Citáty na tému zápas

„Búrlivý je život môj a bude plný zápasov. So šťastím by som sa delil, ak však padnem, chcem padnúť sám.“

„Čudné! Človek sa znepokojuje nad zlom, ktoré pochádza zvonku, od iných, teda nad tým, čo nemôže odstrániť. Ale nezápasí so svojím vlastným osobným zlom, ktoré je v jeho srdci.“

„Krása je strašná vec. Diabol v nej zápasí s Bohom a bojiskom sú ľudské srdcia.“

„Všetky zápasy v živote nás majú niečomu naučiť. Dokonca i tie, ktoré prehráme.“

„Áno, komunisti narobili veľa chýb, hlúpostí, dopustili deformácie. To ale neznamená, že sociálne vymoženosti a socialistické myšlienky a hodnoty sa tým pochovali. Zápas podobný tomu, akým prešlo vo svojich dejinách kresťanstvo, lebo nik dnes nemôže poprieť skutočnosť, že aj v jeho histórii bolo tmárstvo, inkvizícia, netolerantnosť, korupcia a ďalšie negatívne stránky a obdobia. Idea spravodlivosti rovnosti ľudí bola nad tým všetkým, preto humanizmus kresťanstva a jeho nosné myšlienky dokázali strhávať ľudí… Po porážke, akú sme utrpeli, sa nechce uznať. že socializmus napriek všetkému odsúdeniahodnému posunul myslenie a sebavedomie prostých pracujúcich ľudí, snažil sa o ich dôstojné postavenie. Znehodnocuje sa všetko, aj to, čo bolo v socialistických krajinách dobré.“

„Život sa postupne stáva stále ťažším, ale pri zápase s ťažkosťami sa rozvíja najvnútornejšia sila srdca.“

„Keď skúmame dejiny, nachádzame v nich dosť mien, pri ktorých iba titul a hodnosť čosi hovorí; za leskom titulu je však prázdnota. Sú to čierni pasažieri histórie. A nájdeme i iné postavy, hoc aj bez štátnych titulov a hodnosti, v ktorých akoby sa stelesnila problematika doby, ktoré sú symbolmi potrieb, bojov a ilúzií svoje spoločnosti, sú míľnikmi na vývinovej ceste svojho národa. Takouto svetovou postavou v slovenskej histórii je Ľudovít Štúr … Vybral si cestu tŕnistú, lebo si uvedomuje svoju povinnosť voči spoločnosti, voči dejinám. Štúr pochopil vývinovú tendenciu modernej doby a že sa jednoznačne postavil na stranu "utisnutých a odhodených" ľudových vrstiev i národov. Za ich slobodu a lepší život formujú štúrovci prvý dobe zodpovedajúci politický a národný program Slovákov, stmeľujú a zjednocujú uvedomelé sily v národe, organizujú politický i ozbrojený zápas za revolučné požiadavky ľudu a národa, vyvolávajú prvý krát v našich dejinách uvedomelý masový revolučný pohyb. … Z poznania zúfalej situácie ľudových más, z túžby zmeniť ju vytvára skupina štúrovskej inteligencie, nezaťažená rodovými či majetnými výsadami, revolučno-demokratický program odstránenia feudalizmu a zrušenia poddanstva. … Mnoho súdov bolo vyslovené o týchto udalostiach, od súčasníkov i v neskorších rokoch, z pozícií jednotlivých národov i zo širších hľadísk európskej revolúcie. Niektoré novinárske poznámky Marxa a Engelsa, písané v priebehu udalostí bez možnosti bližšieho poznania a analyzovania špecifických podmienok a situácie revolúcie v Rakúsku a Uhorsku, boli neskôr kanonizované ako posledný súd histórie. …. V súhrnom pohľade je úloha Štúra a jeho spolubojovníkov v našej národnej histórii vysoko pozitívna a obdivuhodná. Objektivizovali a predstavovali potreby a požiadavky ľudových más, bojovali za ne. Tvoria základný článok vývinovej reťaze našej novodobej histórie. … Čítajte dejiny nášho národa. Nie tie vymyslené pre dokórum jedného režimu, ktorý si ako parvenu zakupoval lepšiu minulosť, ale tie hybné sily, ktoré národ udržali, uvedomili, politicky formovali. V máloktorom národe sú jeho politické dejiny tak históriou jeho kultúrneho vývoja, kultúrnych osobností ako u nás. Štúrova skupina, ktorá prvá politicky viedla náš národ, dávala mu sociálny i hospodársky program, ba dokonca do zbrane ho mobilizovala, neboli to sami básnici, spisovatelia, novinári, kultúrni činitelia? Kuzmány, Janko Kráľ, Vajanský a všetci ostatní, stĺpy našej našej národnej kultúry, boli nositeľmi politického zápasu u nás. … Táto symbióza skutočnej kultúry s progresívnou politikou zostala v nás do dnešného dňa. Nedívajte sa na voľby a na manifestácie, ale na myšlienky, ktoré obstáli v posledných 28. rokoch. Bola to koncepcia Hlinku a Tuku alebo Hodžu a Dérera a ich početných ampliónov, na ktorú by mohol národ dnes nadväzovať? Alebo to bola tá podľa Štúra, pohybujúca a zapaľujúce iskra ducha ľudského, ktorú nachádzame v dielach Novomeského, Smreka, Jilemnického, Kráľa, Jesenského, v článkoch Clementisa v kultúrnom a umeleckom podaní toľkých avantgardných činiteľov a v politickom formulovaní socialistického hnutia u nás? Komunistické hnutie a kultúra bili sa za to isté, i keď dakedy na rozličných frontoch: za slobodu človeka, za pravdu a krásu v ľudskom spoločenstve. K týmto zdrojom národných a kultúrnych síl sa vraciame, ked robíme jeden a chystáme sto krokov dopredu."“

„Pokým žijeme, neprestávame zápasiť.“

„Človek poznáva sám seba, keď zápasí s prekážkami. Na to potrebuje nástroj. Potrebuje hoblík alebo pluh… alebo lietadlo.“

„Aby človek mohol žiť čestne, musí sa biť, mýliť sa, začínať a znovu začínať, prehrávať a večne zápasiť. Tomu hovorím charakter.“

„Každý deň skončí niečo, pre čo je človek smutný, ale každý deň sa zrodí niečo, pre čo je hodno žiť a zápasiť.“

„Prežili sme obdobia, keď sa veľmi ťažko pracovalo a keď statoční vydržali. Nech odpadne, čo je kolísavé, nech odpadne, čo je oportunistické, ale nech v tej strane zostane, čo je pevné, čo je charakterné, čo chce za tento národ zápasiť.“

„Pokušenie nás núti bojovať. Bez boja niet víťazstva. Avšak víťazstvo nie je našou zásluhou. V bojoch získavame skúsenosť, že Boh v nás koná a že raz nás oslobodí od ustavičného zápasu a daruje nám hlboký pokoj.“

„Veriaci človek sa silou Božieho Ducha dvíha ponad túžby tela a premáha ich ustavičným zápasom o víťazstvo Božieho života. Vo veriacom človeku sa ustavične stretajú dva svety - život ducha proti životu tela, vláda ducha nad telom. Je to život neslýchane veľký, ale stále ohrozený.“

„Vojna nie je žiadny zápas proti tomu, keď muž pred protivnou ženou uteká z domu.“

„Ženské šaty sú výsledkom neustáleho zápasu medzi priznanou túžbou obliecť sa a nepriznanou túžbou vyzliecť sa.“

„V Španielsku založili kedysi spolok na ochranu zvierat, ktorý súrne potreboval peniaze. Usporiadali teda veľké býčie zápasy.“

„Treningové zákony:
Taktika, ktorá sa osvedčí teoreticky, sa neosvedčí pri tréningu. Ktorá sa osvedčí pri tréningu, skrachuje pri zápase.“

„Veď ak pri gladiátorských zápasoch, keď ide o život ľudí z najnižšieho rodu, obvykle priam nenávidíme ustráchaných, prosiacich a žobrúcich o svoj život, no statočných, srdnatých a nebojácne sa ponúkajúcich smrti sme naklonení zachovať pri živote, a skôr nám je ľúto tých, čo sa o naše zľutovanie neuchádzajú, než tých, čo si ho vymáhajú prosbami, o čo viac to musíme robiť, keď ide o najstatočnejších občanov!“

„Celý človek je ten, kto nielen ide s Bohom, ale aj zápasí s diablom.“

„Každý je múdry po svadbe, po futbalovom zápase a po voľbách.“

„V každom zápase sú najodvážnejšie diváci.“

„V láske vždy bôľ a radosť spolu zápasia; V láske vždy bojuje bolesť s radosťou.“

„Priestor pre verejnú mienku sa otvoril nielen komunistom, nielen ľuďom podporujúcim socialistickú myšlienku, ale aj antisocialistickým silám… i ľuďom, ktorí s komunizmom nikdy nezrástli, ktorí stáli na opačnej pozícii. A my sme nenašli dosť politických prostriedkov na zápas s týmito silami, či to už boli rozličné kluby - K231, KAN alebo aj rozličné iné prejavy, čo už išlo o pokusy najmä v českých krajoch o obnovenie sociálnodemokratickej strany atď.“

„Díva sa na zápas a radí: chyť ho za nohu.“

„Odchovať deti je neistá vec, lebo úspech je tu plný zápasov a starostí a neúspech je väčší nad iné bolesti.“

„Deti môžu len žiť, dospelí musia zápasiť.“

„Vynikajúci hráči sa od tých priemerných odlišujú tým, že v každom okamihu zápasu presne poznajú situáciu tímu.“

„Keby záležalo iba na mne, som jednoznačne za, pretože táto vláda sa nemá za čo hanbiť a mala by sa v tvrdom volebnom zápase čo najrýchlejšie s opozíciou stretnúť. Nech volič rozhodne. Teraz sa KDH bude snažiť postupovať v zhode s SMK, ale aj s SDKÚ. Sme viazaní koaličnou zmluvou. Úlohou najbližších dní bude postupovať v zhode s SMK a presvedčiť SDKÚ.“

„Iba ten je slobodný, kto pestuje svoje myšlienky a bez strachu zápasí za to, aby im urobil zadosť.“

„Môžete rozprávať o kapitalizme a komunizme a o všetkom podobnom, ale dôležitá vec je zápas o lepšie životné podmienky, na ktorom sa všetci zúčastňujú, a nezaujímajú sa príliš o formy vlády.“

„Zápas je podmienkou života: život zomiera, keď sa skončí zápas.“

„Zo zápasu vyjdú víťazne hlavne tí, ktorí majú radšej zápas ako úspech.“

„Keď sa zlí ľudia spoja, dobrí sa musia združiť; ináč padnú jeden za druhým ako neľutovaná obeť v opovrhnutiahodnom zápase.“

„Zápas o výšiny sám o sebe stačí na naplnenie ľudského srdca. Treba si predstaviť, že Syzifos je šťastný.“

„Nepriateľ je v nás: musíme zápasiť s márnotratnosťou, zúrivosťou, so zločinom.“

„Zápas proti hlúposti nemožno vyhrať - je na jej strane priveľa múdrych.“

„Aká nutná je práca pre misie! Cirkev, ktorá v tomto neprejaví rozhodný zápas, ukáže inovercom, že si nedostatočne uvedomuje cenu duší a svoje poslanie ísť do celého sveta.“

„Manželstvo je športový zápas, v ktorom buď obaja vyhrajú, alebo obaja prehrajú.“

„Zápas o šťastie ľudstva sa vyznačuje veľkou bojovnosťou divákov, ktorí sa bijú o miesta.“

„Ľudia by radi fandili umelcom - ale musia vidieť nejaký zápas.“

„Bolo by, pravda, veľmi pohodlné robiť svetové dejiny, keby sa zápas podstupoval len s podmienkou neklamne priaznivých vyhliadok.“

„Keď sa ženy bozkávajú, musím vždy myslieť na boxerov, ktorí si podávajú ruky pred zápasom.“

„Ochranca prírody je zbeh, ktorý vo večnom zápase človeka s prírodou prebehol na stranu protivníka.“

„Každý ozajstný umelec prežije väčšiu polovicu svojho života v osamelosti a tvorivom zápase. - Každý zápas o nedosiahnuteľné sa stáva hrdinstvom a všetko hrdinské smeruje k svojej najposvätnejšej konzekvencii, k zániku.“

„Niektorí hráči ovládali VÝBORne loptu, iní VÝBOR. Mužstvo zvíťazilo v dvoch zápasoch. Kontumačne.“

„O Stalinovi: "Stalinovo meno bolo predsa v tých osudových časoch synonymom pre červenú armádu, Sovietsky zväz, pre rozhodný, cieľavedomý a presvedčivý odpor proti nacizmu, toto meno sa spájalo s vierou, presvedčením a zápasom národov - aj našich národov - za oslobodenie z nacistického útlaku. V roku 1949 potom nedvojzmyselne vyjadrovalo triedy, socialistický program. Ak sa český básnik v súzvuku s cítením národa a s túžbami svojej triedy hlásil k týmto zápasom, hoci so Stalinovým menom, nemá sa za čo hanbiť. Ba nemusí sa hanbiť ani za to, že Stalinovo meno vyzdvihol na prospech týchto zápasov ako šifru programu a zrozumiteľnú skratku pre ciele svojho národa, a svojich citov. Nemusím vám vravieť, koľko dôvodov má napríklad Jaroslav Seifert sťažovať sa na kult vôbec a Stalinov osobitne. A predsa v časoch, keď sa začal rozmetávať jeho kult a strhávať nimbus z jeho mena, práv kvôli tomu zmylsu, o ktorom tu hovorím, bol udivený, znepokojený a rozhorčený, a nie iba preto, že ho odrazu s dešpektom začali syčať neraz tie isté ústa, ktoré ho deň predtým iba vydychovali, také boli voči nemu úctivé. L. Novomeský, Splátka veľkého dlho I. zv., s. 70“

„Vianočná dohoda o SNR, SNR, SNP, ¾ ročná partizánska vojna, potom obnovenie republiky, Košický vládny program a všetky nemenované rozhodujúce články nášho dramatického politického a spoločenského vývoja nemali a nemajú iný zmysel než boj o nové Slovensko.... v našom živote podľa predstáv a programov osnovaných ešte pred začatím ozbrojeného zápasu nemali byť iba ľudia pri správe verejných vecí, ako to konečne plynie i z Vianočnej dohody o SNR, ale nové mali byť i zriadenia, inštitúcie, nový mal byť prístup k problémom aj metódy práce.“

„Nemyslím na slovo každé a na akékoľvek slovo, ale na slovo prebolené a vybolené mnohými trýzňami, mnohými rozpakmi a veľkými zápasmi o pravdu a jej vlastne dieťa: krásu; myslím na slovo, z ktorým stojí život; na slovo takých Baudelairov, Apollinariov, Verlainov, Rilkov, Lermontovov až Jeseninov a Majakovských, Jankov Kráľov atď. atď. aby som spomenul nosné stĺpy tejto budovy, ktorá zo slov zložená, je najskvelejším a najbezpečnejším činom vekov. Je pravda, že slovo samo nelieči, a že na bolesti, na ktorú som myslel a na ktorú ste, dúfam, mysleli i vy pri pohľade na obrazy tej stovky básní, ktoré som napísal, je slovo liekom príliš slabým. Ale myslite na nosnosť slova, ktoré sa môže strať grandióznym činom s liečivom - a ešte viac - uzdravujúcou silou, ako sa idea stáva mocou, keď si osvojí húfy.“

„O čom dumá Clementisova busta, s rozpakmi odhalená: o malých meradlách malého národa, či o optimistickej tragédii životného zápasu? (prejav pri príležitosti 65. výročia a 15. výročia smrti Vladimíra Clementisa na Námestí SNP, 1967)“

„Ak chceme zmeniť ustálený beh života v sebe alebo v ľuďoch, nesmieme zápasiť s udalosťami, ale s tými myšlienkami, ktoré ich zrodili.“

„Bredove pravidlo: Na ľubovolnom zápase prichádzajú majitelia vnútornych sedadiel vždy poslední.“

„O čom dumá Clementisova busta, s rozpakmi odhalená: o malých meradlách malého národa, či o optimistickej tragédii životného zápasu?“

„Export politických zápasov do európskej politiky, ktorá v súvislosti s Libanonskou zmluvou…“

„Február netreba ani glorifikovať, ale ani zatracovať. Vstúpil do dejín ako historický medzník. Musí sa hodnotiť vedecky pravdivo, čo si vyžaduje vysvetliť všetky faktory, ktoré určovali jeho priebeh a výsledky. Len takýto postup môže byť zdrojom poučenia aj pre súčasnosť. … V Česko-Slovensku sa oveľa výraznejšie než vo väčšine krajín Európy zakorenila socialistická idea. Príťažlivé boli predstavy o socializácii veľkého priemyslu, baní, peňažníctva, o nevyhnutnosti rozsiahlej pozemkovej reformy a ďalších ekonomických, sociálnych a kultúrnych premien, o zásadnom riešení postavenia slovenského národa a česko-slovenských vzťahov. Za ich uskutočňovanie nebojovali len komunisti, ale aj sociálni demokrati a ďalšie strany, odborári, odbojári, mládež. Podporovali ich aj prezident republiky Beneš. Pravda, verilo sa, že sa tieto premeny nedotknú majetkových práv poľnohospodárov, živnostníkov, remeselníkov, drobných podnikateľov. … Február bol vyvrcholením zápasu za riešenie otázky moci, a tým aj ďalšieho vývoja republiky. V tomto mocenskom stretnutí doznievali predstavy o špecifickej ceste Česko-Slovenska k socializmu, ktorú podporovala nesporne väčšina Čechov a Slovákov. Žiaľ, ďalší vývoj sa uberal iným smerom, i v rozpore s predfebruárovými predstavami komunistov. Praktický realizácia socialistických ideí sa zdeformovala. Ale to už nie sú dejiny februára 1948, ale dejiny popierania jeho najvlastnejšieho zmyslu, ako sa presvedčil i sám, na vlastnej koži na jar 1950 a najmä po uväznení.“

„Včerajšie homeruny nevyhrávajú dnešné zápasy.“

„Kultúra existuje iba potiaľ, pokiaľ sa snaží, pokiaľ ustavične zápasí o poľudštenie človeka, o medziľudské porozumenie. Jej vyspelosť sa nemeria iba intelektuálnymi a tvorivými výkonmi, ale práve jej trvalým a nepremenným zmyslom, jej ustavičným dotykom s individuálnym človekom v národnom či nadnárodnom kolektíve - práve ustavičnosť onoho dotyku, jeho vytrvalé trvanie je nádejou ľudstva, dnes už vari jedinou a poslednou.“

„Kultúra existuje iba potiaľ, pokiaľ sa snaží, pokiaľ ustavične zápasí o poľudštenie človeka, o medziľudské porozumenie. Jej vyspelosť sa nemeria iba intelektuálnymi a tvorivými výkonmi, ale práve jej trvalým a nepremenným zmyslom, jej ustavičným dotykom s individuálnym človekom v národnom či nadnárodnom kolektíve - práve ustavičnosť onoho dotyku, jeho vytrvalé trvanie je nádejou ľudstva, dnes už vari jedinou a poslednou. ... Dodatočne - mnohé veci stíhame iba dodatočne - čítam jednu z podôb takejto vzbury, francúzskeho možno význačného a možno iba známeho maliara Jeana Dubuffeta: „Umelecká tvorba, ktorá základným spôsobom neodsúdi kultúru, ktorá neukáže na jej prázdnotu a nezmyselnosť, nám v ničom nepomôže.“ Vždy pri takýchto vzburách, a poznáme ich mnoho v našom i iných storočiach, ide nie o podstatu kultúry, ale práve o jej konkrétnu podobu, o podobu jej obmedzení, ktoré sa uskutočňujú niekedy železnou rukou štátnej moci a inokedy akoby zamatovou rukou trhových vzťahov, a ešte inokedy opätkom univerzálnej ideológie.“

„Majme teda zľutovanie s tými, čo zaviedli zápas na hraniciach na hraniciach nekonečna a budúcnosti. Majme zľutovanie s veľkosťou i s často plodnými omylmi všetkých imaginárnych geografií a astronómií.“

„Dokonce jsem si představoval, že by třeba mohl požadovat, aby se vládě přičetlo k dobru, že se díky své prozíravosti v Mnichově rozhodne zbavila odpovědnosti za osud Československa a vlastně celé střední Evropy. "Jaké štěstí," mohl tenkrát říci, "že jsme se v září rozhodli nedat se vtáhnout do zápasu na kontinente!"“

„Po každom živote zostáva ozvena, či bude veliká, záleží na nás. Aké sú skutky, taká je odmena, len silný vyhráva prehratý zápas!“