„Autor (ak mu nejde o nič iné ako o zárobok a píše, bez štipky nádeje stať sa nesmrteľným, pre krajčírky, pre obchodných cestujúcich alebo milovníkov pornografie, ktorých chúťky a vkus sú v danom okamihu a v danej krajine dobre známe) nikdy nepracuje pre svojho empirického čitateľa, ale usiluje sa vytvoriť si modelového čitateľa, to znamená čitateľa, z ktorého, ak od samého začiatku prijme pravidlá textovej hry, čo sa mu ponúka, sa stane ideálny čitateľ danej knihy, a to aj o tisíc rokov.“