Citáty o spoločnosti a politike

„Deti nemajú ani minulosť, ani prítomnosť. A čo nám dospelý sa stáva zriedka, užívajú si prítomnosť.“

„Minulosť musí hovoriť, my musíme počúvať. Skôr nenájdeme my ani ona žiadny kľud.“

„Nemôžeme zmeniť minulosť, ale môžeme vnímať jej stopy a akceptovať ju.“

„Komu je ľúto minulosti, bojí sa svojej budúcnosti.“

„Fantázia je matkou poézie, ale i všetkej histórie.“

„Každé zlyhanie je krokom k úspechu. Každé zistenie toho, čo je nepravdivé nás navádza k tomu, čo je pravdivé: každý pokus vyčerpá kúsok pokušenia hriechu. Nielen tak; ale sotva nejaký pokus je úplným neúspechom; sotva nejaká teória, výsledok stálych myšlienok, je úplne nepravdivý; žiadne pokušenie hriechu nie je bez istého skrytého očarenia pochádzajúceho z pravdy.
Prednášky z histórie filozofie morálky v Anglicku, Prednáška 7.“

„Tvoja minulosť je ukrytá v Kristovom srdci a o tvoju budúcnosť sa Boh už postaral. Lebo si povolaný k slobode.“

„Preto som sa rozhodol kandidovať za poslanca vo voľbách 26. novembra (sobota) 2005. Budem rád, keď prídete voliť. Vyberte si a zvoľte z okresu osem ľudí, ktorí budú ochrancami našej povstaleckej histórie a vedia hľadať možnosti pre vašu väčšiu spokojnosť a rozvoj mesta a obcí okresu. Ja mám na kandidátke do volieb pri mene Ján Králik číslo 32, ktoré treba zakrúžkovať, za čo vám ďakujem. Výzva primátora mesta Banská Bystrica na hlavičkovom papieri pre členov Zväzu protifašistických bojovníkov, pred voľbami do zastupiteľstiev.“

„V demokratických krajinách nemôže vystupovať duch absolutizmu v rúchu nacistického totalitarizmu a rasizmu. Preto ho v londýnskej československej emigrácii veľkňazi Benešovho absolutizmu prispôsobili demokratickej terminológii a demokratickým metódam. Pomenovali ho "řízenou demokracií", pričom miesto Führera nahrádzajú "legitímnym" prezidentom republiky, s trvaním prezidentskej funkcie "až do roztrhania". Msgr. Šrámek vie veľmi dobre, že dr. Edvard Beneš podal dňa 5. októbra 1938 zo svojej prezidentskej funkcie bezpodmienečnú a bezvýhradnú demisiu, s výslovným oddôvodnením, že nechce byť prekážkou pri prevádzaní Mníchovskej dohody, ktorú sám prijal. To však dr. Benešovi a Šrámkovej vláde nevadí. Nemôžu potrebovať, že sa dr. Beneš dňa 5. októbra 1938 vzdal prezidentstva, a preto hlásajú, že demisia dr. Beneša je proste neplatná. On je prezidentom i naďalej. Čo nemôžu potrebovať, to proste neexistuje. Ale chyba lávky! O platnosti Benešovej demisie rozhoduje akt dr. Beneša a nie náhľad Msgr. Šrámka a jeho druhov. A tento akt nenesie nijakú stopu donucovacieho tlaku a násilia. Naopak, dr. Beneš sa jasne a výslovne osvedčil, že podal demisiu dobrovoľne, "ze svého osobního přesvědčení". To je to, čo sa právom vyčíta dr. Benešovi. Veď nemusel vykladať, že odchádzal dobrovoľne. Práve tento fakt svedčí o tom, že dr. Beneš nielenže nepodal svoju demisiu pod nátlakom, ale ani nechcel, aby jeho odstúpenie bolo pokladané za vynútené. Je to táto skutočnosť, čo dáva tvrdeniu o vynútenej demisii bezohľadné dementi. A aby sám dokumentoval, že naozaj prestal byť prezidentom ČSR a že sa za žiadneho ústavného prezidentna naďalej nepokladá, dňa 30. novembra 1938, t. j. dva mesiace po svojej demisii, písomne blahoželal dr. Emilovi Háchovi k jeho zvoleniu za prezidenta ČSR.“

„S veľkým zhrozením sleduje verejnosť zprávy o teraz odhaľovaných výčinoch a ukrutnostiach, ktoré v minulej vojne a najmä v jej posledných mesiacoch: v dobe nemeckej okupácie a Slovenského národného povstania, robili členovia HG a jej pohotovostných oddielov. HG sa začala tvoriť v dobe Mníchova dňa 6. októbra 1938 v Žiline pri vyhlásení úplnej autonómie Slovenska, vtedy ešte v rámci ČSR. Pre históriu hodno zaznačiť, že HG sa zprvu tvorila ako snáď nie zle mienené a do istej miery vtedy azda i potrebné výpomocné policajné teleso, keďže tisíce členov štátnej policajnej služby boli vtedy v dôsledku mobilizácie pri vojsku. Ale HG sa skoro zvrhla. Za Tiso – Tukovho režimu stala sa úradnou ozbrojenou organizáciou, ktorá slepo poslúchala rozkazy vlády a či istého jej smeru a neskoršie dostala sa úplne pod komando nemeckého vojska či Gestapa, takže POHG stali sa vlastne akýmsi slovenským gestapom, úplne v službách fašizmu.“

„Ľudí rozdeľuje spôsob, akým minulosť vnímajú, ako ju sprístupňujú nastupujúcej generácii, ale aj to, aký cieľ sledujú. História sa dáva do služieb súčasnosti, aby podporovala ciele ideové, národné, štátne, skupinové, ba aj individuálne. To je priestor nielen pre rozdielnu interpretáciu dejín, ale aj pre vytváranie mýtov a ich vedomé falšovanie. To je priestor, aby sa citový vzťah k minulosti, či k národu vyhlasoval za vedu a právo na pamäť dejín sa označil za jej falzifikáciu. To je priestor na vytváranie legiend a mýtov, ktoré rozdeľujú spoločnosť a minulosť prispôsobujú súčasným potrebám. Takto vytvorené stereotypy bránia vo vzťahu k vlastnej histórii akceptovať realitu, ktorá nie je v súlade s jej „oficiálnym“ výkladom.
s. 38“

„Z tých istých žriedal vážená história vypadne celkom ináče, keď ich upotrebia ľudia rozličných zásad a náklonností.“

„História nás učí, že najväčším víťazstvám obvykle predchádzalo prekonávanie zúfalých prekážok. Víťazi sa odmietli nechať odradiť prekážkami.“

„Kde je dobre, tam je vlasť.“

„Vlasť si človek nemôže vziať so sebou, vezme si len clivú túžbu po domove. Keby sa vlasť dala odniesť ako vrece, nestála by ani za groš.“

„Musíme žiť len prítomnosť. Nemôže nás ťažiť ani minulosť, ani budúcnosť, jedno už totiž nejestvuje a druhé tu ešte nie je.“

„Omnoho viac ako kedykoľvek v histórii stojí ľudstvo pred rázcestím. Jedna cesta vedie k zúfalstvu a výslovnej beznádeji. Druhá k úplnému zničeniu. Modlime sa, aby sme mali múdrosť správne si vybrať.“

„Objavil sa a zmizol - to je celá história človeka, podobne ako sveta a nálevníka.“

„Znova som si vymyslel minulosť, aby som videl krásu budúcnosti.“