Citáty na tému vývoj

„Technický vývoj smeruje vždy od primitívneho cez komplikované k jednoduchému.“

„Keď skúmame dejiny, nachádzame v nich dosť mien, pri ktorých iba titul a hodnosť čosi hovorí; za leskom titulu je však prázdnota. Sú to čierni pasažieri histórie. A nájdeme i iné postavy, hoc aj bez štátnych titulov a hodnosti, v ktorých akoby sa stelesnila problematika doby, ktoré sú symbolmi potrieb, bojov a ilúzií svoje spoločnosti, sú míľnikmi na vývinovej ceste svojho národa. Takouto svetovou postavou v slovenskej histórii je Ľudovít Štúr … Vybral si cestu tŕnistú, lebo si uvedomuje svoju povinnosť voči spoločnosti, voči dejinám. Štúr pochopil vývinovú tendenciu modernej doby a že sa jednoznačne postavil na stranu "utisnutých a odhodených" ľudových vrstiev i národov. Za ich slobodu a lepší život formujú štúrovci prvý dobe zodpovedajúci politický a národný program Slovákov, stmeľujú a zjednocujú uvedomelé sily v národe, organizujú politický i ozbrojený zápas za revolučné požiadavky ľudu a národa, vyvolávajú prvý krát v našich dejinách uvedomelý masový revolučný pohyb. … Z poznania zúfalej situácie ľudových más, z túžby zmeniť ju vytvára skupina štúrovskej inteligencie, nezaťažená rodovými či majetnými výsadami, revolučno-demokratický program odstránenia feudalizmu a zrušenia poddanstva. … Mnoho súdov bolo vyslovené o týchto udalostiach, od súčasníkov i v neskorších rokoch, z pozícií jednotlivých národov i zo širších hľadísk európskej revolúcie. Niektoré novinárske poznámky Marxa a Engelsa, písané v priebehu udalostí bez možnosti bližšieho poznania a analyzovania špecifických podmienok a situácie revolúcie v Rakúsku a Uhorsku, boli neskôr kanonizované ako posledný súd histórie. …. V súhrnom pohľade je úloha Štúra a jeho spolubojovníkov v našej národnej histórii vysoko pozitívna a obdivuhodná. Objektivizovali a predstavovali potreby a požiadavky ľudových más, bojovali za ne. Tvoria základný článok vývinovej reťaze našej novodobej histórie. … Čítajte dejiny nášho národa. Nie tie vymyslené pre dokórum jedného režimu, ktorý si ako parvenu zakupoval lepšiu minulosť, ale tie hybné sily, ktoré národ udržali, uvedomili, politicky formovali. V máloktorom národe sú jeho politické dejiny tak históriou jeho kultúrneho vývoja, kultúrnych osobností ako u nás. Štúrova skupina, ktorá prvá politicky viedla náš národ, dávala mu sociálny i hospodársky program, ba dokonca do zbrane ho mobilizovala, neboli to sami básnici, spisovatelia, novinári, kultúrni činitelia? Kuzmány, Janko Kráľ, Vajanský a všetci ostatní, stĺpy našej našej národnej kultúry, boli nositeľmi politického zápasu u nás. … Táto symbióza skutočnej kultúry s progresívnou politikou zostala v nás do dnešného dňa. Nedívajte sa na voľby a na manifestácie, ale na myšlienky, ktoré obstáli v posledných 28. rokoch. Bola to koncepcia Hlinku a Tuku alebo Hodžu a Dérera a ich početných ampliónov, na ktorú by mohol národ dnes nadväzovať? Alebo to bola tá podľa Štúra, pohybujúca a zapaľujúce iskra ducha ľudského, ktorú nachádzame v dielach Novomeského, Smreka, Jilemnického, Kráľa, Jesenského, v článkoch Clementisa v kultúrnom a umeleckom podaní toľkých avantgardných činiteľov a v politickom formulovaní socialistického hnutia u nás? Komunistické hnutie a kultúra bili sa za to isté, i keď dakedy na rozličných frontoch: za slobodu človeka, za pravdu a krásu v ľudskom spoločenstve. K týmto zdrojom národných a kultúrnych síl sa vraciame, ked robíme jeden a chystáme sto krokov dopredu."“

„Niekedy sa pýtam sám seba, ako sa mohlo stať, že práve ja som vymyslel teóriu relativity. Dôvod je, myslím, v tom, že normálny mládenec sa nikdy nesužuje premýšľaním o problémoch priestoru a času. Na také veci si urobil názor už ako dieťa. Môj intelektuálny vývoj bol však oneskorený, čo spôsobilo, že som sa začal trápiť priestorom a časom, až keď som dospieval.“

„Inovácie nezávisia od množstva peňazí, ktoré máte vo vývoji a výskume. Keď Apple prišiel s počítačom Mac, firma IBM mala stokrát viac peňazí, ale v tých to nie je. Inovácie sú o vašich ľuďoch, ako ich vediete a nakoľko vidíte do problému.“

„Scény žiarlivosti sú pre vývoj lásky rovnako nevyhnutné ako vojnové konflikty pre vývoj civilizácie.“

„Rozlišujú nás záujmy, viera a názory, ale nijaká rozdielnosť nemôže zastrieť základnú potrebu nás všetkých, potrebu slobody a vývoja.“

„Engels má pravdu: práca mala a má pozitívny vplyv na vývoj ľudského myslenia. Núti človeka premýšľať, ako by sa jej vyhol.“

„Keď niekto nepovažuje zabíjačku zvieraťa a pokusy na zvieratách za dokonale nepôsobivé, potom v jeho ľudskom vývoji zostal kúsok doby kamennej.“

„Každý rast závisí od aktivity. Neexistuje vývoj, fyzický ani intelektuálny, ktorý by sa dal dosiahnuť bez úsilia - a úsilie znamená prácu.“

„Láska je zvestovateľka smrti i života, činiteľ vývoja. A tvár zeme sa s ňou ustavične mení.“

„Zdá sa, že je to v povahe človeka, že sa snaží pre svoj národ vybojovať prioritu, dokazovať, v čom boli významní, dôležití, v čom ovplyvnili historický vývoj. Nadväzujeme na hodnoty tých, čo tu boli pred nami a človek by si mal vážiť a pripomínať a poznať dejiny vlastné aj iných. Nemá však prakticky význam, kto tu bol len pred tristo rokmi a kto pred tisíc rokmi. Neznamená to, že má menšie právo alebo menší nárok na dom, na územie alebo na záhradu, lebo niekto iný tu bol skôr. […] Môžeme skúmať, pokojne sa rozprávať a s empatiou vypočuť, kto tu bol, kto kedy prišiel, dokonca aj kto mal aké koníky, ale nie je to dôvod pre nacionalistické spory. Politickí vodcovia so sklonmi k autoritárstvu vyhľadávajú priestor, keď sa dá zjednotiť, spojiť proti niekomu, vytvárať pocit ohrozenia, pretože vtedy vyniknú vodcovia, ktorí sa môžu postaviť do čela takejto „ohrozenej skupiny“.
v interview pre denník SME, 6. august 2011“

„Poznám dejiny a historický vývoj myslenia, a preto mi je jasné, že príde čas, keď sa pustia do hľadania stratených fragmentov toho, čo sa ešte nepodarilo zničiť. Avšak tento fakt mi vôbec nie je na útechu, naopak, je mi odporný, pretože je prejavom strašnej ľudskej hlúposti, ktorá pretrváva od počiatku dejín a, zdá sa bude trvať až do ich konca.“

„V našej vysoko technizovanej ekonomike potrebujeme dobre vzdelaných zamestnancov. Ale ešte dôležitejšie je, že druh školského systému mení sociálnu štruktúru spoločnosti. V Spojených štátoch smerujeme k systému dvoch spoločenských vrstiev – jednej, ktorá niečo vlastní a druhej, ktorá nemá nič. Bohatí a chudobní. Ľudia s majetkom a vzdelaním dosahujú relatívne vysoký príjem. Tí, ktorí nemajú nič, sú z veľkej časti aj tými, ktorí nemajú dokončené vzdelanie. A náš súčasný školský systém vedie k tomu, že sa tento rozdiel stále viac zväčšuje a že rastie rozdiel medzi príjmami tých, ktorí sú hore a ktorí sú dole. To je vzhľadom k duchu a blahu spoločnosti nezdravý vývoj.“

„Vývoj je integrácia hmoty (matérie) sprevádzaná vynaložením pohybu; v tomto procese hmota prechádza z neurčitej a rozptýlenej homogenity do určitej a spojenej heterogenity a súbežne sa mení aj vynaložený pohyb.“

„Keď robíte svoje podnikanie seriózne, vážne, poctivo, nemôžete očakávať obrovské zisky v prvých rokoch. My sme v prvých rokoch kupovali veci do firmy, že sme zobrali z domu stoličku a dali sme, a vyplácali sme si len peniaze nutné na živobytie a všetko sme investovali do tej firmy a do vývoja, a tieto záležitosti potrebujú svoj čas.
prednáška na Trenčianskej univerzite Alexandra Dubčeka v Trenčíne, 2013“

„Osoby, ktoré v sebe úplne zničili všetky možnosti vývoja k progresívnej orientácii, úplne stratili možnosť slobodnej voľby - v tomto prípade voľby progresu.“

„História myslenia je pokračovaním histórie prírody: mimo historický vývoj nemožno pochopiť ani ľudstvo, ani prírodu.“

„Chvála mobilu, lebo budúcnosť je ružová - Nezvyčajné, čo všetko umožňuje mobilný telefón! Ešte troška technického vývoja a bude sa možné dovolať aj spravodlivosti.“

„Človek už dokončil svoj vývoj. Vylepšuje sa už iba protézami.“

„Ľudské dejiny sú dejinami individuálneho vývoja ľudí.“

„Spätný vývoj človeka – Áno, stačí opiť sa a je opäť opica…“

„Vianočná dohoda o SNR, SNR, SNP, ¾ ročná partizánska vojna, potom obnovenie republiky, Košický vládny program a všetky nemenované rozhodujúce články nášho dramatického politického a spoločenského vývoja nemali a nemajú iný zmysel než boj o nové Slovensko.... v našom živote podľa predstáv a programov osnovaných ešte pred začatím ozbrojeného zápasu nemali byť iba ľudia pri správe verejných vecí, ako to konečne plynie i z Vianočnej dohody o SNR, ale nové mali byť i zriadenia, inštitúcie, nový mal byť prístup k problémom aj metódy práce.“

„Macbethova poznámka o vývoji:
Nie je isté, že najlepšia teória je aj dobrá teória.“

„50. Zmena je vývoj…………………………………………………………………….“

„Február netreba ani glorifikovať, ale ani zatracovať. Vstúpil do dejín ako historický medzník. Musí sa hodnotiť vedecky pravdivo, čo si vyžaduje vysvetliť všetky faktory, ktoré určovali jeho priebeh a výsledky. Len takýto postup môže byť zdrojom poučenia aj pre súčasnosť. … V Česko-Slovensku sa oveľa výraznejšie než vo väčšine krajín Európy zakorenila socialistická idea. Príťažlivé boli predstavy o socializácii veľkého priemyslu, baní, peňažníctva, o nevyhnutnosti rozsiahlej pozemkovej reformy a ďalších ekonomických, sociálnych a kultúrnych premien, o zásadnom riešení postavenia slovenského národa a česko-slovenských vzťahov. Za ich uskutočňovanie nebojovali len komunisti, ale aj sociálni demokrati a ďalšie strany, odborári, odbojári, mládež. Podporovali ich aj prezident republiky Beneš. Pravda, verilo sa, že sa tieto premeny nedotknú majetkových práv poľnohospodárov, živnostníkov, remeselníkov, drobných podnikateľov. … Február bol vyvrcholením zápasu za riešenie otázky moci, a tým aj ďalšieho vývoja republiky. V tomto mocenskom stretnutí doznievali predstavy o špecifickej ceste Česko-Slovenska k socializmu, ktorú podporovala nesporne väčšina Čechov a Slovákov. Žiaľ, ďalší vývoj sa uberal iným smerom, i v rozpore s predfebruárovými predstavami komunistov. Praktický realizácia socialistických ideí sa zdeformovala. Ale to už nie sú dejiny februára 1948, ale dejiny popierania jeho najvlastnejšieho zmyslu, ako sa presvedčil i sám, na vlastnej koži na jar 1950 a najmä po uväznení.“

„Považujem poetické odkazy, logiku poézie v kine, za mimoriadne potešujúce. Zdá sa mi, že dokonale zodpovedajú potenciálu kinematografie ako najpravdivejšej a najpoetickejšej formy umenia. Určite som s nimi viac doma ako s tradičným divadelným písaním, ktoré spája obrazy prostredníctvom lineárneho rigidného logického vývoja zápletky. Tento druh veľmi správneho spôsobu spájania udalostí zvyčajne zahŕňa ich svojvoľné nútenie do postupnosti podľa poslušnosti voči nejakej abstraktnej predstave poriadku. A aj keď to tak nie je, aj keď sa dej riadi postavami, človek zistí, že väzby, ktoré ho držia pohromade, spočívajú na ľahkej interpretácii zložitosti života.“

„Po každom lete nastane v prírode jeseň a napokon zima, a táto postupnosť sa objavuje aj vo svetových dejinách. Národy ukonané horúčavou a prácou opúšťajú postupne javisko dejín a nasleduje dejinný nečas, duchovná zima, ktorou sa končí jeden život... Vývoj ľudstva napriek tomu pokračuje, večné pravdy sa nerúcajú, naopak: tak ako sa s príchodom jari príroda po zime prebúdza do bohatého života a začína s obnovenými silami, podobne je tomu aj v živote ľudstva.“

„Prirodzený vývoj každej nastupujúcej totality: Keď sa lži stávajú neudržateľné a pravda preniká k čoraz väčším masám, na rad prichádza obmedzenie slobody prejavu – posvätené zákonom.“