„Československo som navštevoval od roku 1965. Poznal som tunajšiu realitu, mal som tu priateľov. Prišiel som do Bratislavy ako generálny konzul. Už vtedy sa mi zdalo, že je to krajina, ktorej hrozí rozdelenie, separatistické snahy boli dosť veľké. Poľsko-československé vzťahy boli formálne, povedal by som, že to bolo "papierové" priateľstvo. Medzi Poľskom a Slovenskom existovalo len 6 hraničných priechodov, siedmy železničný. Už to svedčí o tom, akí sme boli od seba vzdialení. Poľsko bolo pre Slovákov a Čechov "nebezpečné", hlavne pokiaľ išlo o náboženstvo a nelegálnu literatúru. A ja som chcel, aby sa krajiny k sebe priblížili, chcel som, aby Poliaci našli v slovenských horách svoj prístav a aby Slováci mohli navštevovať Mazurské jazerá a more.“