Citáty na tému súd

„Udržujte dobrú povesť svojich nepriateľov. Koľkí nám budú pri poslednom súde vyčítať: Keby ste len boli odpovedali na naše urážky dobrotou a láskou, boli by sme teraz zachránení.“

„Súdu sa nebojím, pretože Sudca je mojím priateľom.“

„Keď skúmame dejiny, nachádzame v nich dosť mien, pri ktorých iba titul a hodnosť čosi hovorí; za leskom titulu je však prázdnota. Sú to čierni pasažieri histórie. A nájdeme i iné postavy, hoc aj bez štátnych titulov a hodnosti, v ktorých akoby sa stelesnila problematika doby, ktoré sú symbolmi potrieb, bojov a ilúzií svoje spoločnosti, sú míľnikmi na vývinovej ceste svojho národa. Takouto svetovou postavou v slovenskej histórii je Ľudovít Štúr … Vybral si cestu tŕnistú, lebo si uvedomuje svoju povinnosť voči spoločnosti, voči dejinám. Štúr pochopil vývinovú tendenciu modernej doby a že sa jednoznačne postavil na stranu "utisnutých a odhodených" ľudových vrstiev i národov. Za ich slobodu a lepší život formujú štúrovci prvý dobe zodpovedajúci politický a národný program Slovákov, stmeľujú a zjednocujú uvedomelé sily v národe, organizujú politický i ozbrojený zápas za revolučné požiadavky ľudu a národa, vyvolávajú prvý krát v našich dejinách uvedomelý masový revolučný pohyb. … Z poznania zúfalej situácie ľudových más, z túžby zmeniť ju vytvára skupina štúrovskej inteligencie, nezaťažená rodovými či majetnými výsadami, revolučno-demokratický program odstránenia feudalizmu a zrušenia poddanstva. … Mnoho súdov bolo vyslovené o týchto udalostiach, od súčasníkov i v neskorších rokoch, z pozícií jednotlivých národov i zo širších hľadísk európskej revolúcie. Niektoré novinárske poznámky Marxa a Engelsa, písané v priebehu udalostí bez možnosti bližšieho poznania a analyzovania špecifických podmienok a situácie revolúcie v Rakúsku a Uhorsku, boli neskôr kanonizované ako posledný súd histórie. …. V súhrnom pohľade je úloha Štúra a jeho spolubojovníkov v našej národnej histórii vysoko pozitívna a obdivuhodná. Objektivizovali a predstavovali potreby a požiadavky ľudových más, bojovali za ne. Tvoria základný článok vývinovej reťaze našej novodobej histórie. … Čítajte dejiny nášho národa. Nie tie vymyslené pre dokórum jedného režimu, ktorý si ako parvenu zakupoval lepšiu minulosť, ale tie hybné sily, ktoré národ udržali, uvedomili, politicky formovali. V máloktorom národe sú jeho politické dejiny tak históriou jeho kultúrneho vývoja, kultúrnych osobností ako u nás. Štúrova skupina, ktorá prvá politicky viedla náš národ, dávala mu sociálny i hospodársky program, ba dokonca do zbrane ho mobilizovala, neboli to sami básnici, spisovatelia, novinári, kultúrni činitelia? Kuzmány, Janko Kráľ, Vajanský a všetci ostatní, stĺpy našej našej národnej kultúry, boli nositeľmi politického zápasu u nás. … Táto symbióza skutočnej kultúry s progresívnou politikou zostala v nás do dnešného dňa. Nedívajte sa na voľby a na manifestácie, ale na myšlienky, ktoré obstáli v posledných 28. rokoch. Bola to koncepcia Hlinku a Tuku alebo Hodžu a Dérera a ich početných ampliónov, na ktorú by mohol národ dnes nadväzovať? Alebo to bola tá podľa Štúra, pohybujúca a zapaľujúce iskra ducha ľudského, ktorú nachádzame v dielach Novomeského, Smreka, Jilemnického, Kráľa, Jesenského, v článkoch Clementisa v kultúrnom a umeleckom podaní toľkých avantgardných činiteľov a v politickom formulovaní socialistického hnutia u nás? Komunistické hnutie a kultúra bili sa za to isté, i keď dakedy na rozličných frontoch: za slobodu človeka, za pravdu a krásu v ľudskom spoločenstve. K týmto zdrojom národných a kultúrnych síl sa vraciame, ked robíme jeden a chystáme sto krokov dopredu."“

„O tom aký samostatný je muž svedčí okrem iného aj to, že ho najskôr privedú na svet, neskôr zavedú do školy, tam ho vyvedú z mnohých omylov, sem-tam ho niekto podvedie, keď má 18 rokov predvedú ho pred komisiu, ktorá ho odvedie, po vojne ho jeho láska zvedie a navedie na sobáš. V práci s ním prevedú rozhovor a ak sa zle uvedie, vyvodia z toho dôsledky. V rodine to obyčajne nevedie k ničomu dobrému a tak ho súd na koniec rozvedie.“

„Žena rodiac a dojčiac vie jasne, že jej dielo je oveľa vážnejšie ako zamestnanie mužovo, ktorý zasadá napríklad v parlamente, na súde, v senáte.“

„Keď príde deň súdu, nebudú sa nás pýtať, čo sme prečítali, ale čo sme vykonali, nie ako pôvabne sme hovorili, ale ako nábožne sme žili.“

„Ak by si násilie voči chudobnému a konanie súdu a spravodlivosti proti nemu zbadal v ktorejkoľvek krajine, nečuduj sa tej veci, lebo vyšší vysokého súdi a ešte vyšší je nad nimi.“

„Ak sa chce, aj svedomie možno postaviť pred súd: Za zločin mučenia ľudí.“

„Posekajme sa riadne ako advokáti na súde, ale holdujme spolu ako priatelia.“

„Nevadí, že ma odsúdite, história ma ospravedlní.
Počas súdu po útoku na kasárne Moncada dňa 26. júla 1953.“

„Jestvuje zákon, podľa ktorého nám sa nikdy nemôže stať to, čo sa ustavične stáva iným. Toto pravidlo spisovatelia neraz pripomínajú. Je nepodvratné, lebo kým nás priatelia ešte poznávajú, myslíme, že sa nešťastie dá napraviť. A keď nás prenikne vedomie jeho nenapraviteľnosti, priatelia nás prestávajú poznávať, a akoby na potvrdenie pravidla my sami sa zmeníme na iných, totiž na takých, čo sú povolaní vyhorieť, vyjsť na mizinu, dostať sa pred súd alebo do blázinca.“

„Sú od sudcov signály, že tieto tresty sú v súčasnosti neprimerane vysoké a sudcovia nemôžu uplatniť vlastnú úvahu. Mladý narkoman napríklad ukradne autorádio a kúpi si drogu. To máme zločin s prečinom, automaticky platí aspiračná zásada a takto súd musí uložiť trest viac ako 5 rokov.
Argumentácia pre nižšie tresty pre narkomanov“

„Mýliť sa nie je žiadna hanba, pokiaľ sa dokážeme z omylu poučiť, že človek nesmie vynášať svoje súdy a zbrklo.“

„Pokiaľ hovoríme o stanovisku KDH, tak to je také zvláštne, lebo vlastne som nič nevysvetloval im, ani sa nestretli, ani sa neopýtali, prečítali si noviny, obvinili a vyriekli súd. Ak toto je cesta tak prosím, ale dosť kompikovaná na spoluprácu.“

„Vy ste analfabet? Neviete čítať rozhodnutie Ústavného súdu? Tam to máte biele na čiernom.“

„Do funkcie sudkyne Ústavného súdu Slovenskej republiky vymenujem kandidátku zvolenú Národnou radou Slovenskej republiky, pani Janu Baricovú. […] U piatich ďalších kandidátov som dospel k záveru, že ich odborná spôsobilosť nie je dostačujúca na zastávanie postu sudcu Ústavného súdu. Nezistil som u nich trvalý záujem o ústavné súdnictvo, ústavné právo; nie sú mi známe výsledky sústavnej práce, ktoré by dokazovali ich ozajstný záujem stať sa najvyššími sudcami tejto krajiny. […] Čo predchádzalo môjmu prvému rozhodnutiu o kandidátoch na sudcu Ústavného súdu? Bol to predovšetkým osobný pohovor, na ktorý som pozval všetkých kandidátov a na ktorom som sa zúčastnil. […] Potom som posúdil informácie, ktoré som dostal o kandidátoch z Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj odporúčania expertov na ústavné právo so skúsenosťou s Ústavným súdom, jeho prácou a rozhodovaním.
tlačová konferencia k vymenovaniu novej ústavnej sudkyne a zamietnutiu ostatných kandidátov predložených Národnou radou SR“

„Mám v úcte angažovaných ľudí, ktorým nie je ľahostajné akým smerom ide a vyvíja sa Slovensko. Povzbudzujem osobne ľudí k aktivitám, a budem to stále robiť. Mám veľký rešpekt k ľuďom, ktorí vyzbierali Ústavou predpísaný počet podpisov na konanie referenda. Či s nimi súhlasíme alebo nie, (…) títo ľudia prejavili osobnú zaangažovanosť, odviedli kus práce za značného osobného nasadenia. Preto som presvedčený, že aj oni – a prirodzene, všetci, ktorí podpísali petíciu – by si mali želať rovnako ako prezident republiky, aby referendum, ktoré požadujú nemohlo byť ústavne spochybnené. Aby energia aj finančné prostriedky vynaložené na zákonné referendum nevyšli nazmar. A pretože existujú oprávnené pochybnosti, či sa otázky v petícii, ktorú som prevzal, netýkajú základných práv, pokladám za svoju povinnosť – a podľa toho som aj dnes konal – požiadať Ústavný súd, aby posúdil a rozhodol, či otázky v petícii sú alebo nie sú v súlade s Ústavou, či sa týkajú alebo netýkajú základných práv, a či referendum o týchto otázkach možno alebo nemožno vyhlásiť.
vyjadrenie k referendu o ochrane rodiny, ktoré iniciovala petícia Aliancie za rodinu petíciou odovzdanou Kancelárii prezidenta SR 27. augusta 2014“

„…prijal [som] predsedníčku Ústavného súdu a tlmočil som jej, že ako prezident nemám žiadne námietky zaujatosti voči sudcom Ústavného súdu v konaniach a sťažnostiach Jozefa Čentéša.“

„Keď som sa vrátil do Dublinu, bol som štatariálnym súdom v neprítomnosti odsúdený na smrť, tak som si povedal, že ma môžu zastreliť v neprítomnosti.“

„Právo: Súdu ide o právo, vychádza mu v ústrety Pravda vyšla najavo, človek zostal zavretý.“

„Je možné, že Posledný súd nastane zajtra, potom radi dáme preč z ruky prácu pre lepšiu budúcnosť, ale skôr nie.“

„Príroda sama mlčky vynáša súd o nesmrteľnosti duše tým, že všetkým veľmi záleží na tom, čo bude po ich smrti.“

„Súdy pracujú metódou vedeckej pravdy, ktorej majú právo rozumieť len vyvolení.“

„Západonemecké súdy robia jednoznačne politickú diskrimináciu - voči tým lupičom a vrahom, ktorí si nevymysleli pre svoje činy politické motívy.“

„Nieto súdu, ktorý by jedného človeka určil k vzostupu a druhého k porážke.“

„Sedmička bola vždy jeho šťastným číslom. Prestal tomu veriť, až keď dostal na súde sedem rokov za krádeže a podvody.“

„Nepochopiteľnosť utrpenia je kúskom nepochopiteľnosti Boha. On sám dá na ňu odpoveď pri súde. Kedykoľvek sa v klaňajúcej láske bezpodmienečne oddáme Bohu, kdesi hlboko zatušíme niečo z tej odpovede.“

„Dejiny sveta sú svetový súd.“

„Priznanie je poľahčujúcou okolnosťou na súde, nie v manželstve.“

„Nie všetci nakreslili svetovú mapu zla. Mnohí sú nevinní! Lebo nevinnosť je vopred vyhratý súd vnútra človeka nad sebou samým.“

„Pred súdom dejín sa inkvizícia obhajuje tým, že keď zapaľuje hranicu pod kacírmi, šíri sa svetlo v temných dobách.“

„O porovnávaní socializmu a fašizmu: „…pri všetkých trpkých a trápnych, desných a ďalších skúsenostiach, treba povedať nahlas, že bol a je rozdiel medzi socializmom a fašizmom, ak chcete i medzi Stalinom a Hitlerom. Je pravda, sú tu zjavy a znaky lákajúce k porovnávaniu: jeden i druhý bol „nadčlovekom“, predmetom zbožštenia… autokratický… disponovali hrdelnými súdmi a lágrami, zavrhovali konkrétne smerovanie umenia… no pri všetkých tých skúsenostiach, ešte aj iných podobnostiach, bol priepastný rozdiel medzi spoločenskými triedami na čele ktorých stáli. A tieto rozdielne povahy tried, ich cieľov, historického poslania dôrazne varujú pred porovnávaním Stalina s Hitlerom, dokonca pred vkladaním znamienka rovnosti medzi socializmus a fašizmus. Výčiny kultu Stalinovej osobnosti išli na účet triedy a jej pokrokového poslania, ktorej boli cudzie a ktorá ich nepotrebuje. Kdežto Hitlerove v prospech triedy a jej príživníckej a reakčnej pozície, ktorá inú voľbu nemala a potrebovala ich v záujme udržania a predĺženia svojej moci.““

„Nechcem byť teraz múdry a vyčítať februárovým víťazom poklesy, ktoré som svojho času nevidel, alebo som nad nimi prižmuroval oči. Bolo mi, prirodzene jasné, že práve zrodená socialistická moc nemôže so svojimi odporcami jednať v rukavičkách. Šetrne a ohľaduplne. Akonáhle sa socializmus dostane k moci - a aj teraz som o tom presvedčený - je povinnosťou socialistov chrániť ho v tej miere, v akej sú schopní ho ohrozovať jeho odporcovia. To mu nesmieme vyčítať a túto tvrdosť mu v nijakom mene nevyčítame. Ale vyčítame mu bezohľadný, tvrdý prístup k "zásadám", ktoré so socializmom nemajú nič spoločné a boli len pseudosocialistickou fasádou prekrývané. V bezohlavej honbe za centralizovanou mocou, za jej pevnosťou, neváhali jej predstavitelia zneužiť aj štátnu moc - ako je bezpečnosť a súdy - a v umelo nastrojených procesoch odsudzovali pod rozličnými zámienkami na mnohoročné žaláre mnohých jej odporcov, ba ministra zahraničných vecí Vladimíra Clementisa dokonca na smrť.“

„Reakčné živly videli nebezpečie, že pracujúci človek sa od nich odkláňa. My chceme budovať, ale ak vyvolajú boj, urýchlia svoj zánik. Bude treba, obrátime sa priamo na ľud republiky aby sa vyslovil čo si o tom myslí a sám do veci zasiahol. Príde, bo prísť musí ten veľký deň súdu a za stôl zasadne pravda môjho ľudu!“

„Kde sú sudy, tam sú súdy.“

„Lepšie malú krivdu zniesťako po súdoch pliesť.“