„Československo som navštevoval od roku 1965. Poznal som tunajšiu realitu, mal som tu priateľov. Prišiel som do Bratislavy ako generálny konzul. Už vtedy sa mi zdalo, že je to krajina, ktorej hrozí rozdelenie, separatistické snahy boli dosť veľké. Poľsko-československé vzťahy boli formálne, povedal by som, že to bolo "papierové" priateľstvo. Medzi Poľskom a Slovenskom existovalo len 6 hraničných priechodov, siedmy železničný. Už to svedčí o tom, akí sme boli od seba vzdialení. Poľsko bolo pre Slovákov a Čechov "nebezpečné", hlavne pokiaľ išlo o náboženstvo a nelegálnu literatúru. A ja som chcel, aby sa krajiny k sebe priblížili, chcel som, aby Poliaci našli v slovenských horách svoj prístav a aby Slováci mohli navštevovať Mazurské jazerá a more.“Jerzy Korolec
„Ako historik sa pozerám na Slovensko z istej perspektívy a som si vedomý toho, že všetko, čo sa tu odohráva, je proces. Rozdelenie Československa - to nebola len jedna silvestrovská noc. Začalo sa to skôr, ale budovanie nového organizmu bude trvať ešte dlho. Všetko závisí od ľudí, ktorí si musia byť vedomí toho, že tvoria novú realitu. Je to veľká zodpovednosť a výzva. Výzva nielen pre dospelých, ale najmä pre mládež. Môžem to obdobie porovnať s obdobím po roku 1918 v Poľsku, keď sme museli zlepiť tri organizmy, ktoré vyše sto rokov fungovali pod troma nadvládami, do jedného nového štátneho a právneho organizmu. V istej miere aj Slovensko aj Česko očakáva niečo podobné.“Jerzy Korolec