Citáty na tému štruktúra

„Svet je chudobný na princípy, ale ohromne bohatý na štruktúry.“

„Len obrátenie srdca môže zaistiť zmenu štruktúr a viesť k novému, lepšiemu svetu.“

„Toto je naozaj múdrosť: je to hľadanie čohosi pre seba s bolesťou, s radosťou, s jasom, i s námahou a so všetkými tými tikajúcimi okamihmi našich životov, kým to nie je celkom naše, zakorenené v štruktúrach našich životov.“

„Faktom je, že v skoro každom okamihu nášho života či už vo sfére politiky alebo biznisu, v našom sociálnom správaní, alebo v našom etickom premýšľaní, dominuje nám relatívne malá skupina osôb, ktorá rozumie mentálnym procesom a sociálnym štruktúram más. Sú to oni, ktorí ťahajú za dráty, ktoré kontrolujú verejnú myseľ, ktorí využívajú staré sociálne sily a vymýšľajú nové spôsoby na upínanie a smerovanie sveta.“

„Stáva sa, že konzervatívnych manažérov alebo vedúcich udržujú pri živote starobylé úctyhodné štruktúry napriek tomu, že sú už skostnatené či dysfunkčné. Tieto štruktúry zasa priťahujú či priamo produkujú manažérov, ktorí nevedia viesť, a tak to ide stále ďalej. Nápravu je možné zaistiť tým, že dáte štruktúre správnu podobu a budete ju udržovať v dobrom stave.“

„Pôst uvoľňuje štruktúry duše, prežaruje vnútro a vynáša na denné svetlo aj všetky myšlienky, ktoré by inak zostali ukryté v skrýšach.“

„Hudobník musí fungovať v rámci daných tónových štruktúr a veriť svojim inštinktom, aby našiel cestu von z toho nekonečného labyrintu hudobných možností.“

„Pápežstvo nevytvorilo hnutia, ale bolo pre nich podstatnou podporou v štruktúre Cirkvi a ich cirkevným pilierom. Pápež potrebuje túto službu a hnutia potrebujú jeho a vzájomnosť oboch typov misií tvorí symfóniu cirkevného života.“

„V našej vysoko technizovanej ekonomike potrebujeme dobre vzdelaných zamestnancov. Ale ešte dôležitejšie je, že druh školského systému mení sociálnu štruktúru spoločnosti. V Spojených štátoch smerujeme k systému dvoch spoločenských vrstiev – jednej, ktorá niečo vlastní a druhej, ktorá nemá nič. Bohatí a chudobní. Ľudia s majetkom a vzdelaním dosahujú relatívne vysoký príjem. Tí, ktorí nemajú nič, sú z veľkej časti aj tými, ktorí nemajú dokončené vzdelanie. A náš súčasný školský systém vedie k tomu, že sa tento rozdiel stále viac zväčšuje a že rastie rozdiel medzi príjmami tých, ktorí sú hore a ktorí sú dole. To je vzhľadom k duchu a blahu spoločnosti nezdravý vývoj.“

„Ak máte len dvoch podriadených, potom je úplne ľahko možné, že ak budete usilovne pracovať, zvládnete ich prácu za nich. Ak máte pod sebou sedem alebo osem ľudí, vedie vás takáto štruktúra k tomu, aby ste delegovali, pretože inak sa zrútite. Zo skúseností vyplýva zásada, že by ste sa mali usilovať vybudovať štruktúru pracovných skupín zložených z piatich až pätnástich ľudí.“

„Nie je dobré prevádzať zmeny základnej štruktúry príliš často, pretože žiadna organizácia sa nedokáže vyrovnať s príliš mnohými zmenami naraz. Ak urobíte nejakú významnú organizačnú zmenu a dopustíte sa pritom omylu, musíte sa s jej dôsledkami zmieriť v čase piatich rokov - a možno i dlhšie, ak ide o zvlášť veľkú organizáciu.“

„Vnútorná štruktúra ľudského spolunažívania sa môže obnoviť iba tým, že sa vzťahy človeka k človeku, skupiny k skupine a národa k národu stanú novými a rýdzimi.“

„Smutný to osud starej štruktúry, odbila jej posledná desaťminútovka.“

„V hierarchickej štruktúre každý zamestnanec smeruje k dosiahnutiu svojej úrovne neschopnosti.“

„Krásne ráno:) Hlas v našej hlave nie je skutočne náš. Sú to vsadené štruktúry mnohých generácií a informácií ktoré denne stretávame. Uvedomujeme si to.“

„Nepochybne jestvuje paralelná deliaca čiara v jasne odlišnej štruktúre oboch svetov (rabelaisovského a joyceovského): organický zmätok, do ktorého v tom prvom ústia klasické sily predstavivosti, poetického vyjadrenia, mýtu a v druhom sily modernej inteligencie, vkusu ľudského vyjadrenia, psychológie. Jestvuje opakujem, hlboká odlišnosť, ktorá u Rabelaisa z námetu na hrdinskú epopeju urobí filmovú grotesku, absurdnú, metafyzickú, akúsi poddajnú a neforemnú matériu, nesúdržnú, disharmonickú, pritom však syntetickú, a bujarí dav postáv, z ktorých každá jedna by mohla byť udatným hrdinom klasickej poémy, premení na hordu neduživých, prebytočných čudákov; zatiaľ čo u Joycea z jednoduchej záležitosti, z takmer pocitového, psychologicky jednoduchého prípadu, akým je ranné prebudenie sa jedného muža, vyťaží kapilárne a nebadateľné efekty, drobulinké výsledky, pochmúrne ilúzie, monštruózne naopak, vo fantastickej štruktúre kalkulov dotýkajúcich sa atómov, buniek, extrémne fyzikálnej skladby myšlienky.“