Citáty na tému kultúra

„Keď skúmame dejiny, nachádzame v nich dosť mien, pri ktorých iba titul a hodnosť čosi hovorí; za leskom titulu je však prázdnota. Sú to čierni pasažieri histórie. A nájdeme i iné postavy, hoc aj bez štátnych titulov a hodnosti, v ktorých akoby sa stelesnila problematika doby, ktoré sú symbolmi potrieb, bojov a ilúzií svoje spoločnosti, sú míľnikmi na vývinovej ceste svojho národa. Takouto svetovou postavou v slovenskej histórii je Ľudovít Štúr … Vybral si cestu tŕnistú, lebo si uvedomuje svoju povinnosť voči spoločnosti, voči dejinám. Štúr pochopil vývinovú tendenciu modernej doby a že sa jednoznačne postavil na stranu "utisnutých a odhodených" ľudových vrstiev i národov. Za ich slobodu a lepší život formujú štúrovci prvý dobe zodpovedajúci politický a národný program Slovákov, stmeľujú a zjednocujú uvedomelé sily v národe, organizujú politický i ozbrojený zápas za revolučné požiadavky ľudu a národa, vyvolávajú prvý krát v našich dejinách uvedomelý masový revolučný pohyb. … Z poznania zúfalej situácie ľudových más, z túžby zmeniť ju vytvára skupina štúrovskej inteligencie, nezaťažená rodovými či majetnými výsadami, revolučno-demokratický program odstránenia feudalizmu a zrušenia poddanstva. … Mnoho súdov bolo vyslovené o týchto udalostiach, od súčasníkov i v neskorších rokoch, z pozícií jednotlivých národov i zo širších hľadísk európskej revolúcie. Niektoré novinárske poznámky Marxa a Engelsa, písané v priebehu udalostí bez možnosti bližšieho poznania a analyzovania špecifických podmienok a situácie revolúcie v Rakúsku a Uhorsku, boli neskôr kanonizované ako posledný súd histórie. …. V súhrnom pohľade je úloha Štúra a jeho spolubojovníkov v našej národnej histórii vysoko pozitívna a obdivuhodná. Objektivizovali a predstavovali potreby a požiadavky ľudových más, bojovali za ne. Tvoria základný článok vývinovej reťaze našej novodobej histórie. … Čítajte dejiny nášho národa. Nie tie vymyslené pre dokórum jedného režimu, ktorý si ako parvenu zakupoval lepšiu minulosť, ale tie hybné sily, ktoré národ udržali, uvedomili, politicky formovali. V máloktorom národe sú jeho politické dejiny tak históriou jeho kultúrneho vývoja, kultúrnych osobností ako u nás. Štúrova skupina, ktorá prvá politicky viedla náš národ, dávala mu sociálny i hospodársky program, ba dokonca do zbrane ho mobilizovala, neboli to sami básnici, spisovatelia, novinári, kultúrni činitelia? Kuzmány, Janko Kráľ, Vajanský a všetci ostatní, stĺpy našej našej národnej kultúry, boli nositeľmi politického zápasu u nás. … Táto symbióza skutočnej kultúry s progresívnou politikou zostala v nás do dnešného dňa. Nedívajte sa na voľby a na manifestácie, ale na myšlienky, ktoré obstáli v posledných 28. rokoch. Bola to koncepcia Hlinku a Tuku alebo Hodžu a Dérera a ich početných ampliónov, na ktorú by mohol národ dnes nadväzovať? Alebo to bola tá podľa Štúra, pohybujúca a zapaľujúce iskra ducha ľudského, ktorú nachádzame v dielach Novomeského, Smreka, Jilemnického, Kráľa, Jesenského, v článkoch Clementisa v kultúrnom a umeleckom podaní toľkých avantgardných činiteľov a v politickom formulovaní socialistického hnutia u nás? Komunistické hnutie a kultúra bili sa za to isté, i keď dakedy na rozličných frontoch: za slobodu človeka, za pravdu a krásu v ľudskom spoločenstve. K týmto zdrojom národných a kultúrnych síl sa vraciame, ked robíme jeden a chystáme sto krokov dopredu."“

„Ak má človek prežiť, musí sa naučiť mať radosť zo zásadných rozdielov mezdi ľuďmi a medzi kultúrami. Naučí sa, že rozdiely v myšlienkach a správaní sú očarujúce, sú časťou zaujímavej rozmanitosti života, nie niečím, čoho sa treba báť.“

„Žijem uprostred iných vyznaní, tradícií a kultúr ako Ježišov človek.“

„Treba, podľa mňa, prijať novú právnu úpravu ochrany osobnosti. To sa netýka len politikov, ale všetkých občanov. […] Ak nejaké médium úmyselne zneužíva svoje postavenie, tak musí prísť pokuta, ktorá dané médium zlomí. Nie je možné, aby sa spoliehali na to, že politici ich nebudú žalovať. Na Slovensku nie je normálne mediálne prostredie. Ostatne platí - akých máme politikov, takých máme aj novinárov. Do médií nastupujú ľudia, ktorí nevedia, o čom je novinárska kultúra, etika a vôbec profesionalita v prístupe k informáciám. Dnes sú medzi novinármi špičkové osobnosti, ktorým môžem povedať najtajnejšie informácie a viem, že ich nezneužijú. Na druhej strane sú novinári, ktorí si veľa vecí vymyslia.
Odpoveď na otázku „Povedali ste, že Slovensko je štát, kde sa nedodržiavajú ľudské práva a médiá vás nerešpektujú. Dokedy budete tento stav akceptovať?““

„Nezabúdajte na kultúru a tradície svojich predkov, lebo to čo oni odovzdali Vám, môžete Vy odovzdať druhým“

„Divoch je vyliečením človeka z kultúry.“

„Bez etickej kultúry ľudstvo nemožno zachrániť.“

„Civilizácia danej krajiny sa pozná na mužoch, jej kultúra na ženách.“

„Rast Božieho kráľovstva sa nemôže zamieňať s pokrokom ľudskej kultúry a techniky, ale spočíva v čoraz hlbšom poznaní nepreniknuteľných tajomstiev Krista, v čoraz silnejšej nádeji na večné dobrá a vrúcnejších odpovediach na Božiu lásku.“

„Ja myslím, že civilizácia nie je dobrá, keď je bez kultúry. Človek potrebuje k šťastiu a spokojnosti nielen pohodlie telesné, ale i duševné. Kultúra a civilizácie musí ísť ruka v ruke.“

„Keď som bol dieťa a keď som bol dospievajúci, knihy ma zachránili pred zúfalstvom: to ma presvedčilo o tom, že kultúra je najvyššou z hodnôt.“

„Nemusíte páliť knihy, aby ste zničili kultúru. Stačí, aby ich ľudia prestali čítať.“

„Na jar 1905 prišiel do lýcea na inšpekciu vtedajší minister kultúry a výučby, gróf Apponyi. Do našej triedy prišiel na hodinu latiny. Latina bola môj najoblúbenejší predmet a preto som v nej vynikal pred ostatnými spolužiakmi… Po skúšaní si ma gróf Apponyi zavolal a opýtal sa ma po maďarsky: "Ako sa voláš, chlapče?"“

„Čím viac ľudia pokročia v pravej kultúre, tým väčšmi budú čítať Sväté písmo.“

„Lacný optimizmus je škodlivý, lebo znižuje skutočné hodnoty všetkého, čoho sa príliš pohodlne dotýka a zmocňuje: života, kultúry, sociálnej mravnosti. Domnievam sa, že všetko to mu je trošku jeho domýšľavého a prisprostastého úsmevu dokorán otvorené.“

„O politickej kultúre - Tam sú srnci a tu lane, spoločenstvo zatúlané. Hrom a peklo! Rozídeme, zídeme sa? Hľa, ten tomu, chtiac na nohy, nasadzuje biľag, rohy, zasadzujú direkt, rany, má smolu, je z inej strany, rúbe, tne a tvrdo mláti, jedno či brat a či mati, za zvukov fujary, drumble… Je to nápev lesa, džungle? Opýtaj sa, bratku, opáč! Odpoveď znie: Je to Slovač!“

„Kultúra je to, čo málo ľudí dostane, mnoho ľudí šíri a čo málo ľudí má.“

„K umeniu, našťastie, netreba, aby bol človek od základu dobrý -tá dispozícia nie je, tuším, pre umenie najvhodnejšia), stačí, keď človek od prírody miluje rozkoš a bolesť, ostatné je už potom v moci človeka - kultúry.“

„Keby technická kultúra stačila, majitelia áut, chladničiek a televízorov by mali byť dokonale šťastní ľudia.“

„Socializmus sa od kapitalizmu odlišuje tým – a to aj sľúbil – že dvíha závory, ktoré kapitalizmus už zdvihnúť nemohol. … Ľudia prijali socializmus okrem iného aj v nádeji, že otvorí cestu k takej slobode myslenia a prejavu, akú im kapitalizmus neotvoril … disciplína sa musí uplatňovať vnútri mechanizmu, ktorý sa bude budovať na slobode prejavu a nie na jej obmedzovaní. …kultúru krajiny málokedy vytvárali spisovatelia oficiálni… od III. zjazdu sa, pravda, stalo veľmi veľa. Seifert je národným umelcom Holan vyšiel a rozobrali ho atď. Uznal sa jednoducho faktický stav. Súčasne vzniklo rozsiahle široké pole pre pokrokovú a progresívnu tendenciu. … lenže všetky tieto veľké plus existujú k tomu, čo bolo, a nie vo vzťahu k tomu, čo malo byť. …úlohou spisovateľov bude umožniť a zabezpečiť celkom slobodný prejav v najdokonalejšej miere … ide mi o to, aby sa dnešný Dostojevskij mohol stať Dostojevským, aby mohol povedať svoje slovo v kríze ľudí aj v socialistickej spoločnosti. … Hovorím o Dostojevskom nie pre jeho názory, ale preto, že je to pojem, nie pre jeho pravoslávnosť, ale preto, čo dal ľudstvu …. Nijaký poriadok predsa nie je dokonalý, na to sme si už zvykli. A čo so spoločnosťou, ktorá sa dusí vo vlastnej spokojnosti? To je tragédia sovietskej literatúry. Nemožno predsa riešiť veci tak, že namiesto Stalina budeme citovať Lenina…“

„Najvyšším stupňom morálnej kultúry, ku ktorému môžeme dospieť, je poznanie, že by sme mali ovládať svoje myšlienky.“

„Toto je etický rozmer politiky? Zdá sa mi veľmi zvláštne, ak sa nepáči koaličným predstaviteľom predseda a vedenie ANO, obídu ho a povedia: Vykašlite sa na to vedenie, to teraz nie je zaujímavé. Koľko vás je? Sedem? Výborne, pridáme ešte jedného a dohodneme to s vami. Ak je toto politická kultúra, tak ja som asi z mesiaca.“

„Bez kresťanstva by grécko-rímske dedičstvo v našich dňoch už nebolo živé; z druhej strany však ani kresťanstvo by sa bez tohoto dedičstva nestalo dušou našej kultúry.“

„Konverzácia vyžaduje znalosti, mlčanie kultúru.“

„Pamätihodnosti patria k najtvrdším povinnostiam, ktoré ľuďom ukladá kultúra.“

„Vyspelosť kultúry je závislá na vzťahu spoločnosti k ženám.“

„Tajomstvo budúcnosti kultúry je obrazom samej záhady ľudského ducha.“

„Zdá sa, že pred fenoménom lásky stojíme v rozpakoch. To má niekoľko príčin. Prvá z nich je to, že si pletieme skutočnú lásku s láskou romantickou; tento omyl preniká celou našou kultúrou ako ďalšie, o ktorých som už hovoril. Ďalším dôvodom je apriórne väčšia dôvera našej "vedeckej medicíny" ku všetkému racionálnemu, hmatateľnému a zmerateľnému. Pretože je láska javom nehmatateľným a zle merateľným, presahuje racionálnu úroveň, nie je vhodná pre vedeckú analýzu.“

„Naša parlamentná kultúra je na vzostupe. Poslanci síce ešte stále trepú hlúposti, ale už na to potrebujú menej slov.“

„Politická kultúra sa u nás mení na kulturistiku.“

„Za majstrovské diela svetovej kultúry vždy ďakujeme psychopatickým okolnostiam.“

„Západná kultúra, vzdáva hold slobode v každom spoločenskom sektore. Jej meno nesú sochy i vesmírne lode, na jej počesť sa razia mince. Pomaly aj šampóny a zubné pasty nám navrávajú, že ak si ich kúpime, náš pocit slobody celkom iste vzrastie. O ľudskej slobode však možno hovoriť iba vtedy, ak vedome a uvážene rozhodujeme medzi rozličnými dobrými vecami alebo medzi dobrom a zlom.“

„O národnej kultúre: „Kultúrna stavba je veľmi jemný organizmus. A chceli by sme poprosiť tých, ktorí ju chcú odľavičiariť a popravičiariť alebo internacionalizovať a odnacionalizovať, aby sa raz pokúsili odmyslieť si politické sympatie autorov a svoj osobný vzťah k nim od hodnotného diela. Objavili by niečo úžasného: že totiž nejestvuje v celistvom obraze literatúry pravica a ľavica, ktoré sa chcú vzájomne pohltiť, ale len diela (ľavičiarov, pravičiarov, internacionalistov a nacionalistov), vzájomne sa splietajúce svojou rozmanitosťou, doplňujúce sa odlišným zmyslom, a tým tvoriace súzvučný obraz národnej literatúry. Tak ako stavba nestojí na len na nosných stĺpoch, ale aj na silách vzájomne sa opierajúcich, aj kultúrna budova národov sa drží silami vzájomne sa na seba opierajúcimi a podopierajúcimi.“ NOVOMESKÝ, L. Triedenie duchov v Čechách. In Slávnosť istoty. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s.113“

„Hľadanie európskej identity, písanie nového príbehu Európy sa nezaobíde bez nového premyslenia vzťahu ku koreňom európskej kultúry.“

„Pokiaľ ide o skutočnú kultúru a mužnosť, sme v zásade stále provinciálni, nie metropolitní.“

„Kultúra je rozvíjajúcim sa počiatkom jej dlhodobej existencie v histórii ľudstva“

„Neobraciam sa na blahoželania a pohľadnice pre múdrosť a radu, ale sú dobrým odrazom všeobecného smerovania kultúry.“

„...som presvedčený, že veľká literatúra, tá, ktorá tvorí obsah nadnárodnej a všeľudskej kultúry, pramení zo sociálnych a národných skúseností.“

„Niet slobody bez kultúry medziľudských vzťahov, niet kultúry vzťahov - vrátane politickej kultúry - bez trváceho všeobecného kultúrneho povedomia. Ak slobodný trh v oblasti kultúry má potláčať estetické, mysliteľské a mravné hodnoty, ak sa trhovo správa ten, kto za drahé devízy kupuje antikultúrne, nemorálne a ohlupujúce svinstvo, ak porno vlezie do každej škáry, ak sa hrdina meria svojou fyzickou silou a schopnosťou masovo zabíjať, ak sa gýč objavuje v tisícich podobách a bráni nám v normálnom ľudskom videní, potom som proti tomu, aby sa slovenská kultúra stala predmetom trhu. Kultúra nemôže byť iba predmetom trhu.“

„Kultúra existuje iba potiaľ, pokiaľ sa snaží, pokiaľ ustavične zápasí o poľudštenie človeka, o medziľudské porozumenie. Jej vyspelosť sa nemeria iba intelektuálnymi a tvorivými výkonmi, ale práve jej trvalým a nepremenným zmyslom, jej ustavičným dotykom s individuálnym človekom v národnom či nadnárodnom kolektíve - práve ustavičnosť onoho dotyku, jeho vytrvalé trvanie je nádejou ľudstva, dnes už vari jedinou a poslednou.“

„Povedal, že ak je kultúra domom, potom je jazyk kľúčom od vchodových dverí a od všetkých miestností vo vnútri. Tvrdil, že bez neho skončíte na úteku, bez poriadneho domova a legitímnej identity.“

„Kultúra existuje iba potiaľ, pokiaľ sa snaží, pokiaľ ustavične zápasí o poľudštenie človeka, o medziľudské porozumenie. Jej vyspelosť sa nemeria iba intelektuálnymi a tvorivými výkonmi, ale práve jej trvalým a nepremenným zmyslom, jej ustavičným dotykom s individuálnym človekom v národnom či nadnárodnom kolektíve - práve ustavičnosť onoho dotyku, jeho vytrvalé trvanie je nádejou ľudstva, dnes už vari jedinou a poslednou. ... Dodatočne - mnohé veci stíhame iba dodatočne - čítam jednu z podôb takejto vzbury, francúzskeho možno význačného a možno iba známeho maliara Jeana Dubuffeta: „Umelecká tvorba, ktorá základným spôsobom neodsúdi kultúru, ktorá neukáže na jej prázdnotu a nezmyselnosť, nám v ničom nepomôže.“ Vždy pri takýchto vzburách, a poznáme ich mnoho v našom i iných storočiach, ide nie o podstatu kultúry, ale práve o jej konkrétnu podobu, o podobu jej obmedzení, ktoré sa uskutočňujú niekedy železnou rukou štátnej moci a inokedy akoby zamatovou rukou trhových vzťahov, a ešte inokedy opätkom univerzálnej ideológie.“

„Encyklopédie popri relativizme poznávacom zaznamenávajú relativizmus kultúrny. To, že rozličné kultúry majú odlišné nie iba jazyky alebo mytológie, ale aj odlišné morálne koncepcie (všetky logicky odôvodniteľné v ich vlastnom prostredí), ako prví začal chápať najprv Montaigne a neskôr Locke, keď sa Európa dostala do užšieho kontaktu s inými kultúrami a začala na ne nahliadať kritickejšie.“

„Pre niekoho sú Proust a Joyce čelnými osobnosťami historického okamihu, ktorého sú verným produktom. No rozhodne chceme jasne povedať, že oni pre nás dnes nepredstavujú súčasnú spiritualitu; ich vízia sveta, tá čiastková aj všeobecná Weltanschauung, ktorej sú výrazom, nemá pre nás nijakú platnosť, a to práve preto, lebo vychádza z mentality kultúry, ktorej sú obaja produktom - ak dnes voláme po "kolektivistickom románe", dožadujeme sa, aby sa nám konečne dostalo románu v ktorom by sa na medziľudské vzťahy, na spoločenský život, na lásku a na celý život, čo žijem nahliadlo z toho nového zorného uhla pohľadu, ktorý pre nás predstavuje novú morálku a nový spôsob riešenia vecí okolo nás.“