Štefan Žáry citáty

Štefan Žáry foto

5   2

Štefan Žáry

Dátum narodenia: 12. december 1918
Dátum úmrtia: 25. august 2007

Štefan Žáry bol slovenský básnik, prozaik, esejista, prekladateľ a novinár, predstaviteľ nadrealistickej poézie, tiež autor kníh pre deti a mládež. Bol manželom spisovateľky Hany Ponickej.



„Na jar 1905 prišiel do lýcea na inšpekciu vtedajší minister kultúry a výučby, gróf Apponyi. Do našej triedy prišiel na hodinu latiny. Latina bola môj najoblúbenejší predmet a preto som v nej vynikal pred ostatnými spolužiakmi... Po skúšaní si ma gróf Apponyi zavolal a opýtal sa ma po maďarsky: "Ako sa voláš, chlapče?"“

„V demokratických krajinách nemôže vystupovať duch absolutizmu v rúchu nacistického totalitarizmu a rasizmu. Preto ho v londýnskej československej emigrácii veľkňazi Benešovho absolutizmu prispôsobili demokratickej terminológii a demokratickým metódam. Pomenovali ho "řízenou demokracií", pričom miesto Führera nahrádzajú "legitímnym" prezidentom republiky, s trvaním prezidentskej funkcie "až do roztrhania". Msgr. Šrámek vie veľmi dobre, že dr. Edvard Beneš podal dňa 5. októbra 1938 zo svojej prezidentskej funkcie bezpodmienečnú a bezvýhradnú demisiu, s výslovným oddôvodnením, že nechce byť prekážkou pri prevádzaní Mníchovskej dohody, ktorú sám prijal. To však dr. Benešovi a Šrámkovej vláde nevadí. Nemôžu potrebovať, že sa dr. Beneš dňa 5. októbra 1938 vzdal prezidentstva, a preto hlásajú, že demisia dr. Beneša je proste neplatná. On je prezidentom i naďalej. Čo nemôžu potrebovať, to proste neexistuje. Ale chyba lávky! O platnosti Benešovej demisie rozhoduje akt dr. Beneša a nie náhľad Msgr. Šrámka a jeho druhov. A tento akt nenesie nijakú stopu donucovacieho tlaku a násilia. Naopak, dr. Beneš sa jasne a výslovne osvedčil, že podal demisiu dobrovoľne, "ze svého osobního přesvědčení". To je to, čo sa právom vyčíta dr. Benešovi. Veď nemusel vykladať, že odchádzal dobrovoľne. Práve tento fakt svedčí o tom, že dr. Beneš nielenže nepodal svoju demisiu pod nátlakom, ale ani nechcel, aby jeho odstúpenie bolo pokladané za vynútené. Je to táto skutočnosť, čo dáva tvrdeniu o vynútenej demisii bezohľadné dementi. A aby sám dokumentoval, že naozaj prestal byť prezidentom ČSR a že sa za žiadneho ústavného prezidentna naďalej nepokladá, dňa 30. novembra 1938, t. j. dva mesiace po svojej demisii, písomne blahoželal dr. Emilovi Háchovi k jeho zvoleniu za prezidenta ČSR. ("Triedenie duchov nastalo: Ústavná Švejkovina čiže Benešova "demokracie dnes"", Londýn 1943)“


„Keď som o trištvrte na päť 4. júna 1920 pod zmluvu nesúcu meno Trianon napísal svoje meno, vedel som, že podpisujem vyúčtovanie slovenského národa s bývalým Uhorskom, vyúčtovanie účtov podpísaných od vrchu až dolu krvou, utrpením a biedou môjho národa... Nikdy sme nemali a nemáme úmysel pomstiť sa tým, pod ktorými sme trpeli. Prajeme maďarskému národu, aby v tichu a pokoji rozmýšľal o svojich chybách. Prajeme mu blažený a šťastný život. Lež tak, ako bdie levica nad svojimi levíčatmi, tak budeme bdieť nad životom a domom naším a našich budúcich generácií, lebo život národa je večný. (v literárnom časopise "Prúdy", č.5, 1925, s.43)“

„Život je protest proti kapitulantstvu a budúcnosť národa sa na negácii života samého budovať nedá. ("Beneš a Slovensko", Londýn 1943)“

„Oficiálna československá propaganda nerobí nič, aby pred cudzinou zjednotených národov vysvetlila tragickú situáciu Slovenska. A čo robí, robí tak, aby cudzina stotožňovala slovenský národ s Tukom a jeho spoločníkmi. Nestará sa o to, aby svet vedel, že evanjelickí biskupi, Samuel Osuský a Čobrda, vydali pastiersky list, v ktorom vystríhali evanjelikov pred nacistickým učením ako niečím, čo je duchovnej podstate slovenskej cudzie, a že zachádzanie so Židmi vyhlásili za nekresťanské. ("Beneš a Slovensko", Londýn 1943)“