Citáty na tému diaľka

„Ako inak prekonať diaľku odlúčenia než spomienkami?“

„Mesiac, je ako človek.
Z diaľky tak nádherný.
No ak sa pozriete z blízka, uvidíte tie obrovské rany, v ktorých nosí nekonečný žiaľ a smútok.
Ba ľudia to stále nazvú nedokonalosťami.“

„Človek, ktorý cestuje s túžbou dozvedieť sa, smeruje cez všetky diaľky hlavne k sebe samému.“

„To, čo z diaľky vyzerá obrovské, nebýva zblízka až také veľké.“

„Múdry človek sa prejavuje v troch meniacich sa podobách: keď naňho hľadíš z diaľky, zdá sa Ti byť vážny a tvrdý, keď sa k nemu priblížiš, vidíš, že je prístupný a láskavý. Keď však počúvaš jeho slová, javí sa Ti prísny a neprístupný.“

„Príbuzní sú ako horská krajina, najlepší dojem urobia z diaľky.“

„Dejiny sú ako more. Z diaľky vyzerajú monumentálne, ale keď ste uprostred, tak sa vám robí nevoľno.“

„Myšlienka stráca na sile, ak je naťahovaná do diaľky.“

„Aj peklo vyzerá z diaľky ako svetlo na konci tunela.“

„Tma, ktorú z diaľky bielym svitom klame/ pod čiernym nebom zatemnených hviezd, pristane smútku usúžených miest,/ jak temné závoje, alebo temno samé./ A v tej tme samo zdanie svetla kriesi,/ jak čiara na tabuli prebíja sa ňou./ To slepý čas, ach, slepý čas sa šmátre jeseňou,/ opretý o palicu bielej brezy"L. Novomeský, Breza v noci, 1941“

„Rovnako ako veci na obrázku, pri pohľade z diaľky sa zdajú byť všetky rovnaké.“

„Bola krásna, ale bola krásna tak, ako je krásny lesný požiar: ako niečo, čo sa dá obdivovať z diaľky, nie zblízka.“

„Lesť je krátkozraká, vidí dobre to, čo má priamo pod nosom, na diaľku je však slepá, preto často padne sama do pasce, ktorú nastražila iným.“

„Ohlasovateľ, ktorý predkladá pekný ideál života, ale potom žije úplne naopak, ktorý druhým ukazuje ´úzku cestu´, no sám kráča po širokej, sa podobá inžinierovi, ktorý postavil krásnu loď, avšak potom, keď ju treba spustiť na vodu a čeliť ňou otvorenému moru, radšej ostane mimo nej a pozoruje ju z diaľky z člnka. Ťažko sa potom cestujúci dajú nahovoriť nastúpiť na túto loď.“

„Našťastie nevyzerajú všetky ženy zblízka tak krásne, ako sa z diaľky zdajú.“

„Ak uvidíte muža, ktorý pri pohľade do diaľky žmúri oči, môžete bezpečne vyhlásiť, že je krátkozraký. K vidíte ženu, ktorá robí to isté, nemôžete vedieť, či je krátkozraká, alebo či sa jej žmúriť očí zaľúbilo v popise Anny Karenin.“

„S ľuďmi je to spravidla ako s horami: najkrajšie sú na diaľku.“

„Ľudia i udalosti potrebujú správny odstup. Čo sa nám nepáči na diaľku, zblízka sa nám páči ešte menej.“

„"Nadzmysel nad zmyslami v poézii totiž je pohyb: smelý skok z čarokruhu, ktorý ručičkami dokola, dokola kreslia hodiny… smelý skok poza začarenú čiaru z údelu, času jeho návyku, po nové vône, farby, po chuť na jazyku, po nový dotyk hmatom otupených prstvo, po nepočuté nikdy alebo symfóniách Mozartov a svrčkov na letné poludnie a v Malej nočnej hudbe kŕkajúcich žiab. V jej moci previdieť a nájsť budúce bude v súkolí prítomnosti a prečasovať je na bývalo a bolo… nahmatal Antonov, až skríkol, ozaj skríkol na okúňavé ticho prvým potleskom, materské znamienko na skrytom mieste svojej prvej lásky, plastiku zdravých úderov v jej žilách, jej nutnosť nevyhnutnú, jej strhujúcu vášeň, jej spaľujúce veky na popol a naveky dvíhajúci veky z popola, jej príťažlivosť, pre ktorú sa opúšťali lásky a vedeli sa pre život v nej vrhať do smrti, hockde, hocikedy, preboha, koľkí: presilu pre, ktorá v nej prevýšila prevídanie básní: prevraty súce presvedčiť a pretvárať a premôcť. Ale to sa priblížila k sebe. Už prenikala tôňu svojej podobnosti, do svojich údov vstúpila a v rozkmásaných šatách vôňala ako vtedy dymom vatier pouličných stráží na Nevskom v Peterburgu v roku sedemnástom. A že ju poznal z diaľky poézie, Antonov tlieskla prvý na jej počesť. A revolúciu s ktoru sa pri nej zvítal, vzrušene potľapkával v tomto potlesku." L. Novomeský, Víla Tereza“

„Niet diaľky, kam by človek nezašiel, len aby sa vyhol námahe myslenia.“

„Vďaka priateľom na diaľku sa svet javí byť obrovský; oni vytvárajú zemepisnú šírku a dĺžku.“