však zlosťou opilý
A nanajvýš hlúpy.
Nie je hlúpy, akože bez vedomostí
Je hlúpy ako človek čo nežije v prítomnosti.
Prezradil moje tajomstvo
Nenechal si to pre seba
Nebolo to teda úprimné priateľstvo
A také mi netreba
Doteraz na to myslím,
Dušu mi to trápi
A viem že sa nemýlim,
Keď hovorím, že čas sa už nevráti.
Čo bolo, bolo
Nedá sa to zobrať späť
A na jeho slovo
Nezabudnem ľahko hneď.
Povedal, že je môj kamaráť
Hovoril mi to do očí
Ale keď mu nehrajem do karát
Hneď sa mi chrbtom otočí
Ale čo je to vlastne kamarátstvo?
Nevedia si niektorí vysvetliť
Kamarátstvo je to najväčšie bohatstvo
A človek by to mal pochopiť.
On to však nepochopí
Nevie si takú vec vážiť
Zlosť ho raz úplne potopí
A až potom možno zistí prečo sa oplatí žiť.
Len pre to jedno slovo
A tým slovom je kamaráť
možno už vie o čom to bolo
o tom že ten človek ťa má rád.
Ja necítim voči nemu zlosť
Ja ho len veľmi ľutujem
Ale už mám toho dosť
Že len za cudzím šťastím putujem
Chcela som mu pomôcť zabudnúť
Aby sa už netrápil
Ale on sa nemienil ďalej ani pohnúť
Radšej sa do svojich myšlienok nechtami zadrapil.
Nechala som ho teda tak,
Ostal sám a opustený
Mohla to dopadnúť aj naopak
Keby bol od zlých myšlienok odlepený.
Teraz sa už nerozprávame
Nechápem to
Neviem čo z toho máme
Ale nezmením to.“
— jadranka
