Jonáš Záborský citáty

„Múdry, svetlom rozumu svojho vedený, pozná všetkých hlúpych jediný. Všetci hlúpi jedného - nepoznajú múdreho.“

„Nič natoľko neodcudzí človeka od vlasti, ako keď niet v nej spravodlivosti.“

„Prečo sa ten slovenský ľud každého tak bojí? Doja si ho sťa kravičku a on ticho stojí! Ľudia idú ako ovce, kam ich baran vedie, a ku stolu chodia vtedy, keď je po obede. Vyvolia si za vyslanca, koho im rozkážu, a keď majú raz ruky voľné, sami si ich zaviažu. Či to tak má byť naveky? Niet Slovákom rady? Kto si sám nevie byť pánom,nedočká sa vlády!“

„Básnik má cítiť a vidieť, čo majú vidieť a cítiť za ním iní.“

„Človek je aj tak sám, utešuje ho iba tichá súhra s Bohom, to je jediná istota, že ho ktosi na tomto svete počúva.“

„Vzdychy a žaloby na panskú spravodlivosť sú daromné a nemužné. Treba siahnuť k skutku, usilovať sa, vystaviť čertovi zlatý most, aby odišiel, učiniť polovičaté vymanenie, vlastným pričinením celým.“

„Od pánov nemožno nadiať sa spravodlivosti, bo vrana vrane oko nevykole.“

„Mojou povinnosťou je nie vravieť to, čo sa páči, ale to čo je pravda. Budem ohlasovať pravdu a spravodlivosť v tomto zhromaždení, budem kázať a trestať tak silno ako to duch hospodinov dovolí svojmu chatrnému služobníkovi. Nepovažujte ma za nepriateľa preto, že som priateľom pravdy. Pravda neškodí, a ak, tak iba tomu, kto ňou opovrhuje.“

„Z tých istých žriedal vážená história vypadne celkom ináče, keď ich upotrebia ľudia rozličných zásad a náklonností.“

„Vtipkujúc sám so sebou, nemám času myslieť na stratený život a zmárnené obete.“

„Nemorálne je všetko okolo mňa. Dejiny, neprajníci, všetko čo mi nedovolilo byť sám sebou... A čo vaše viny? Tie sa nerátajú?“

„Čo ešte odo mňa všetci chcete? Čo ak som sa naozaj v živote mýlil?“

„Ak človek nie je priemerný a musí urobiť ústupok voči svojim zásadám len aby jeho talent nevyšiel nazmar, je to zrada?“

„Ak Bože trestáš hriešne ľudstvo cholerovou ranou za naše hriechy, je choroba dieťaťa tiež tvoj trest? Ale koho ňou trestáš? Matku čo umrela a nevie nič o treste, alebo dieťa, ktoré za nič nemôže? Čo môžem urobiť ja, obyčajný smrteľník v tomto nezmyselnom divadle?“

„Poznám obyčajného človeka, lenivého, milujúceho viac pálenku ako vzdelanie.“

„Diela moje budú večnou chlúbou a večnou potupou pre Slovákov. Chlúbou, že tak výtečného mali spisovateľa; potupou, že ho nevedeli oceniť.“

„Najlepšie je spojiť výhody osobnej slobody s výhodami veľkého majetku. Tento treba udržať pohromade a zanechať pritom každému jeho maličké imanie a slobodné nakladanie so svojou účasťou.“

„Prečo boh nepochválil ženu? Pretože vedel, že dosť sa ju nachvália muži.“