Dietrich Bonhoeffer citáty

Dietrich Bonhoeffer bol nemecký luteránsky teológ, významná osobnosť tzv. Bekennende Kirche, bojovník proti nacizmu.

Už vo veľmi mladom veku sa stal docentom evanjelickej teológie v Berlíne, angažoval sa v ekumenickej oblasti. Proti prenasledovaniu Židov zo strany nacistov sa verejne staval už od apríla 1933, vystúpil proti arizačným zákonom a protestantskému združeniu Deutsche Christen , ktoré zastávalo nacistické, rasistické a antisemitistické pozície. V rokoch 1935 – 1940 viedol kazateľský seminár v rámci tzv. Bekennende Kirche vo Finkenwalde. Približne od roku 1938 sa pripojil k protinacistickému povstaniu, ktoré sa snažil organizovať Wilhelm Franz Canaris. V roku 1940 mu bol uložený zákaz prednášať, v roku 1941 aj zákaz publikovať. 5. apríla 1943 bol zatknutý a o dva roky neskôr bol na výslovný príkaz Adolfa Hitlera popravený ako jeden z posledných odporcov nacizmu, ktorí boli dávaní do súvislosti s atentátom z 20. 7. 1944.

Bonhoeffer vždy zdôrazňoval prítomnosť Ježiša Krista v každom spoločenstve kresťanov kdekoľvek na svete, veľký význam pripisoval Ježišovej Reči na vrchu a osobnému nasledovaniu Krista. Bol presvedčený, že viera a skutky veriaceho musia byť v súlade, a toto svoje presvedčenie aj sám žil, i v dobe nacizmu. V listoch, ktoré písal z väzenia, rozvinul veľmi zaujímavé myšlienky o budúcej podobe cirkvi, ktorá sa bude solidarizovať s núdznymi, o nenáboženskej interpretácii Biblie, cirkevnej tradícii a liturgii.