Citáty na tému tvár

page 3

„Severný vietor prináša dážď a tajne ohovárací jazyk rozhnevanú tvár.“

„Podal sa tvárou na Krista, zubami na psa a zadkom na každého, človeka.“

„Kto do neba pľuje, na tvár mu slina padá.“

„Škaredej tvári holičove umenie nepomôže.“

„Tvár je obrazom duše.“

„Práca sladí život, ale zohavuje tvár.“

„Pravidlo číslo jedna o divadelnej práci: Nech sa stane čokoľvek, tvár sa tak, ako by to bolo úmyselné.“

„Práve počas najhorších dni v živote spoznáme pravú tvár ľudí, ktorí tvrdia, že im na nás záleží“

„Povedz mi, keď si s ním sám [Max Beerbohm] Sfinga, zloží si svoju tvár a odhalí svoju masku?“

„Keď ťa život dostane dolu, improvizuj a tvár sa, že pád je súčasťou choreografie.“

„Milovať inú osobu znamená vidieť Božiu tvár.“

„Mužská tvár je autobiografiou muža. Ženská tvár je dielom fikcie ženy.“

„Aj bohatí plačú a tečú im slzy po tvári.“

„Keby som mal inú tvár, myslíte si, že by som nosil túto?“

„Tvárou v tvár bolesti neexistujú hrdinovia.“

„Smiech je ako slnečné svetlo, ktoré vyháňa zimu z ľudskej tváre.“

„Umenie je magické zrkadlo, ktoré vytvárate preto, aby odrážalo vaše neviditeľné sny na viditeľných obrazoch. V sklenenom zrkadle vidíte svoju tvár: v umeleckých dielach vidíte svoju dušu.“

„Postavte sa tvárou v tvár svojim nedostatkom a uznajte ich, ale nedovoľte im, aby vás ovládli. Nech vás naučia trpezlivosti, láskavosti, nadhľadu.“

„Boh ti dal jednu tvár, a ty si robíš inú.“

„Pravda, dobro a krása sú len rôzne tváre toho istého.“

„Slová oslňujú a klamú, pretože sú napodobňované tvárou. Ale čierne slová na bielej stránke sú holá duša.“

„Neexistujú žiadne zlé fotografie, proste tak vaša tvár niekedy vyzerá.“

„Nemyslím tým, že si pekný, aspoň nie tak, ako si ľudia myslia, že má pekný človek vyzerať. Tvoja tvár sa zdá byť milá. Ale tvoje oči - sú nádherné. Sú divoké, bláznivé, ako nejaké zviera, ktoré vykúka z horiaceho lesa.“

„Kóan
Pýtaju sa dvaja učni svojho majstra: "Ktorý zlodej je väčší?" Ten čo ukradol jedlo, či ten čo vzal potajomky oblečenie. Majster odpovie: "Aká jazva sa hodí na tvár nemluvňaťa?"
Gátha
Niečí omyl, nieči svár,
slobodu v nás skúša sám.
Jazva v tvári, jazva v duši,
každú človek schváliť musí.“

„Žiješ len dvakrát:
Raz, keď sa narodíš a raz, keď sa pozrieš smrti do tváre.“

„Keď sa mi v mlynský kameň obráti srdce, stratím tvár.
Klamať, byť oklamaný zomrieť. Ktovie? Sme popol a prach.“

„"Kúpele sú dobrá vec," povedal Jorge, "a sám Akvinský ich radí ako prostriedok zaháňajúci smútok, ktorý môže byť planým utrpením, keď nepochádza zo zla, ktoré možno prekonať odvahou. Kúpeľmi sa telesné prejavy opäť dostávajú do rovnováhy. Smiech lomcuje telom, znetvoruje črty tváre, robí človeka podobným opici. "“

„Je teda etika tvárou tvár vrodenej, hlboko zakorenenej potrebe mať nepriateľa bezmocná? Povedal by som, že naliehavosť etického hľadiska sa neozýva vtedy, keď sa tvárime, že nepriateľ nejestvuje, ale vtedy, keď sa ho usilujeme pochopiť, vžiť sa do jeho situácie.“

„Usilujme sa o takú slobodu ducha, že keď nás niekto vyruší v pobožnosti, vieme pobožnosť prerušiť s veselou tvárou. Kto takúto slobodu nemá, ukazuje, že ho to mrzí a ponosuje sa.“

„Usmial som sa teda na ňu vo vedomí, že reč rúk a tváre je univerzálnejšia ako reč slov, a ona sa upokojila. Usmiala sa tiež a čosi mi povedala.“

„A ona ma bozkávala bozkami svojich úst a jej láska bola lepšia ako víno a príjemne voňali jej oleje a krásna bola jej šija ovinutá perlami, pôvabné jej líca medzi príveskami, aká si krásna, moja milovaná, aká si krásna, tvoje oči sú holubice (vravel som), ukáž mi svoju tvár, dajže mi čuť svoj hlas, lebo tvoj hlas je presladký a tvoja tvár spanilá, uchvátila si mi srdce, sestra moja, uchvátila si ma jediným svojim pohľadom, jedinou retiazkou na svojej šiji, med z plástu tečúci sú tvoje pery, pod tvojím jazykom je med a mlieko, vôňa tvojho dychu je sťa vôňa jabĺk a tvoje ňadrá sú ako strapce, tvoje ňadrá sú strapcami hrozna, tvoje podnebie je skvostné víno, čo sa milému núka a steká jemne po jeho perách a zuboch… Studnica záhradná, nard a šafran, škorica a puškvorec, myrha a aloa, jedol som svoj plást a svoj med, pil svoje víno a svoje mlieko, kto je tá, čo vychádza za sťa dennica, krásna ako mesiac, jasná ako slnko, hrozná ako šíky pod koruhvou?“

„A ona ma bozkávala bozkami svojich úst a jej láska bola lepšia ako víno a príjemne voňali jej oleje a krásna bola jej šija ovinutá perlami, pôvabné jej líca medzi príveskami, aká si krásna, moja milovaná, aká si krásna, tvoje oči sú holubice (vravel som), ukáž mi svoju tvár, dajže mi čuť svoj hlas, lebo tvoj hlas je presladký a tvoja tvár spanilá, uchvátila si mi srdce, sestra moja, uchvátila si ma jediným svojim pohľadom, jedinou retiazkou na svojej šiji, med z plástu tečúci sú tvoje pery, pod tvojím jazykom je med a mlieko, vôňa tvojho dychu je sťa vôňa jabĺk a tvoje ňadrá sú ako strapce, tvoje ňadrá sú strapcami hrozna, tvoje podnebie je skvostné víno, čo sa milému núka a steká jemne po jeho perách a zuboch… Studnica záhradná, nard a šafran, škorica a puškvorec, myrha a aloa, jedol som svoj plást a svoj med, pil svoje víno a svoje mlieko, kto je tá, čo vychádza za sťa dennica, krásna ako mesiac, jasná ako slnko, hrozná ako šíky pod koruhvou?“

„Chcela by som, aby každý mohol vedieť, nakoľko som nízka. Tým skôr by padali na tvár, lebo čím väčšmi sú zhnusení, tým väčšmi sa podlizujú. Také je už ľudské plemeno. Nepriateľské, ale plazivé. Drak, ale červ. Och, som zvrhlá ako bohovia!“

„Preto ho neznepokojuje, že je ho protagonisti sú psychologicky strnulí, bezradní tvárou v tvár vlastným osudom, netrápi ho, že chladnokrvná ukrutnosť Lantenaca, Cimourdainova tvrdosť alebo prívetivá, precítená nežnosť jeho homérskeho Gauvaina (Achiles, Hektor) sú nepravdepodobné. Hugo nám chce dať pocítiť hru Veľkých Síl.“

„A keď to teraz niekto povedal nahlas, musela americká diplomacia pripustiť, že je to naozaj tak, a zároveň stratila tvár v rovine formy. So zaujímavým dôsledkom: táto strata, únik, prezradenie dôverných informácií, to všetko uškodilo údajným obetiam (Berlusconi, Sarkozy, Kaddáfi alebo Merkelová), ale skôr údajnému katovi, čiže úbohej pani Clintonovej, ktorá pravdepodobne iba prijímala správy, čo jej pracovníci veľvyslanectiev z pocitu profesionálnej povinnosti, kdeže práve a len za to boli platení.“

„Ak strávime všetok čas hľadením na zázraky pred nami bez toho, aby sme si uvedomili, kde stojíme, zakopneme a padneme na tvár, znova a znova.“

„Aj ten čo má tisíc tvárí tak by nemal zabudnúť, že v živote nie je možné, nikdy PRAVDU dobehnúť!“