Citáty na tému človek

page 44

„Jediný spôsob, ako povedať pravdu, je hovoriť láskavo. Len slová milujúceho človeka môžu byť vypočuté.“

„Svet má vo zvyku urobiť miesto pre človeka, ktorého činy dokazujú, že vie, kam smeruje.“

„Je to jedna z najťažších skúšok priateľstva, keď svojmu priateľovi poviete o jeho chybách. Milovať človeka tak, že neznesieš, keď na ňom vidíš škvrnu, a hovoriť bolestnú pravdu láskyplnými slovami, to je priateľstvo.“

„Múdry človek si nezhromažďuje svoje vlastné poklady. Čím viac dáva iným, tým viac má pre seba.“

„Každý človek je autorom vlastného zdravia alebo choroby.“

„Je rozdiel medzi šťastím a múdrosťou: ten, kto sa považuje za najšťastnejšieho človeka, je ním skutočne; ale kto sa považuje za najmúdrejšieho, je väčšinou najväčší hlupák.“

„Pravá múdrosť je menej bezočivá ako hlúposť. Múdry človek často pochybuje a mení svoj názor; blázon je tvrdohlavý a nepochybuje; myslí si, že vie všetko a neuvedomuje si svoju nevedomosť.“

„Namiesto toho, aby sme povedali, že človek je výtvorom okolností, by bolo vhodnejšie povedať, že človek je architektom okolností.“

„Človek sa stáva veľkým svojimi skutkami, nie narodením.“

„Každý človek je ako celý zväzok, ak ho dokážete čítať.“

„Človek nie je starý, pokiaľ niečo hľadá.“

„Milovať a byť milovaný
Je krásne byť milovanou osobou. Vedieť prijať lásku je to najvzácnejšie čo môžeme dať druhemu človeku.
Mnoho ľudí si povie že prijať lásku je jednoduché ale nieje v mnohých situáciách trpíme totiž sebaklamom, v ktorom si len predstavujeme aký prejav lásky by nám najviac vyhovoval preto ho očakávame od "milovanej" osoby. Ak nám tie prejavy nevyhovujú je jednoduché vytvoriť nedostatky. Nasledne to berieme ako chybu druhej osoby. V skutočnosti je to ale naša chyba.
Mali by sme sa naučiť prijať lásku takú aká je poznať človeka, byť všímavý. Venovať sa tomuto javu a starať sa oň.
Prijatím a porozumením prejavu lásky dáme milovanej osobe aj bez slov najavo že sme učinili krok k tomu aby sme sami dokázali milovať.“

„Vzdelanie človeka nie je nikdy úplné, kým nezomrie.“

„Najcennejšia hodnota v inteligencii, je človek ktorý miluje múdrosť viac ako vlastne bohatstvo.“

„Človek od prírody nenávidí zmeny; svoj starý domov opustí až vtedy, kým sa skutočne nerozpadne okolo neho.“

„Múdry človek sa prenesie cez všetky urážky, ktoré sú naňho uvalené, pretože najlepšou odpoveďou na neslušné správanie je trpezlivosť a umiernenosť.“

„Klamstvu človek uverí omnoho skôr ako pravde.“

„Vlastná malosť a konečnosť,
v nekonečnosti priestoru a času, nabádajú človeka krátkozrakého a spupného, aby sa domáhal moci…

Aby utíšil svoj hnev a nakŕmil falošnú predstavu o svojej dôležitosti a opodstatnenosti svojej existencie,
tak sa nijako nezdráha - ba mu to robí aj túžobnú radosť; pácha rôzne krutosti a podlostí voči vlastnému druhu, len aby zabudol na svoju malosť…

Takto, do seba zrútené existencie,
bez lásky, bez pokory a bez súcitu, nech nám slúžia, ako zlý príklad, akou cestou neísť, aby človek mohol ostať človekom...

~~~
Cesta je cieľ…“

„Čas je múdry. Človek si z neho vyberie, čo potrebuje a odvrhne, čo je zbytočné. Iba takto môže prekročiť minulosť, iba takto je schopný vytvoriť to nové a lepšie.“

„Satanizmus nepodporuje orgastické aktivity ani mimomanželské vzťahy tých, ktorým nie sú prirodzené. Pre mnohých by bolo veľmi neprirodzené a škodlivé byť neverný svojim vyvoleným partnerom. Pre iných by bolo frustrujúce byť sexuálne viazaný len na jednu osobu. Každý človek sa musí sám rozhodnúť, aká forma sexuálnej aktivity najlepšie vyhovuje jeho individuálnym potrebám. Sebaklamné nútenie sa k nevere alebo k sexuálnym partnerom, keď nie ste zosobášení, len preto, aby ste dokázali ostatným (alebo ešte horšie, sami sebe), že ste emancipovaní od sexuálnej viny, je podľa satanských noriem rovnako nesprávne ako ponechanie akejkoľvek sexuálnej potreby bez naplnenia kvôli zakoreneným pocitom viny.“

„Skutočná láska je tá, ktorú nedokáže narušiť žiadny Covid, majetky, žiadny človek, zlomyseľnosť, nikto a nič!! Skutočná láska je tá, ktorú pestujeme a rozdávame 365 dni v roku. Skutočná láska je a vždy zostáva veľkou plodnou silou vo svete.“

„Aby sme sa tešili dobrému zdraviu, priniesli pravé šťastie svojej rodine a mier všetkým, musíme najprv disciplinovať a ovládať svoju myseľ. Ak človek dokáže ovládať svoju myseľ, nájde cestu k Osvieteniu a všetka múdrosť a cnosť k nemu prirodzene prídu.“

„Na chvíľu som si myslel, že ju milujem. Ale ja som pomaly premýšľajúci človek, ktorý má svoje vnútorné pravidlá, a tie pôsobia ako brzda na moje túžby.“

„Všetci ho považujeme za povýšeného, nepríjemného človeka, ale
na tom by vôbec nezáležalo, keby si ho mala rada.“

„Človek nikdy nemôže súhlasiť s plazením, keď cíti nutkanie vzlietnuť.“

„Každá vojna je prejavom zlyhania človeka ako mysliaceho živočícha.“

„Spisovatelia nie sú úplne ľudia. Alebo teda, ak sú dobrí, je to celá kopa ľudí, ktorí sa veľmi snažia byť jedným človekom.“

„Ak ste naozaj zlý človek, po smrti sa vrátite ako mucha a budete jesť hovienka.“

„Človek, ktorý je tak bolestne zamilovaný, je schopný neuveriteľného sebatrýznenia.“

„Na svete je veľa vtipných vecí, medzi nimi aj predstava bieleho človeka, že je menej divoký ako ostatní divosi.“

„Keby ste mohli kopnúť do zadku človeka, ktorý je zodpovedný za väčšinu vašich problémov, mesiac by ste si nesadli.“

„Ľahká istota, s akou viem, že náboženstvo iného človeka je bláznovstvo, ma učí podozrievať, že aj to moje je bláznovstvo.“

„Žiadny oheň ani sviežosť nemôžu spochybniť to, čo si človek uloží do svojho bezduchého srdca.“

„Každá veľká literatúra je jedným z dvoch príbehov; človek sa vydáva na cestu alebo do mesta prichádza cudzinec.“

„Po kontakte s veriacim človekom mám vždy pocit, že si musím umyť ruky.“

„Citácia, p. - opakovanie nesprávnych slov iného človeka. Chybne opakované slová.“

„Nemyslím tým, že si pekný, aspoň nie tak, ako si ľudia myslia, že má pekný človek vyzerať. Tvoja tvár sa zdá byť milá. Ale tvoje oči - sú nádherné. Sú divoké, bláznivé, ako nejaké zviera, ktoré vykúka z horiaceho lesa.“

„Mal výraz človeka, ktorý vypil pohár života a na jeho dne našiel mŕtveho chrobáka.“

„Kóan
Pýtaju sa dvaja učni svojho majstra: "Ktorý zlodej je väčší?" Ten čo ukradol jedlo, či ten čo vzal potajomky oblečenie. Majster odpovie: "Aká jazva sa hodí na tvár nemluvňaťa?"
Gátha
Niečí omyl, nieči svár,
slobodu v nás skúša sám.
Jazva v tvári, jazva v duši,
každú človek schváliť musí.“

„Tvoj otec, Jo. Nikdy nestráca trpezlivosť, nikdy nepochybuje a nesťažuje sa, ale vždy dúfa, pracuje a čaká tak radostne, že sa človek pred ním hanbí robiť niečo iné.“

„Človek by sa mal držať svojho srdca, pretože ak ho pustí, čoskoro stratí kontrolu aj nad hlavou.“

„Človek, ktorý prejavuje krutosť voči zvieratám, nie je o nič menej zatvrdnutý ani voči ľuďom. Ľudské srdce môžeme spoznávať aj vo vzťahu k zvieratám.“

„Človek je ako fotka, keď sa príliš presvetlíš, nikto ťa nemá rád rovnako ako preexponovanú fotku.“

„Každý človek na svete by mal robiť to, na čo je špeciálne uspôsobený. Je úlohou múdrosti rozpoznať, na čo je každý z nás najlepšie uspôsobený, a úlohou výchovy je zdokonaľovať a využívať tieto predispozície. Pretože výchova môže usmerňovať a pomáhať povahe, ale nikdy ju nemôže premeniť.“

„Človek nemôže bojovať sám so sebou, pretože tento boj má len jedného víťaza.“

„Nemám rád, keď sa udeľujú známky z pokroku alebo z reakčnosti; je to riskantná hra. Zložitá súvzťažnosť medzi dobou a človekom, medzi jeho zámyslom a objektívnym pôsobením, sa málokedy dá vysloviť s jednoznačnosťou definitívy; a už vôbec nie jednoslabične.“

„Ten kto porozumie hodnote v prostredí kde je všetko zadarmo, ten kto si v mysli vymení peniaze za svoj čas a ten kto si uvedomí, že majetok nedefinuje hodnotu človeka, ten získa pocit spokojnosti z toho mála čo ani nepotrebuje.“

„Skúsenosti ma naučili, nestáť za každým človekom ktorý nestojí za mnou.“

„Človek dokáže stratiť len čas, vec alebo osobu, ktorú jeho ego považuje za svoj majetok.“

„Filozof je slepec v tmavej miestnosti, ktorý hľadá čiernu mačku, ktorá tam nie je. Teológ je človek, ktorý ju nájde.“

„Aj keď kráča, človek by uveril, že tancuje.“

„Človek je jediným naším skutočným nepriateľom. Odstráňme Človeka a navždy sa zbavíme základnej prapríčiny hladu a nadpráce.“

„Často si človek nahovára že je na inej ceste ako tej ktorá ho jeho konaním vedie do cieľa. Myslí si, že ak tomu bude veriť on a presvedči o tom aj ostatných, že miesto kam skutočne mieri sa odhalí až v čase keď na tom už nebude nikomu záležať.“

„Vážim si podanie tvrdej ruky človeka, čo si neraz pri práci napľul do dlaní. Tá ruka vyjadruje istotu, pravdu, záštitu, to nie je podanie malej slamky ilúzie, vypočítavosti, prežívania.“

„Všetky Adamove deti sú časťou jedného tela. Keď trpí jeden, všetci ostatní trpia. Kto je ľahostajný k utrpeniu druhých, nezaslúži si, aby sa nazýval človekom.“

„Človek nikdy nevie čo má čakať pokým sa nezamiluje potom už nič nedáva zmysel 🥺❤️“

„Ak človek nemá nádej, je skutočne požehnaný, pretože nemá strach z neúspechu.“

„Bach je astronóm, ktorý objavuje tie najúžasnejšie hviezdy. Beethoven je výzvou pre vesmír. Ja sa len snažím vyjadriť dušu a srdce človeka.“

„Je povinnosťou človeka posudzovať svoje šťastie podľa šťastia druhých.“

„Možno človek naozaj zomrie, keď sa mu zastaví mozog, keď stratí schopnosť prijať novú myšlienku.“

„Zaiste nie je medzi nami demokraticky smýšľajúceho človeka, ktorý by si neprial sociálnych reforiem a vôbec zlepšenia sociálnych pomerov u nás. Zaiste nie je nikto u nás, kto by odopieral robotníctvu - tejto tak početnej a vážnej složke národa - právo pracovať na zlepšení svojho hmotného položenia. Všetko to nesmie sa však diať v znamení bezohľadného, neúprosného triedneho boja a na úkor ostatných stavov a nesmie sa diať a nesmie byť na škodu možnej nosnosti štátneho hospodárstva.“

„Práve na to slúži minulosť! Každá skúsenosť, ktorú nám Boh dá, každý človek, ktorého nám pošle do života, je dokonalou prípravou na budúcnosť, ktorú môže vidieť len On.“

„Človek je skutočne sám vtedy, keď posledný, kto si ho pamätal, už nie je medzi nami.“

„Skutočne dôležité momenty v živote si človek uvedomí, až keď je neskoro.“

„S ľuďmi sa pracuje ťažšie ako so strojmi. A keď zlomíte človeka, nedá sa opraviť.“

„Láska môže byť často nesprávna a priniesť rovnako veľa škody ako úžitku, ale úcta môže priniesť len úžitok. Predpokladá, že postavenie druhého človeka je rovnako vysoké ako naše vlastné, jeho práva rovnako rozumné a jeho potreby rovnako dôležité.“

„Jedna chyba nemusí ovplyvniť celý život človeka.“

„Človek sa musí rozhodnúť, kedy je pravdepodobné, že sa stav zhorší, ak sa nič neurobí.“

„Veď človek môže byť verný príkazu a zároveň mať aj možnosť si odpočinúť.“

„Človek sa vystavuje nebezpečenstvu, že bude trošku plakať, keď sa nechal skrotiť…“

„Vlastné meno je pre človeka tým najsladším zvukom v ktoromkoľvek jazyku, preto vždy keď je to možné, uveďme mená niektorých ľudí v publiku. Všimnime si, že keď politické osobnosti hovoria na stretnutiach, takmer vždy spomenú mená miestnych predstaviteľov, ktorí sú v publiku.“

„Človek si zapamätá asi dvadsať percent toho, čo počul. Dokáže si zapamätať tridsať percent toho, čo videl, ale až viac ako päťdesiat percent toho, čo počul aj videl.“

„Zviera pozná strach, aj byľka pozná strach: ale nepoznajú nenávisť. Človek sa ustavične pohybuje medzi strachom a nenávisťou: proti strachu sa obrňuje ideológiou. Každá ideológia - komunizmus, napríklad, práve tak ako antikomunizmus - denne plodí nenávisť a nenávisť každodenne zabíja. Naše prenikanie do skutočnosti je niekedy neúmyselné, ale vždy nemilosrdné: zabíjame, aj keď nechceme, zabíjame, aj keď o tom nevieme. Ale nenávisť zabíja vedome: má radosť z toho, že zabíja.“

„Kultúra existuje iba potiaľ, pokiaľ sa snaží, pokiaľ ustavične zápasí o poľudštenie človeka, o medziľudské porozumenie. Jej vyspelosť sa nemeria iba intelektuálnymi a tvorivými výkonmi, ale práve jej trvalým a nepremenným zmyslom, jej ustavičným dotykom s individuálnym človekom v národnom či nadnárodnom kolektíve - práve ustavičnosť onoho dotyku, jeho vytrvalé trvanie je nádejou ľudstva, dnes už vari jedinou a poslednou.“

„Človek má nesmierne adaptačné schopnosti, vlastnú záchrannú sieť, ktorú si tká z onoho vzlykavého strachu; no tieto schopnosti nie sú nekonečné. Okrem toho, žiť, aby sme prežili, žiť ustráchane, iba sa adaptovať na to, čomu sa nedá vyhnúť a čo je možno aj obludné, aj nemorálne, adaptovať sa na budúcnosť, o ktorej nevieme temer nič, asi to nie je zvlášť hrdý ľudský osud.“

„Ale človek nevychováva sa preto, aby len žil, ale hlavne preto, aby niečo pre svojich, pre obec svoju vykonal, aby sa jej užitočným stal, on sám si je len druhým, lebo to prvé je vyššie a vznešenejšie nad jednotlivca.“

„Čím národ nižšie stojí, čím hlbšie v živote telesnom je ponorený, tým menej vážnosti má sám k sebe a tým ľahšie si dá so sebou zahrávať a svoje si odnímať, ako i jednotlivý človek v bahne telesného života zaviaznutý je bez vážnosti k sebe samému a ľahko sa ... za úžitok telesný nielen s telom, ale aj s dušou zapredá.“

„Národ, v ktorého duši je hlboko zakorenená úcta k právam každého človeka a pre ktorého je samozrejmosťou, že všetci sú si rovní, nosí v srdci lásku k človeku a nerobí medzi ľuďmi rozdiel a navyše sa aj sám spravuje - len takýto národ môže byť úprimným, otvoreným a čestným národom.“

„Obyčajne to býva tak, že tí, ktorí sú namyslení, väčšinou sú aj obmedzení: usilujú sa takto zakryť svoju hlúposť, no človek vedomý si svojej sily a dôstojnosti uteká pred pochvalou davu.“

„Podľa schopnosti obetovať sa posudzujeme človeka aj národ, a keďže má obeť v živote taký hlboký význam, musí mať svoju obeť aj najvyššia oblasť života, náboženstvo, musí ju zobrazovať a neustále k nej nabádať ducha.“

„Ak raz človek vypustí dušu, stane sa z tela mŕtvola, a tak ukončí svoj život aj každý jav, každá ustanovizeň, keď sa zriekne svojho poslania.“

„Aj keď tu i tam bývaš nespravodlivo pokarhaný, odíď, poteš sa, slová jeho potup, tie sú len bubliny, ktoré sa v rýchlosti vznietia a hneď zase zhasnú, nepotupuj medzitým samotného človeka, ktorý sa raz môže napraviť, aj keď je o tom veľká pochybnosť.“

„Slovo zachytí, skutok utvrdí človeka.“

„Servilnosť je, keď sa človek vzdáva svojej dôstojnosti a výhod a podrobuje sa vôli iného; o servilnosti možno hovoriť vtedy, keď sa nechá človek z úbohej vypočítavosti zneužívať ako nástroj proti svojmu národu...“

„Umenie napospol je jedna z najšľachetnejších stránok ľudstva, v ňom, kde sa ujalo, javí sa lepšia čiastka človeka i národa.“

„Kto je muž a muž šľachetný, ten so svojim presvedčením najmä tam, kde mnohým, kde jednému veľkému celku pomôcť môže, vždy a na mieste vystúpi, len človek slaboch, ducha a mysle otrockej a srdca babského, len ten sa pred druhými utiahne a myseľ svoju zatají.“

„Človek, ktorý prešiel trpkými skúsenosťami a precestoval veľké vzdialenosti, si po čase užíva aj svoje utrpenie.“

„Žiť znamená nevedieť, že človek žije.“

„Na cestách človek všetko prijíma, rozhorčenie zostáva doma. Človek sa pozerá, počúva, nadchýnajú ho tie najstrašnejšie veci, pretože sú nové. Dobrí cestovatelia sú bezcitní.“

„Dôsledky pre morálku skupiny. Tak ako dokáže jedno zhnité jablko pokaziť celý sud, jeden negatívne zmýšľajúci človek dokáže zničiť morálku celého tímu. Keď sa negatívne myšlienky šíria od jedného k druhému, je ťažké udržať tímového ducha.“

„Čitateľ našej správe porozumie lepšie, ak ju napíšeme spôsobom, akým hovoríme. Predstavme si, že človek, ktorý si prečíta list alebo správu, sedí v našej kancelárii alebo s ním telefonujeme. Buďme neformálni. Uvoľnime s. Hovorme spôsobom, jazykom, prízvukom a frázami, ktoré používame zvyčajne.“

„Človek sa v duchu pýtal, akým nadprirodzeným nástrojom ich iluminátor črtal, aby dosiahol živý účinok na takej nepatrnej ploche.“

„"Kúpele sú dobrá vec," povedal Jorge, "a sám Akvinský ich radí ako prostriedok zaháňajúci smútok, ktorý môže byť planým utrpením, keď nepochádza zo zla, ktoré možno prekonať odvahou. Kúpeľmi sa telesné prejavy opäť dostávajú do rovnováhy. Smiech lomcuje telom, znetvoruje črty tváre, robí človeka podobným opici. "“

„Kultúra existuje iba potiaľ, pokiaľ sa snaží, pokiaľ ustavične zápasí o poľudštenie človeka, o medziľudské porozumenie. Jej vyspelosť sa nemeria iba intelektuálnymi a tvorivými výkonmi, ale práve jej trvalým a nepremenným zmyslom, jej ustavičným dotykom s individuálnym človekom v národnom či nadnárodnom kolektíve - práve ustavičnosť onoho dotyku, jeho vytrvalé trvanie je nádejou ľudstva, dnes už vari jedinou a poslednou. ... Dodatočne - mnohé veci stíhame iba dodatočne - čítam jednu z podôb takejto vzbury, francúzskeho možno význačného a možno iba známeho maliara Jeana Dubuffeta: „Umelecká tvorba, ktorá základným spôsobom neodsúdi kultúru, ktorá neukáže na jej prázdnotu a nezmyselnosť, nám v ničom nepomôže.“ Vždy pri takýchto vzburách, a poznáme ich mnoho v našom i iných storočiach, ide nie o podstatu kultúry, ale práve o jej konkrétnu podobu, o podobu jej obmedzení, ktoré sa uskutočňujú niekedy železnou rukou štátnej moci a inokedy akoby zamatovou rukou trhových vzťahov, a ešte inokedy opätkom univerzálnej ideológie.“

„Najväčším dobrom pre človeka je žiť, pracovať a radovať sa len pre Boha.“

„Hrdinom sa človek nenarodí, ale stáva. Hrdina robí tak, aby boli veci správne. Robí ich s čistým svedomím vo viere.“

„A keď upáľujú človeka, zhorí aj jeho individuálna substancia a v číre nič sa obráti to, čo bolo konkrétnym prejavom jestvovania, a už tým samým bolo dobré, aspoň v očiach Boha, ktorý ho držal pri živote.“

„Moderná filozofia zabudla orientovať svoje bádanie na bytosť a sústredila svoje výskumy na ľudské poznanie. Namiesto toho, aby sa odvolávala na schopnosť človeka spoznať pravdu, poukázala na jeho obmedzenia a hranice.“

„Človek projektuje a "zostavuje" svet bez vopred určených kritérií, a tak nevyhnutne prekonáva aj ponímanie ľudskej dôstojnosti, teda problematickými sa stávajú aj ľudského práva.“