Citáty na tému vôňa

„Keď Boh posiela na nás utrpenie, má pritom odvrátenú tvár. Vtedy je život iba prebdením noci na zlom nocľahu. Ale ak nás tŕnie zraňuje, naša láska vydáva vôňu.“

„Duševné zdravie nie je nič iného ako vôňa ruží, ktoré kvitnú vo vašich srdciach.“

„Priateľstvo sa podobá ruži. Prepožičiava všetkému svoju vôňu.“

„Boh je deň a noc, zima a leto, boj a mier, nasýtenie a hlad, ale mení sa práve tak ako oheň, keď sa zmieša s kadidlami, a nazýva sa tak alebo inak - podľa vône každého z nich.“

„Nie je našou úlohou vyšetrovať, čo je náboženstvo a ako v človeku vzniká; stačí nám, ak vieme, že je a dodáva človeku, ako neviditeľná vôňa kvetine, jeho vlastné hodnoty: odstráň vôňu, a kvetina bude tvoje oko tešiť, ale nebude sa ti už zdať tak nežnou; odním človeku cit nábožensky a učiníš z neho bytosť, ktorú budeš môcť ctiť a snáď ju i obdivovať, ale z celého srdca s ňou už nebudeš môcť byť spojený.“

„Odpustenie je vôňa, ktorú fialka vrhá na pätu, ktorá ju rozdrvila.“

„Nádych trvá krátko a ty zatváraš oči…
Pri tej vôni sa zrazu cítiš dobre
…spomienka a tá najsilnejšia ti práve prechádza hlavou
…na sekundu si TAM, cítiš sa ako bohyňa, pre ktorú je to miesto sieň slávy
… cítiš ho na sebe, cítiš ako sa ťa dotýka
…dvihaš ruku k jeho vlasom prejdeš po tvári až na hruď a berieš si čo je tvoje
… nepočuješ okolitý svet, pretože jeho hlas ti znie v hlave
… ešte chvíľu sa cítiš v bezpečí
… "Prečo to všetko mizne"
Teraz si otvorila oči a vydýchla
A chceš to urobiť znova
A znova
A znova
Máš dve možnosti … zblázniť sa… Alebo vstať a ísť si to prežiť znova…

Veľa šťastia zlatko a tú mikinu mu vráť 🙃“

„Keď rozvitla ruža a šíri okolo seba sladkú vôňu, prichádzajú včely samy od seba. Ony sú to, kto vyhľadáva ružu, nikdy ruža nehľadá včely.“

„Vôňa tela nás pozýva na hostinu lásky, nie jeho krása.“

„Krása a vôňa viery nás môžu viesť k akémukoľvek cieľu.“

„Až pod údermi kladiva osudu, v bielej žiare utrpenia, z neho nadobúda život formu a tvar. - Bolo by možné niekoho, kto sedí v električke a stáva sa svedkom nádherného západu slnka alebo cíti vôňu práve kvitnúcich agátov a nepoddá sa tomuto možnému prírodnému zážitku, ale číta si ďalej vo svojich novinách, označiť v takomto okamihu za človeka, ktorý "zabudol na svoju povinnosť".“

„Láska zbavená mlčania by stratila nesmrteľnú chuť a vôňu.“

„Gilbert bol priateľský - veľmi priateľský - až príliš priateľský.... Ale Anne to už neprinášalo uspokojenie. Ruža lásky spôsobila, že kvet priateľstva bol v kontraste s ňou bledý a bez vône.“

„Pri rozjímaní je náš duch akoby v záhrade. Keď z nej odchádza, na konci rozjímania, vezme si so sebou niekoľko myšlienok - kvetov, aby sa po celý deň utešoval ich príjemnou vôňou.“

„Cesnak je najkrajšia vôňa na svete -veľmi, veľmi erotická u ženy.“

„Manželský zväzok: mašľa drží pokope vôňu svadobnej kytice.“

„Žena, ktorú milujeme, vždy má príjemnú vôňu.“

„Mnohí ľudia sú stvorení tak ako nová nádoba, ktorá nasiakne prvou vôňou, bez ohľadu na to, či príjemnou alebo nepríjemnou.“

„Dobrá je vôňa zisku, nech už prichádza odkiaľkoľvek.“

„Skús milovať každého, kto práve prechádza okolo teba, a odhalíš prvé výhonky predtým nepoznaných síl: ony dajú chuť a vôňu tvojmu životu a tiež odpoveď na tisíce tvojich otázok.“

„Žena, ktorá má najlepšiu vôňu, je tá, ktorá nie je navoňaná.“

„"Nadzmysel nad zmyslami v poézii totiž je pohyb: smelý skok z čarokruhu, ktorý ručičkami dokola, dokola kreslia hodiny… smelý skok poza začarenú čiaru z údelu, času jeho návyku, po nové vône, farby, po chuť na jazyku, po nový dotyk hmatom otupených prstvo, po nepočuté nikdy alebo symfóniách Mozartov a svrčkov na letné poludnie a v Malej nočnej hudbe kŕkajúcich žiab. V jej moci previdieť a nájsť budúce bude v súkolí prítomnosti a prečasovať je na bývalo a bolo… nahmatal Antonov, až skríkol, ozaj skríkol na okúňavé ticho prvým potleskom, materské znamienko na skrytom mieste svojej prvej lásky, plastiku zdravých úderov v jej žilách, jej nutnosť nevyhnutnú, jej strhujúcu vášeň, jej spaľujúce veky na popol a naveky dvíhajúci veky z popola, jej príťažlivosť, pre ktorú sa opúšťali lásky a vedeli sa pre život v nej vrhať do smrti, hockde, hocikedy, preboha, koľkí: presilu pre, ktorá v nej prevýšila prevídanie básní: prevraty súce presvedčiť a pretvárať a premôcť. Ale to sa priblížila k sebe. Už prenikala tôňu svojej podobnosti, do svojich údov vstúpila a v rozkmásaných šatách vôňala ako vtedy dymom vatier pouličných stráží na Nevskom v Peterburgu v roku sedemnástom. A že ju poznal z diaľky poézie, Antonov tlieskla prvý na jej počesť. A revolúciu s ktoru sa pri nej zvítal, vzrušene potľapkával v tomto potlesku." L. Novomeský, Víla Tereza“

„Na ruke, ktorá podáva ruže, vždy ostane trochu vône.“

„Bylinu po vôni, človeka po reči poznáš.“

„Bolo to nevyhnutné: vôňa horkých mandlí mu vždy pripomínala osud neopätovanej lásky.“

„A ona ma bozkávala bozkami svojich úst a jej láska bola lepšia ako víno a príjemne voňali jej oleje a krásna bola jej šija ovinutá perlami, pôvabné jej líca medzi príveskami, aká si krásna, moja milovaná, aká si krásna, tvoje oči sú holubice (vravel som), ukáž mi svoju tvár, dajže mi čuť svoj hlas, lebo tvoj hlas je presladký a tvoja tvár spanilá, uchvátila si mi srdce, sestra moja, uchvátila si ma jediným svojim pohľadom, jedinou retiazkou na svojej šiji, med z plástu tečúci sú tvoje pery, pod tvojím jazykom je med a mlieko, vôňa tvojho dychu je sťa vôňa jabĺk a tvoje ňadrá sú ako strapce, tvoje ňadrá sú strapcami hrozna, tvoje podnebie je skvostné víno, čo sa milému núka a steká jemne po jeho perách a zuboch… Studnica záhradná, nard a šafran, škorica a puškvorec, myrha a aloa, jedol som svoj plást a svoj med, pil svoje víno a svoje mlieko, kto je tá, čo vychádza za sťa dennica, krásna ako mesiac, jasná ako slnko, hrozná ako šíky pod koruhvou?“

„A ona ma bozkávala bozkami svojich úst a jej láska bola lepšia ako víno a príjemne voňali jej oleje a krásna bola jej šija ovinutá perlami, pôvabné jej líca medzi príveskami, aká si krásna, moja milovaná, aká si krásna, tvoje oči sú holubice (vravel som), ukáž mi svoju tvár, dajže mi čuť svoj hlas, lebo tvoj hlas je presladký a tvoja tvár spanilá, uchvátila si mi srdce, sestra moja, uchvátila si ma jediným svojim pohľadom, jedinou retiazkou na svojej šiji, med z plástu tečúci sú tvoje pery, pod tvojím jazykom je med a mlieko, vôňa tvojho dychu je sťa vôňa jabĺk a tvoje ňadrá sú ako strapce, tvoje ňadrá sú strapcami hrozna, tvoje podnebie je skvostné víno, čo sa milému núka a steká jemne po jeho perách a zuboch… Studnica záhradná, nard a šafran, škorica a puškvorec, myrha a aloa, jedol som svoj plást a svoj med, pil svoje víno a svoje mlieko, kto je tá, čo vychádza za sťa dennica, krásna ako mesiac, jasná ako slnko, hrozná ako šíky pod koruhvou?“

„A jednorožec je azda klamstvom? Veď je to veľmi prítulné a nanajvýš symbolické zviera, obraz Krista a cudnosti. Dá sa chytiť jedine tak, že do lesa privedú pannu, zviera zacíti jej precudnú vôňu, príde a položí si hlavu do jej lona, a tak sa stane korisťou lovcov.“

„Usmial sa na mňa láskavo, tak trochu sprisahanecky, a odvetil, že problém nespočíva v pravosti, ale vo viere, a on v okamihu, keď bozkáva relikvie, cíti ich mystickú vôňu. Slovom nie relikvia plodí vieru, ale viera vytvára relikviu.“