Citáty na tému moc

page 3

„Sloboda prejavu je nezabudnuteľné právo každého občana, ktorý ide s vládnou mocou.“

„Skoro každý jedinec, v obyčajnom živote bystrý, predvídavý, kultúrny, len čo sa dostane k moci, stratí rozum.“

„Kto pochopil dosah násilia, nebude kráčať cestou moci.“

„Človek je vnútorne tak hlboko rozdelený, že ak sa nachádza v prostredí, ktoré ho vedie k svetlu a starostlivosti o druhých, vykročí týmto smerom. A naopak, ak žije v prostredí, ktoré sa týmto hodnotám vysmieva a podporuje túžbu po moci a rozkoši, stane sa jeho obrazom.“

„Najlepším predstaveným je ten, kto prijíma svoju funkciu ako poslanie od Boha a opiera sa o Božiu moc a o dary Ducha Svätého. Bude sa cítiť úbohý a neschopný, ale vždy bude konať pokorne pre dobro všetkých. Podriadení mu budú dôverovať, lebo pocítia jeho dôveru nie k sebe a k svojej vlastnej predstave, ale k Bohu.“

„Moc vždy zotročí človeka, ktorý ju drží v ruke.“

„Niet väčšej moci nad lásku.“

„Niet väčšej moci nad lásku. E. Zola …“

„"Nadzmysel nad zmyslami v poézii totiž je pohyb: smelý skok z čarokruhu, ktorý ručičkami dokola, dokola kreslia hodiny… smelý skok poza začarenú čiaru z údelu, času jeho návyku, po nové vône, farby, po chuť na jazyku, po nový dotyk hmatom otupených prstvo, po nepočuté nikdy alebo symfóniách Mozartov a svrčkov na letné poludnie a v Malej nočnej hudbe kŕkajúcich žiab. V jej moci previdieť a nájsť budúce bude v súkolí prítomnosti a prečasovať je na bývalo a bolo… nahmatal Antonov, až skríkol, ozaj skríkol na okúňavé ticho prvým potleskom, materské znamienko na skrytom mieste svojej prvej lásky, plastiku zdravých úderov v jej žilách, jej nutnosť nevyhnutnú, jej strhujúcu vášeň, jej spaľujúce veky na popol a naveky dvíhajúci veky z popola, jej príťažlivosť, pre ktorú sa opúšťali lásky a vedeli sa pre život v nej vrhať do smrti, hockde, hocikedy, preboha, koľkí: presilu pre, ktorá v nej prevýšila prevídanie básní: prevraty súce presvedčiť a pretvárať a premôcť. Ale to sa priblížila k sebe. Už prenikala tôňu svojej podobnosti, do svojich údov vstúpila a v rozkmásaných šatách vôňala ako vtedy dymom vatier pouličných stráží na Nevskom v Peterburgu v roku sedemnástom. A že ju poznal z diaľky poézie, Antonov tlieskla prvý na jej počesť. A revolúciu s ktoru sa pri nej zvítal, vzrušene potľapkával v tomto potlesku." L. Novomeský, Víla Tereza“

„O porovnávaní socializmu a fašizmu: „…pri všetkých trpkých a trápnych, desných a ďalších skúsenostiach, treba povedať nahlas, že bol a je rozdiel medzi socializmom a fašizmom, ak chcete i medzi Stalinom a Hitlerom. Je pravda, sú tu zjavy a znaky lákajúce k porovnávaniu: jeden i druhý bol „nadčlovekom“, predmetom zbožštenia… autokratický… disponovali hrdelnými súdmi a lágrami, zavrhovali konkrétne smerovanie umenia… no pri všetkých tých skúsenostiach, ešte aj iných podobnostiach, bol priepastný rozdiel medzi spoločenskými triedami na čele ktorých stáli. A tieto rozdielne povahy tried, ich cieľov, historického poslania dôrazne varujú pred porovnávaním Stalina s Hitlerom, dokonca pred vkladaním znamienka rovnosti medzi socializmus a fašizmus. Výčiny kultu Stalinovej osobnosti išli na účet triedy a jej pokrokového poslania, ktorej boli cudzie a ktorá ich nepotrebuje. Kdežto Hitlerove v prospech triedy a jej príživníckej a reakčnej pozície, ktorá inú voľbu nemala a potrebovala ich v záujme udržania a predĺženia svojej moci.““

„Nechcem byť teraz múdry a vyčítať februárovým víťazom poklesy, ktoré som svojho času nevidel, alebo som nad nimi prižmuroval oči. Bolo mi, prirodzene jasné, že práve zrodená socialistická moc nemôže so svojimi odporcami jednať v rukavičkách. Šetrne a ohľaduplne. Akonáhle sa socializmus dostane k moci - a aj teraz som o tom presvedčený - je povinnosťou socialistov chrániť ho v tej miere, v akej sú schopní ho ohrozovať jeho odporcovia. To mu nesmieme vyčítať a túto tvrdosť mu v nijakom mene nevyčítame. Ale vyčítame mu bezohľadný, tvrdý prístup k "zásadám", ktoré so socializmom nemajú nič spoločné a boli len pseudosocialistickou fasádou prekrývané. V bezohlavej honbe za centralizovanou mocou, za jej pevnosťou, neváhali jej predstavitelia zneužiť aj štátnu moc - ako je bezpečnosť a súdy - a v umelo nastrojených procesoch odsudzovali pod rozličnými zámienkami na mnohoročné žaláre mnohých jej odporcov, ba ministra zahraničných vecí Vladimíra Clementisa dokonca na smrť.“

„Socializmus bez demokracie proste nemôže existovať, dokonca na príklad predmníchovskej republiky sa mi žiada povedať, že sama demokracia je len taká silná a v spoločnosti zakotvená, ako silný a spoločensky zakotvený je socializmus v nej. A keď aj potrebuje, ba mu aj priznávame isté nedemokratické práva na to, aby svoju moc posilnil a bezpečne upevnil, nepriznávame ich do aleluja, naveky, ale len na vymedzený čas, ktorý v rozličných krajinách môže a musí byť rozličný. Inak sa z vlády ľudu stáva vláda nad ľudom a zo socializmu v takejto pseudodemokracii len neveľmi príťažlivá karikatúra socializmu. … Demokracia v prvom desaťročí republiky mala kardinálne nedostatky. Nevedela premôcť mocnú vládu bohatých tried nad ňou, vládu finančnej oligarchie, nevedela vyriešiť národnostnú otázku v nej, t. j. aby Slováci a Česi vládli ako rovní s rovnými…“

„Nemyslím na slovo každé a na akékoľvek slovo, ale na slovo prebolené a vybolené mnohými trýzňami, mnohými rozpakmi a veľkými zápasmi o pravdu a jej vlastne dieťa: krásu; myslím na slovo, z ktorým stojí život; na slovo takých Baudelairov, Apollinariov, Verlainov, Rilkov, Lermontovov až Jeseninov a Majakovských, Jankov Kráľov atď. atď. aby som spomenul nosné stĺpy tejto budovy, ktorá zo slov zložená, je najskvelejším a najbezpečnejším činom vekov. Je pravda, že slovo samo nelieči, a že na bolesti, na ktorú som myslel a na ktorú ste, dúfam, mysleli i vy pri pohľade na obrazy tej stovky básní, ktoré som napísal, je slovo liekom príliš slabým. Ale myslite na nosnosť slova, ktoré sa môže strať grandióznym činom s liečivom - a ešte viac - uzdravujúcou silou, ako sa idea stáva mocou, keď si osvojí húfy.“

„V kazdom civilizovanom state je bohatstvo posvatne, v demokracii je vsak jedinou posvatnou vecou. Nuz a tucniacky stat bol demokraticky; tri ci styri financne spolocnosti tu mali rozsiahlejsiu, a najma ucinnejsiu a stalejsiu moc nez ministri republiky, mali pani, ktorych tieto spolocnosti tajne riadili a zastrasovanim ci korupciou nutili, aby ich zvyhodnovali na ukor statu -, pokial ministri ostali cestni, ohovarackami ich v tlaci znicili!“

„Tak bol Quaker vyvýšený na zvrchovanú moc.“

„Vedenie je založené na duševnej kvalite - moci inšpirovať, moci inšpirovať ostatných k tomu, aby vás nasledovali.“

„„Človek si musí vždy dávať pozor na knihy,“ povedala Tessa, „a na to, čo je v nich, pretože slová majú moc nás zmeniť.““

„Ženina moc tkvie v jej slzách.“

„Mladosť je božská nemoc, z ktorej sa každým dňom trochu uzdravujeme.“

„Lacno kúpil draho predal, moc zarobil a nič nemal.“

„Stará čižma moc omasty znesie.“

„Skúpy moc stroví, lenivý moc schodí.“

„Skala, čo sa moc obracia, machom neobratie.“

„Rozkázať sebe - je najväčšia moc.“

„Na takom chodníku, kde moc ľudí chodí, nič nerastie.“

„Na každú nemoc je liek, len vedieť ktorý.“

„Kde ich je moc, tam si sami zavadzajú.“

„Každá nemoc má svoj liek, lenže ľudia nevedia naň natrafiť.“

„Čo sa moc kýva, len sa vykýva.“

„Boháči moc dať nechcú a málo dať sa hanbia.“

„Aj dobrého moc škodí.“

„Komu málo nikdy nestačí, ani moc mu nebude.“

„Pravda je tam, kde je moc.“

„Kde je moc, tam je i sláva.“

„Cnosť a veľká moc sa neznášajú.“

„Lepšia malá pomoc, ako veľká nemoc.“

„Horowitzove pravidlo: Múdry je ten, kto vie, kedy sa nesmie silou - mocou snažiť byť dokonalým.“

„Fox o moci: Perfektnosť sa snúbi s aroganciou.“

„Ak sa už silou-mocou chcete cez niečo prebíjať, tak radšej cez betónový múr ako cez klebetu.“

„Čo by boli muži bez žien? Vzácni, pane … moc vzácni.“

„Všetko na svete je o sexe okrem sexu. Sex je o moci.“

„Minulosť nemá v súčasnosti žiadnu moc.“

„Takmer všetci muži vydržia nepriazeň osudu, ale ak chcete vyskúšať povahu muža, dajte mu moc.“

„Ani Alexander, ani Hannibal a ani Caesar,
nie sú najväčšími vojvodcami v dejinách ľudstva, ale iba ten, kto sa snaží prežiť svoj život, v súlade so všetkými živými bytosťami a svojim svedomím...
Lebo najväčšiu moc má ten, kto má sám seba v moci...“

„Február netreba ani glorifikovať, ale ani zatracovať. Vstúpil do dejín ako historický medzník. Musí sa hodnotiť vedecky pravdivo, čo si vyžaduje vysvetliť všetky faktory, ktoré určovali jeho priebeh a výsledky. Len takýto postup môže byť zdrojom poučenia aj pre súčasnosť. … V Česko-Slovensku sa oveľa výraznejšie než vo väčšine krajín Európy zakorenila socialistická idea. Príťažlivé boli predstavy o socializácii veľkého priemyslu, baní, peňažníctva, o nevyhnutnosti rozsiahlej pozemkovej reformy a ďalších ekonomických, sociálnych a kultúrnych premien, o zásadnom riešení postavenia slovenského národa a česko-slovenských vzťahov. Za ich uskutočňovanie nebojovali len komunisti, ale aj sociálni demokrati a ďalšie strany, odborári, odbojári, mládež. Podporovali ich aj prezident republiky Beneš. Pravda, verilo sa, že sa tieto premeny nedotknú majetkových práv poľnohospodárov, živnostníkov, remeselníkov, drobných podnikateľov. … Február bol vyvrcholením zápasu za riešenie otázky moci, a tým aj ďalšieho vývoja republiky. V tomto mocenskom stretnutí doznievali predstavy o špecifickej ceste Česko-Slovenska k socializmu, ktorú podporovala nesporne väčšina Čechov a Slovákov. Žiaľ, ďalší vývoj sa uberal iným smerom, i v rozpore s predfebruárovými predstavami komunistov. Praktický realizácia socialistických ideí sa zdeformovala. Ale to už nie sú dejiny februára 1948, ale dejiny popierania jeho najvlastnejšieho zmyslu, ako sa presvedčil i sám, na vlastnej koži na jar 1950 a najmä po uväznení.“

„Kto rasu alebo národ, alebo štát, alebo štátnu formu, alebo nositeľov štátnej moci, alebo iné hodnoty spoločenského života - ktoré v rámci pozemského poriadku zaujímajú dôležité a ctihodné postavenie - vytrháva z ich pozemskej hodnotovej stupnice a robí z nich najvyššiu normu všetkých ostatných, aj náboženských hodnôt a modloslužobnícky ich zbožňuje, ten prevracia a falšuje Bohom vytvorený a Bohom ustanovený poriadok. Taký človek má ďaleko k pravej viere v Boha a k chápaniu života, ktoré by bolo v súlade s touto vierou.
Encyklika Pia XI. Mit brennender Sorge“

„Dnes medzi nami rastie koncentrácia súkromnej moci bez rovnocennosti v histórii.“

„To, čo nazývame ľudskou mocou nad prírodou, sa ukazuje ako moc, ktorú vykonávajú niektorí muži nad inými mužmi, ktorí majú za nástroj prírodu.“

„cez to všetko čo som zažil znova spadnem,
ale nevadí mi to keď je to s tebou,
všetko je moc a taký nevadí mi to,
ale pocity má berú dolu so sebou,
ja to zase cítim a stejne urobím chyby čo som spravil…“

„Moc znamená roztrhať ľudské mysle na malé kúsky a znovu ich spojiť do takých tvarov, ktoré vám vyhovujú.“

„Dávať je najväčší prejav moci.“

„Predtým ako získame veľkú moc, musíme získať múdrosť, aby sme ju mohli dobre používať.“

„Nikdy nedostanete želanie bez toho, aby ste dostali aj moc ho splniť. Avšak možno budete musieť pre to drieť.“

„Vášeň pre politiku zvyčajne pramení z neukojiteľnej potreby buď moci, alebo priateľstva a obdivu, prípadne z kombinácie oboch.“

„Pokusy o spojenie múdrosti s mocou boli úspešné len zriedkavo, a to len na krátky čas.“

„Ak si nevytvoríte vlastný životný plán, je pravdepodobné, že sa dostanete do plánu niekoho iného. A hádajte, čo si oni pre vás naplánovali? No, nič moc.“

„Veda skúma, náboženstvo interpretuje. Veda dáva človeku poznanie, ktoré je mocou; náboženstvo dáva človeku múdrosť, ktorá je kontrolou.“

„Preto som miloval technológiu: ak ste ju správne používali, mohla vám poskytnúť moc a súkromie.“

„Teším sa na skvelú budúcnosť Ameriky - na budúcnosť, v ktorej sa vojenská sila našej krajiny vyrovná s našou morálnou zdržanlivosťou, jej bohatstvo s našou múdrosťou a jej moc s naším zámerom.“

„Najmocnejší je ten, kto má sám seba vo svojej moci.“

„Vlastná malosť a konečnosť,
v nekonečnosti priestoru a času, nabádajú človeka krátkozrakého a spupného, aby sa domáhal moci…

Aby utíšil svoj hnev a nakŕmil falošnú predstavu o svojej dôležitosti a opodstatnenosti svojej existencie,
tak sa nijako nezdráha - ba mu to robí aj túžobnú radosť; pácha rôzne krutosti a podlostí voči vlastnému druhu, len aby zabudol na svoju malosť…

Takto, do seba zrútené existencie,
bez lásky, bez pokory a bez súcitu, nech nám slúžia, ako zlý príklad, akou cestou neísť, aby človek mohol ostať človekom...

~~~
Cesta je cieľ…“

„Moje náboženstvo spočíva v pokornom obdive k obrovskej moci, ktorá sa prejavuje v tej malej časti vesmíru, ktorú naša úbohá, slabá myseľ dokáže pochopiť!“

„Národy sú spravodlivé len potiaľ, pokiaľ sa prebíjajú z ríše útlaku k svetlu slobody: beda víťazom! Moc má svoju noc, svoje mravné temnoty – to platí pre jednotlivca, triedu, národ.“

„Každý z nás nakoniec zomrie, ale my ako druh tu ešte nejaký čas zostaneme. Preto si myslím, že hromadenie peňazí, slávy alebo moci je irelevantné. Slúžiť ľuďom je to jediné, na čom z dlhodobého hľadiska skutočne záleží.“

„Zvláštny jav sprevádza pôsobenie veľkých svetodejinných národov, ktoré sa ocitli na výške svojej moci: keď duchovne prevýšia a ovládnu iné národy, pokúšajú sa im vtlačiť pečať svojho ducha.“

„Kultúra existuje iba potiaľ, pokiaľ sa snaží, pokiaľ ustavične zápasí o poľudštenie človeka, o medziľudské porozumenie. Jej vyspelosť sa nemeria iba intelektuálnymi a tvorivými výkonmi, ale práve jej trvalým a nepremenným zmyslom, jej ustavičným dotykom s individuálnym človekom v národnom či nadnárodnom kolektíve - práve ustavičnosť onoho dotyku, jeho vytrvalé trvanie je nádejou ľudstva, dnes už vari jedinou a poslednou. ... Dodatočne - mnohé veci stíhame iba dodatočne - čítam jednu z podôb takejto vzbury, francúzskeho možno význačného a možno iba známeho maliara Jeana Dubuffeta: „Umelecká tvorba, ktorá základným spôsobom neodsúdi kultúru, ktorá neukáže na jej prázdnotu a nezmyselnosť, nám v ničom nepomôže.“ Vždy pri takýchto vzburách, a poznáme ich mnoho v našom i iných storočiach, ide nie o podstatu kultúry, ale práve o jej konkrétnu podobu, o podobu jej obmedzení, ktoré sa uskutočňujú niekedy železnou rukou štátnej moci a inokedy akoby zamatovou rukou trhových vzťahov, a ešte inokedy opätkom univerzálnej ideológie.“

„Bojujem proti pápežovi, lebo duchovnú moc odovzdáva mestským biskupom, ktorí sa spolčujú s kupcami a cechmi a tento poriadok nebudú vedieť udržať. My sme ho udržiavali po stáročiach.“

„Tajomstvá majú nad nami moc. Len keď sa tajomstvá odhalia, môžeme spoznať pravdu a dosiahnuť slobodu.“

„Ver si, že si perpetuum mobile viera je nádej, nádej je motivácia, motivácia je rast, rast je naplnenie, naplnenie je šťastie, šťastie je láska, láska je boh, boh je moc, moc je nástroj, nástroj je telo, telo si ty, ty si duša, duša je nekonečná energia“

„Opýtal som sa ho, či už niekedy skúsil. Z opatrnosti ku mne podišiel a zašuškal mi do ucha, ovanúc ma pritom svojim zapáchajúcim dychom, že je to vraj veľmi ťažké, lebo satyrion teraz pestujú už iba biskupi a ich priatelia rytieri, ktorí si pomocou neho zväčšujú svoju moc.“

„Tvrdil, že rímska cirkev je neviestka, že netreba poslúchať kňazov, že každá duchovná moc už prešla na sektu apoštolov, že iba apoštoli tvoria novú cirkev, že apoštoli môžu zrušiť manželský zväzok, že nikto nebude spasený, ak nebude patriť k sekte, že nijaký pápež nemôže odpúšťať hriechy, že sa nemajú platiť desiatky, že život bez rehoľného sľubu je dokonalejší ako život s ním, že pre modlitbu nemá vysvätený kostol väčšiu cenu ako stajňa a že Krista možno velebiť tak v lesoch, ako aj v kostole.“

„Boli predstavenými cirkvi nového zákona a ako takí, vzhľadom na svoju moc rozdávať a rozdeľovať, vlastnili majetok, aby dávali chudobným a starším cirkvi, ako to stojí napísané v štvrtej hlave Skutkov apoštolov, a proti tomu nikto nič nenamieta.“

„Lenže tu sa moc vladára končí, lebo nikoho na tejto zemi nemožno mučením prinútiť, aby nasledoval prikázania evanjelia. Kam by sa inak podela slobodná vôľa, za ktorej uplatňovanie bude každý súdený na druhom svete? Cirkev má a musí upozorniť kacíra, že opúšťa spoločenstvo veriacich, ale na tejto zemi ho nemôže súdiť ani nútiť proti jeho vôli.“

„Je potrebné si uvedomiť, že múdrosť je zakotvená v poznaní. Zoznam túžob je potom uvedený v tomto poradí: Láska, bohatstvo, zdravie, moc a poznanie.“

„Každá forma umenia je formou moci; má vplyv, môže spôsobiť zmenu - môže nami nielen pohnúť, ale aj nás rozhýbať.“

„V tomto bode by sme si mohli položiť otázku, či má od halenie vo feuilleton uchyľujúce sa k takýmto otrepaným a banálnym postupom naozaj naratívnu moc, akú som mu pripísal na začiatku.“

„Je pravda, že, ako kedysi povedal Simmel, každé ozajstné tajomstvo je tajomstvo prázdne (lebo prázdne tajomstvo nebude môcť byť nikdy odhalené) a chrániť si prázdne tajomstvo znamená maximum moci, je aj pravda, že vedieť všetko v povahe Berlusconiho alebo Merkelovej je v polohe tajomstva v podstate tajomstvom prázdnym, lebo je to téma verejne pertraktovaná, ale odhaliť ako to urobili Wikileaks, že tajomstvá Hillary Clintonovej sú tajomstvami prázdnymi, znamená odňať Moci akúkoľvek moc.“

„Považuji za nesnesitelné přihlížet, jak se naše země dostáva do moci, do vleku a do vlivu nacistického Německa a naše existence se stává závislou na jeho dobré vůli nebo rozmaru.“

„POKOJNÉ VIANOCE PRAJEM VÁM NAVEKY, ZDRAVIA A ŠŤASTIA MOC + VEĽA LÁSKY, DOSIAHNUŤ KAŽDÝ CIEĽ, ČO AKO ĎAĽEKÝ A VEĽA ODVAHY, V BEHU CEZ PREKÁŽKY!“

„Jestli je to ve tvé moci, nenech lidi bez pomoci. Jestli můžeš, v něčem píchni, to pak lásku poznaj všichni!“

„Jak někoho dobře neznáš, požádej ho o pomoc. Jen tak jeho srdce poznáš, má-li právě větší moc!“

„Temní jedinci s klamstvami a chamtivosťou už nezmenia svoje cesty, no ich minulosť čaká v tieni, pripravená vyplávať v nečakaný moment. Strach z vlastnej temnoty vždy prebýva, pretože pravda, ktorú si zakopali, má moc sa ukázať vtedy, keď to budú najmenej čakať.“

„Peniaze a moc prinášajú väčšie sklamanie, no vzťahy prinášajú väčšie šťastie.“

„Pozerajúc do krbu, v tichu noci,
myšlienky blúdia v nekonečnej moci.
Počúvam pukot chladného horka,
iskry sa vznášajú – tanec bez korka.

Plamene šepkajú, vábia ma k sebe,
volajú tichým hlasom, driemu vo mne.
Natiahni ruku, len trochu, len kúsok,
okús môj žiar, ucíť môj dotyk.

Hra s ohňom láka, sľubuje vášeň,
pokušenie páli, no neuhasne.
Plamene tancujú, v náručí volajú,
no spálené prsty mi dušu odhalia.“