Citáty na tému koža

„Had, ktorý nedokáže zvliecť svoju kožu, musí zomrieť. Takisto mysle, ktoré si nedokážu zmeniť svoj názor; prestávajú byť mysľou.“

„Jazva má pevnejšie tkanivo, než zdravá koža.“

„Nehľaď na to, akú má človek kožu, ale pozeraj, aké má srdce.“

„Ak chce byť herečka úspešná musí mať tvár Venuše, rozum Minervy, pôvab Terpsichory, pamäť ako Macaulay, postavu ako Juno a kožu ako nosorožec.“

„Hrošia koža je dar od Boha.“

„Práca obaľuje bolesť tvrdou kožou; Práca otužuje proti bolesti.“

„Básnici nosia kožu na trh. Sú v nej viazané ich knižky.“

„Najčastejšie sa ľuďom dostávajú pod kožu sestričky v nemocnici, keď im pichajú injekcie.“

„Skalpel, ktorý nedokáže rozrezať kus kože chorého zvieraťa, je schopný perfektne odrezať asistentov prst.“

„Nech vyschne moja koža, šľachy a kosti spolu so všetkým mäsom a krvou môjho tela! Vítam to! Ale z tohto miesta sa nepohnem, kým nedosiahnem najvyššiu a konečnú múdrosť.“

„Nemilujúci človek sa prediera životom s hrošou kožou.“

„Žena je Boží zázrak, najmä diabla pod kožou.“

„Pre každého človeka existuje niečo v slovníku, čo by sa na neho prilepilo ako druhá koža. Len to musia nájsť jeho nepriatelia.“

„Človek je vyspelé zviera. Oblieka sa do kože iných zvierat.“

„Bankári majú náprsné tašky z krokodílej kože.“

„Paperback: kniha, ktorá vyletela z kože.“

„Herci: Herec oblieka kostým postavy, dobrý herec chodí v jej koži.“

„Pokrok: naši starí rodičia chodili v zvieracích kožiach, my sa už necítime dobre v ľudskej.“

„Politik - Čo dnes má mať politik? Hrošiu kožu, luhať zvyk.“

„Prognostika je človek, ktorý teoreticky vie niekoľko rokov dopredu to, čo potom bohužiaľ zažijete na vlastnej koži v praxi.“

„Naša generácia na vlastnej koži vyskúšala rozličné vlády teroru, prísnej disciplíny, nepremožiteľných armád. Už by bolo načase zamyslieť sa nad Kristovými slovami o vláde tichých a milujúcich. Taká vláda však môže vyrásť len zospodu, zo spoločenstva, v ktorom sa nič nebude hodnotiť tak vysoko ako láska a v ktorom budú dôsledne vládnuť tí, čo najviac milujú.“

„Dobrý pastier má ovce strihať, nie drať z kože.“

„V dejinách českej a slovenskej spoločnosti boli obdobia, keď ľudia vylezú zo svojej obvyklej kože, nájdu pôvodný zmysel veľkej spoločenskej myšlienky a ideálu, zmysel osobnej statočnosti, oprášia ich, vytasia za ne meč! Ak sa človek zaoberá prevratnými rokmi v dejinách národa a štátu, rokmi veľkých utrpení i veľkých nádejí, je uchvátený tým, koľko neosobného sa v ľuďoch nájde, koľko obetavosti a nezištnosti, ako veľkosť a hrdinstvo človeka ide ruka v ruke so skromnosťou a nenáročnosťou. Ako osobné splýva so spoločenským. Rastie človek ako stavebná jednotka spoločnosti a na svojich ramenách nesie i spoločnosť k vyšším stupňom. 1966“

„Vo svete, kde sa je mäso, nosia topánky z kože a dokonca aj oblečenie, diskusia o kožušine je detinská.“

„Ševci kožu naťahujú a páni pravdu.“

„Páni sa medzi sebou bijú a sedliakovi koža praská.“

„Nechcel by som byť v jeho koži.“

„Nepredávaj popredku kožu z medveďa.“

„Nedbal by z neho kožu stiahnuť.“

„Líška srsť, nie kožu mení.“

„Ľahko je z cudzej kože remence krájať.“

„Ľahko brať na cudziu kožu.“

„Kto nemá čím zaplatiť, zaplatí kožou.“

„Ani z vola dve kože neoderú.“

„Z jedného vola dve kože nestiahneš.“

„Na cudzej koži ľahko bubnovať.“

„Líške prináša nešťastie jej vlastná koža.“

„Kričíako by ho z kože dral.“

„Daj mu kožuch, i kožu ti stiahne.“

„Zmija zvlieka kožu, ale srdce si necháva.“

„Príhovor sa prvý. Ak som sa niečo o živote naučil, tak to, že ak sa chceš s niekým rozprávať, musiš začať. Choď s kožou na trh. Nečakaj na nich, kým sa ti prjhovoria prvi, pretože je tu veľká šanca, že oni čakajú presne na to isté.“

„Február netreba ani glorifikovať, ale ani zatracovať. Vstúpil do dejín ako historický medzník. Musí sa hodnotiť vedecky pravdivo, čo si vyžaduje vysvetliť všetky faktory, ktoré určovali jeho priebeh a výsledky. Len takýto postup môže byť zdrojom poučenia aj pre súčasnosť. … V Česko-Slovensku sa oveľa výraznejšie než vo väčšine krajín Európy zakorenila socialistická idea. Príťažlivé boli predstavy o socializácii veľkého priemyslu, baní, peňažníctva, o nevyhnutnosti rozsiahlej pozemkovej reformy a ďalších ekonomických, sociálnych a kultúrnych premien, o zásadnom riešení postavenia slovenského národa a česko-slovenských vzťahov. Za ich uskutočňovanie nebojovali len komunisti, ale aj sociálni demokrati a ďalšie strany, odborári, odbojári, mládež. Podporovali ich aj prezident republiky Beneš. Pravda, verilo sa, že sa tieto premeny nedotknú majetkových práv poľnohospodárov, živnostníkov, remeselníkov, drobných podnikateľov. … Február bol vyvrcholením zápasu za riešenie otázky moci, a tým aj ďalšieho vývoja republiky. V tomto mocenskom stretnutí doznievali predstavy o špecifickej ceste Česko-Slovenska k socializmu, ktorú podporovala nesporne väčšina Čechov a Slovákov. Žiaľ, ďalší vývoj sa uberal iným smerom, i v rozpore s predfebruárovými predstavami komunistov. Praktický realizácia socialistických ideí sa zdeformovala. Ale to už nie sú dejiny februára 1948, ale dejiny popierania jeho najvlastnejšieho zmyslu, ako sa presvedčil i sám, na vlastnej koži na jar 1950 a najmä po uväznení.“

„…Telesná krása, to je iba koža. Keby muži videli, čo je pod kožou, ako to dokáže boiótsky rys, pri pohľade na ženu by ich striaslo od odporu. Celý ten pôvab sa skladá zo slizu a z krvi, z telesných štiav a zo žlče. Ak si človek pomyslí, čo sa skrýva v nozdrách, v hrdle a v bruchu, vidí iba hnus. A ak sa nám hnusí dotknúť sa prstom sopľa alebo človečinca, ako by sme mohli túžiť objať sám mech, ktorý ich obsahuje?“