Citáty na tému blažení

„Ten, kto vie všetko, je blažený., ten, kto nevie nič, tomu sa dá pomôcť., avšak ten, kto vie iba polovicu, zničí nebo i zem.“

„Blažený je človek, ktorý sa kajá z hriechu, kým je ešte pri sile.“

„A potom, ak niekto povie, že bohovia sa rozhodli stvoriť velebný vesmír kvôli ľudom, že toto ich dielo musíme chváliť a veriť, že potrvá večne a nepozná smrť, a že nijakej sile neslobodno rozrušovať základy toho, čo naveky vybudoval pre ľudské plemená dávny rozsudok bohov, že to nemožno tupiť slovami a stavať hore nohami: ak niekto spriada také a podobné bájky, blúzni. Veď aký úžitok by mali z našej vďačnosti veční a blažení bohovia, aby sa kvôli nám rozhodli niečo robiť?“

„Nemyslime si, že Pán pripustí, aby sa do jeho blaženej blízkosti dostal človek rozmaznaný a vyhýbajúci sa námahe.“

„Blažený je, kto ďaleko od ruchu na býčkoch orie otcovské polia.“
Beatus ille, qui procul negotiis paterna rura bobus exercet suis.

„Prvá láska je najblaženejšia, posledná najsladšia.“

„Ak získavaš nových priateľov, nezabúdaj na starých. - Cez všetok svoj blaženej život sú vladári veľmi nešťastné v tom, že nemajú nikoho, od koho by počuli pravdu, a sú nútení miesto priateľov mať lichotníkov.“

„Blažený život je radosť z prítomnosti; večný život je nádej budúcnosti.“

„Blažený človek, ktorý mlčí, keď nemá čo povedať.“

„Blažení, ktorí budú v sláve nebudú mať súcit so zavrhnutými.“

„Keď som o trištvrte na päť 4. júna 1920 pod zmluvu nesúcu meno Trianon napísal svoje meno, vedel som, že podpisujem vyúčtovanie slovenského národa s bývalým Uhorskom, vyúčtovanie účtov podpísaných od vrchu až dolu krvou, utrpením a biedou môjho národa… Nikdy sme nemali a nemáme úmysel pomstiť sa tým, pod ktorými sme trpeli. Prajeme maďarskému národu, aby v tichu a pokoji rozmýšľal o svojich chybách. Prajeme mu blažený a šťastný život. Lež tak, ako bdie levica nad svojimi levíčatmi, tak budeme bdieť nad životom a domom naším a našich budúcich generácií, lebo život národa je večný.“

„Človek, môže byť blažený len vtedy, keď bude mravne konať. Mravne konať znamená, že si človek pomôže v každej situácii sám. Keď sa mu to nepodarí, tak bude rany osudu trpezlivo znášať.“

„Ako šťastie pomaly prichádza, Ako skoro preč od nás letí! Blažený, kto za ním nebeží, Ale sám v sebe ho nachádza! Klam nádeje je nám príjemný, Príjemný je nám hoc" len na hodinku! Blažený, komu nádeje hlas Je v samom nešťastí pochopiteľný srdcu!“

„Blažení mučeníci, pretože svojou prítomnosťou a svojím mučeníctvom priamo kričíte ľuďom cestu spásy a lásky.“

„Ak sme sa zbavili nevyhnutných prác a starostí, túžime niečo vidieť, počuť, niečomu sa priučiť; a poznanie skrytých a podivuhodných vecí pokladáme za potrebné k blaženému životu.“

„Blažený život nachádzame v duševnom pokoji a oslobodení od všetkých povinností.“

„Blažený človek, ktorý sa obohatil božskou múdrosťou; úbohý však ten, čo má temné domnienky o bohoch.“

„Je to výrok nevyhnutnosti, prastarý a večný rozsudok bohov, spečatený rozsiahlou prísahou: Ak si niekto v poblúdení poškvrní ruky vraždou a zvedený svárom odprisahá krivú prísahu, z počtu démonov, ktorým sa dostal dlhý život, tí všetci musia tridsaťtisíc rokov blúdiť ďaleko od blažených, pritom si v priebehu času musia brať na seba všelijaké podoby smrteľných tvorov a striedať namáhavé cesty života.“

„Blažený, kto verí, teplo je mu na svete.“

„Blažený je, kto ďaleko od ruchu na býčkoch orie otcovské polia; Šťastný je ten, kto je vzdialený od obchodných záležitostí.“

„Blažené to časy, keď človek ide k múru iba preto, aby sa vycikal.“

„Ľudí nemožno nútiť, aby boli blažení, treba ich ponechať na vlastné svedomie.“

„Pred smrťou nie je nikto blažený.“

„Viem, že mám ochranu, a nachádzam v tom sladkú a blaženú istotu dieťaťa, ktoré nesú mocné ruky. Bolo by ´rozumné´ také dieťa, ktoré by neustále žilo v strachu, že ho matka nechá spadnúť?“

„Blažený nie je ten, kto je bohatý, ale bohatý je ten, kto je blažený.“

„Blažený, kto nič nemá, nestará sa, kam čo schová.“

„Dokym neuvidím neuverím. Ale blažený sú tý čo nevideli a uverili.“

„Blažená chudoba, si bez strachu – aj bez nádeje.“

„Milovať, to je umenie vytratiť sa.
Umenie byt' nikým.
Vyzliect' sa až na dušu.
Zhodit' samého seba vo vetre blaženej bezpodmienečnosti.
Je to posvätná náuka, ktorej sa dá naučiť iba tak, že na seba úplne zabudneme. Stratíme sa. Zomrieme.
A bude to tá najkrajšia smrť v našom živote, bytosť milovaná!
Pretože Láska je tak blízko, až sme sami sebe prekážkou, aby sme ju uvideli.
Tak blízko, že nie je priestor na kroky.
Nie je priestor na cesty.
Na myšlienky…
Skôr, než by sme ju mohli nájsť, sme ňou dávno nájdení.
Skôr, než by sme ju mohli uzrieť, uzrie ona nás.
Ach, ako je len láska blízko…
Tak blízko, až je nami.
Tak blízko…“