Citáty na tému priebeh

„Keď skúmame dejiny, nachádzame v nich dosť mien, pri ktorých iba titul a hodnosť čosi hovorí; za leskom titulu je však prázdnota. Sú to čierni pasažieri histórie. A nájdeme i iné postavy, hoc aj bez štátnych titulov a hodnosti, v ktorých akoby sa stelesnila problematika doby, ktoré sú symbolmi potrieb, bojov a ilúzií svoje spoločnosti, sú míľnikmi na vývinovej ceste svojho národa. Takouto svetovou postavou v slovenskej histórii je Ľudovít Štúr … Vybral si cestu tŕnistú, lebo si uvedomuje svoju povinnosť voči spoločnosti, voči dejinám. Štúr pochopil vývinovú tendenciu modernej doby a že sa jednoznačne postavil na stranu "utisnutých a odhodených" ľudových vrstiev i národov. Za ich slobodu a lepší život formujú štúrovci prvý dobe zodpovedajúci politický a národný program Slovákov, stmeľujú a zjednocujú uvedomelé sily v národe, organizujú politický i ozbrojený zápas za revolučné požiadavky ľudu a národa, vyvolávajú prvý krát v našich dejinách uvedomelý masový revolučný pohyb. … Z poznania zúfalej situácie ľudových más, z túžby zmeniť ju vytvára skupina štúrovskej inteligencie, nezaťažená rodovými či majetnými výsadami, revolučno-demokratický program odstránenia feudalizmu a zrušenia poddanstva. … Mnoho súdov bolo vyslovené o týchto udalostiach, od súčasníkov i v neskorších rokoch, z pozícií jednotlivých národov i zo širších hľadísk európskej revolúcie. Niektoré novinárske poznámky Marxa a Engelsa, písané v priebehu udalostí bez možnosti bližšieho poznania a analyzovania špecifických podmienok a situácie revolúcie v Rakúsku a Uhorsku, boli neskôr kanonizované ako posledný súd histórie. …. V súhrnom pohľade je úloha Štúra a jeho spolubojovníkov v našej národnej histórii vysoko pozitívna a obdivuhodná. Objektivizovali a predstavovali potreby a požiadavky ľudových más, bojovali za ne. Tvoria základný článok vývinovej reťaze našej novodobej histórie. … Čítajte dejiny nášho národa. Nie tie vymyslené pre dokórum jedného režimu, ktorý si ako parvenu zakupoval lepšiu minulosť, ale tie hybné sily, ktoré národ udržali, uvedomili, politicky formovali. V máloktorom národe sú jeho politické dejiny tak históriou jeho kultúrneho vývoja, kultúrnych osobností ako u nás. Štúrova skupina, ktorá prvá politicky viedla náš národ, dávala mu sociálny i hospodársky program, ba dokonca do zbrane ho mobilizovala, neboli to sami básnici, spisovatelia, novinári, kultúrni činitelia? Kuzmány, Janko Kráľ, Vajanský a všetci ostatní, stĺpy našej našej národnej kultúry, boli nositeľmi politického zápasu u nás. … Táto symbióza skutočnej kultúry s progresívnou politikou zostala v nás do dnešného dňa. Nedívajte sa na voľby a na manifestácie, ale na myšlienky, ktoré obstáli v posledných 28. rokoch. Bola to koncepcia Hlinku a Tuku alebo Hodžu a Dérera a ich početných ampliónov, na ktorú by mohol národ dnes nadväzovať? Alebo to bola tá podľa Štúra, pohybujúca a zapaľujúce iskra ducha ľudského, ktorú nachádzame v dielach Novomeského, Smreka, Jilemnického, Kráľa, Jesenského, v článkoch Clementisa v kultúrnom a umeleckom podaní toľkých avantgardných činiteľov a v politickom formulovaní socialistického hnutia u nás? Komunistické hnutie a kultúra bili sa za to isté, i keď dakedy na rozličných frontoch: za slobodu človeka, za pravdu a krásu v ľudskom spoločenstve. K týmto zdrojom národných a kultúrnych síl sa vraciame, ked robíme jeden a chystáme sto krokov dopredu."“

„Zákon pani Murphyovej:
- V priebehu niekoľkých mesiacov sa vyskytnú iba tri spoločenské udalosti, ktoré za niečo stoja. Zákonite všetky prípadnú na ten istý deň a večer.“

„Čo dosiahnutím cieľov získate nieje tak dôležité ako to, čím sa v priebehu cestu k týmto stanete.“

„Idei formujú priebeh histórie.“

„Človek, ktorý chce poznať pravdu, sa stane vedcom; človek, ktorý chce dať voľný priebeh svojej subjektivite, sa môže stať spisovateľom; ale čo má robiť človek, ktorý chce niečo medzi tým?“

„Môže to byť nefér, no to, čo sa stane o niekoľko dní, niekedy aj za jediný deň, môže zmeniť priebeh celého života...“

„Dobrý priateľ ti povie, čo ti je v priebehu minúty. Po tom, čo ti to povie, nemusí už vyzerať ako taký dobrý priateľ.“

„Je to výrok nevyhnutnosti, prastarý a večný rozsudok bohov, spečatený rozsiahlou prísahou: Ak si niekto v poblúdení poškvrní ruky vraždou a zvedený svárom odprisahá krivú prísahu, z počtu démonov, ktorým sa dostal dlhý život, tí všetci musia tridsaťtisíc rokov blúdiť ďaleko od blažených, pritom si v priebehu času musia brať na seba všelijaké podoby smrteľných tvorov a striedať namáhavé cesty života.“

„V priebehu roka som čoraz viac cítil, že sa ma zmocňuje choroba. Preto si chcem zvyknúť myslieť na smrť, ale tak, aby medzitým bol môj život vždy plný jasu.“

„V priebehu stáročí už mnohí by boli radi zavreli Cirkev do rakvy, už vopred oslavovali jej postupný zánik a smrť. Lenže ona v nepremožiteľnej sile svojho zakladateľa vždy znovu ožila, každému odpúšťa a dáva prísľub nového života.“

„Február netreba ani glorifikovať, ale ani zatracovať. Vstúpil do dejín ako historický medzník. Musí sa hodnotiť vedecky pravdivo, čo si vyžaduje vysvetliť všetky faktory, ktoré určovali jeho priebeh a výsledky. Len takýto postup môže byť zdrojom poučenia aj pre súčasnosť. … V Česko-Slovensku sa oveľa výraznejšie než vo väčšine krajín Európy zakorenila socialistická idea. Príťažlivé boli predstavy o socializácii veľkého priemyslu, baní, peňažníctva, o nevyhnutnosti rozsiahlej pozemkovej reformy a ďalších ekonomických, sociálnych a kultúrnych premien, o zásadnom riešení postavenia slovenského národa a česko-slovenských vzťahov. Za ich uskutočňovanie nebojovali len komunisti, ale aj sociálni demokrati a ďalšie strany, odborári, odbojári, mládež. Podporovali ich aj prezident republiky Beneš. Pravda, verilo sa, že sa tieto premeny nedotknú majetkových práv poľnohospodárov, živnostníkov, remeselníkov, drobných podnikateľov. … Február bol vyvrcholením zápasu za riešenie otázky moci, a tým aj ďalšieho vývoja republiky. V tomto mocenskom stretnutí doznievali predstavy o špecifickej ceste Česko-Slovenska k socializmu, ktorú podporovala nesporne väčšina Čechov a Slovákov. Žiaľ, ďalší vývoj sa uberal iným smerom, i v rozpore s predfebruárovými predstavami komunistov. Praktický realizácia socialistických ideí sa zdeformovala. Ale to už nie sú dejiny februára 1948, ale dejiny popierania jeho najvlastnejšieho zmyslu, ako sa presvedčil i sám, na vlastnej koži na jar 1950 a najmä po uväznení.“

„Mal som milión plánov. Vedel som, čo budem robiť. Mal som premyslených niekoľko nasledujúcich rokov svojho života.
Ale nevedel som, že v priebehu niekoľkých hodín sa všetky tieto plány zmenia. Pani vševedka to vtedy ešte tak celkom netušila.“

„Na konci stretnutia, keď sa preberú všetky body programu, mali by sme zhrnúť, k čomu sme dospeli. Ak niekomu z tímu v priebehu stretnutia pridelíme konkrétnu úlohu, mal by sa vyjadriť, ako porozumel tomu, čo sa od neho očakáva a kedy to urobí. Tak získajú všetci účastníci spätnú väzbu.“