Citáty na tému vkus

„Výstrih je ostrie, na ktorom dobrý vkus balansuje, ale nespadne.“

„Dobrý vkus je smrť umenia.“

„Tí, ktorí sú sami so sebou spokojní, majú zlý vkus.“

„Média sa určite pokúšajú formovať náš vkus, názory, ale aj zásadné otázky morálky. A keďže sú väčšinovo liberálne, snažia sa o nahradenie tradičnej morálky čímsi podľa nich modernejším. A budú úspešní, ak sa nenájdu konzervatívni novinári, ktorí budú ich inteligentnou protiváhou.“

„Dekolt je hrana ostria, na ktorom dobrý vkus balansuje, aby spadol.“

„Môj vkus je jednoduchý: postačí mi to najlepšie.“

„Jednoduchosť je záležitosťou vkusu.“

„Umenie tu nie je preto, aby zosúladilo chvíle nášho voľna a dávalo svoje tvorivé potvrdenie našim pocitom, nášmu vkusu. Umenie je tu preto, aby narúšalo zvyky, návyky a zlozvyky našich zmyslov. A ich lenivosť.“

„Sme radi, keď nám lichotí muž s dobrým vkusom.“

„Šťastie spočíva vo vkuse, nie vo veciach a človeka robí šťastným to, čo má rád sám a nie to, čo majú radi iní.“

„Dávajte si pozor na svoje náklonnosti, lebo skoro všetci milujú podľa svojho vkusu. Len málokto miluje podľa pravdy a vkusu Božieho. Ak máte príležitosť vykonať niečo dobré, urobte to hneď a veľkodušne.“

„Ženy, neverte mužským komplimentom! Nezabúdajte že muži majú zlý vkus.“

„Mravnosti učí vkus, a vkusu učí sila.“

„Policajný prefekt je podľa môjho vkusu ten najšťastnejší človek.“

„Vkus sa prejavuje pri rozlišovaní medzi dobrým a lepším.“

„Egoista – Človek zlého vkusu, ktorý sa väčšmi zaujíma o seba než o mňa.“

„Vysvetlil som mu, že mám prostý vkus a že si neprajem nič nápadné, nech to stojí čokoľvek.“

„Vulgárnosť je cesnak v šaláte dobrého vkusu.“

„Vkus v móde preukáže žena vtedy, keď zdôrazní svoje proporcie, ale iba tie dobré.“

„Rozdielny vkus v žartoch je veľká záťaž pre citové vzťahy.“

„Keď sa žena prestane páčiť, začne tvrdiť, že muži nemajú vkus.“

„Umenie sa nemeria vkusom, ale pravdou.“

„Buďme ľuďmi nášho času, vychádzajme v ústrety modernému vkusu, ale ak sa nechceme dopustiť ťažkého omylu, buďme najprv veční - tí, čo nezomierajú, ale kráčajú po stopách skutočne múdrych, po stopách svätých.“

„V šťastnom manželstve si majú partneri vážiť vkus jeden druhého. Len v čase medových týždňov chcú sa milenci navzájom podobať.“

„U muža dobrého vkusu mame radi, aby nám lichotili.“

„Pre ľudí, ktorí nemajú vlastný vkus, je učiteľom estetiky obchod.“

„Keď objavíme prirodzený štýl, sme tým celí užasnutí a uchvátení, lebo sme očakávali, že nájdeme autora a poznávame človeka. Naopak, ak ľudia s dobrým vkusom uvidia nejakú knihu a domnievajú sa, že poznajú človeka, sú veľmi prekvapení, keď nájdu autora.“

„Kliatba umelcov – ak je po celý život posudzovaný ľuďmi, ktorí majú menej fantázie, vkusu a citu ako on.“

„Vkus je umenie vyznať sa v maličkostiach.“

„Za to, že som ženatý, vďačím dobrému vkusu mojej manželky.“

„Nemôžeš sfalšovať, že máš vkus, ale môžeš byť vkusný v umelej kožušine.“

„Ah, dobrý vkus! Aká hrozná vec! Vkus je nepriateľom kreativity.“

„Neexistuje istejší základ pre krásne priateľstvo, ako rovnaký vkus v literatúre.“

„Vždy sme chceli byť úspešní, avšak podľa svojich vlastných predstáv. Chceli sme robiť hudbu, ako sme robili, a dúfali sme, že vkus publika sa zmení, alebo že my môžeme zmeniť jeho vkus.“

„Úhľadnosť plodí poriadok, ale poriadok od vkusu je rovnako ďaleko ako vkus od génia alebo láska od priateľstva.“

„Autor (ak mu nejde o nič iné ako o zárobok a píše, bez štipky nádeje stať sa nesmrteľným, pre krajčírky, pre obchodných cestujúcich alebo milovníkov pornografie, ktorých chúťky a vkus sú v danom okamihu a v danej krajine dobre známe) nikdy nepracuje pre svojho empirického čitateľa, ale usiluje sa vytvoriť si modelového čitateľa, to znamená čitateľa, z ktorého, ak od samého začiatku prijme pravidlá textovej hry, čo sa mu ponúka, sa stane ideálny čitateľ danej knihy, a to aj o tisíc rokov.“

„Ach, pôvaby odhalenia a falošného neznámeho. Nezvrhol ich ani Achille Campanile, ale ponúkol ich s neskutočným vkusom hneď v úvode Ak mi mesiac prinesie šťastie.“

„Nepochybne jestvuje paralelná deliaca čiara v jasne odlišnej štruktúre oboch svetov (rabelaisovského a joyceovského): organický zmätok, do ktorého v tom prvom ústia klasické sily predstavivosti, poetického vyjadrenia, mýtu a v druhom sily modernej inteligencie, vkusu ľudského vyjadrenia, psychológie. Jestvuje opakujem, hlboká odlišnosť, ktorá u Rabelaisa z námetu na hrdinskú epopeju urobí filmovú grotesku, absurdnú, metafyzickú, akúsi poddajnú a neforemnú matériu, nesúdržnú, disharmonickú, pritom však syntetickú, a bujarí dav postáv, z ktorých každá jedna by mohla byť udatným hrdinom klasickej poémy, premení na hordu neduživých, prebytočných čudákov; zatiaľ čo u Joycea z jednoduchej záležitosti, z takmer pocitového, psychologicky jednoduchého prípadu, akým je ranné prebudenie sa jedného muža, vyťaží kapilárne a nebadateľné efekty, drobulinké výsledky, pochmúrne ilúzie, monštruózne naopak, vo fantastickej štruktúre kalkulov dotýkajúcich sa atómov, buniek, extrémne fyzikálnej skladby myšlienky.“