Citáty na tému román

„Klasický román? Román, ktorý ľudia chvália, ale nečítajú.“

„Šťastné manželstvo je najkrajší román.“

„Radšej si prečítam aforizmus o láske, ako ľúbostný román.“

„Život je sám o sebe najnapínavejší román.“

„Nepotrebuješ hektáre. Mendel urobil svoj svetový objav v malej kláštornej záhradke uprostred Brna. Verne písal romány zatvorený vo veži, z ktorej málo vychádzal.“

„Priateľstvo medzi dvoma spisovateľmi vydrží veľa, ale nie skutočnosť, že jeden robí filmový scenár z románu toho druhého.“

„Všetky romány, v ktorých sa vyskytuje pravá láska, sú rozprávky.“

„Román: klamná história o dvoch ľuďoch, ktorí nikdy nežili a ktorí by boli konali celkom inač, keby boli naozaj žili.“

„Kto nemiloval, môže napísať veľký román o láske, nie však prostú báseň o nej.“

„Dejiny sú románom toho, čo bolo. Román je dejinami toho, čo mohlo byť.“

„Milostný román treba písať skôr o tom, čo bolo po svadbe, nie čo bolo pred ňou.“

„Láska je príjemnejšia ako manželstvo z toho istého dôvodu, prečo sú romány zábavnejšie ako dejiny.“

„Dobrý román hovorí pravdu o svojich hrdinoch, zlý o autorovi.“

„Román o láske nepíšeme vtedy, keď sa milujeme.“

„Naše čítanie románov sa väčšinou deje len zo zvedavosti na výsledok.“

„Ľud nemá rád ani to, čo je pravdivé, ani to, čo je jednoduché. Má rád román a šarlatána.“

„Stačí milovať seba samého a môžeme napísať román o láske!“

„Úchvatná láska - Bola to úchvatná láska! Ako z románu, ktorý vydavateľstvo vrátilo autorovi na prepracovanie.“

„Aforizmus má oproti románu tú nespornú výhodu, že čitateľ obvykle ľahko dočíta až do konca.“

„Keď je niekto do seba zamilovaný, je to začiatok románu, ktorý bude trvať celý život.“

„Sú romány, ktoré sa oveľa ľahšie píšu, ako čítajú.“

„Pri písaní románu je najťažšou časťou jeho ukončenie.“

„Chystám sa vziať si svoje romány a malé poviedky budú naše deti.“

„Vec sa má tak, že novinový román na pokračovanie ťažila vtedy už takmer storočná kliatba: nie len že Rianceyho pozmeňovací návrh z roku 1850 ho takmer zabil, keď uvalil vražednú daň na noviny uverejňujúce feuilleton, ale medzi bohabojnými veriacimi bola rozšírená mienka, že feuilleton rozvracia rodinu, mravne rozkladá mládež, dospelým zasieva do duše semiačka komunizmu a nabáda ich zvrhnúť trón aj oltár, stačí si pozrieť takmer tisícku strán vo dvoch zväzkoch, čo rozboru tejto diabolskej literatúry venoval v roku 1845 Alfred Nettment.“

„Ak mu v hlave zostane len veľký zmätok, tým lepšie, lebo v porovnaní s klasikmi feuilletonu je tento román čosi ako film, ktorý v úsilí zaujať publikum Posledného tanga v Paríži ponúka divákovi stodvadsať neprerušovaných minút súlože a tergo medzi stovkou klientov psychiatrickej liečebne. Čo je vlastne to, čo robil Sade v 120 dní Sodomy, keď na stovkách strán tlačil na pedál tam, kde Dante napísal iba "bozkal mi ústa v náruživej páli" (Božská komédia. Peklo, V., v. 136).“

„Pokiaľ ide o zákonitosti rozprávania, Sue pácha samovraždu, keď svoju najlepšiu kartu hádže na stôl už v druhom kole. No k samovražde prišlo už vo chvíli, keď sa rozhodol pohybovať v prostredí naratívnych riešení - ľudový román nemôže byť problematický ani len vo výbere zápletky.“

„Vyšiel pred niekoľkými rokmi, ale čítali ho nemnohí, lebo je napísaný v jazyku málo rozšírenom, ako je angličtina, čudesný román (román?) z pera Jakuba Yoycea, alebo Ioicea, ako píše Piovene, alebo Joycea. Pri pokuse oboznámiť s ním čitateľa (keď ho teraz majú k dispozícii vo francúzskom preklade) cítim sa natoľko v rozpakoch, v zajatí pocitov rovnako neusporiadaných, ako je neusporiadané dielo, ktoré ich vo mne vyvoláva, že budem postupovať vo forme útržkovitých poznámok, záznamov určených na ďalšie spracovanie, a dovolím si ich očíslovať, aby nevznikol dojem, že jednotlivé časti majú nasledovať po sebe v logickom a príčinnom slede.“

„Pre niekoho sú Proust a Joyce čelnými osobnosťami historického okamihu, ktorého sú verným produktom. No rozhodne chceme jasne povedať, že oni pre nás dnes nepredstavujú súčasnú spiritualitu; ich vízia sveta, tá čiastková aj všeobecná Weltanschauung, ktorej sú výrazom, nemá pre nás nijakú platnosť, a to práve preto, lebo vychádza z mentality kultúry, ktorej sú obaja produktom - ak dnes voláme po "kolektivistickom románe", dožadujeme sa, aby sa nám konečne dostalo románu v ktorom by sa na medziľudské vzťahy, na spoločenský život, na lásku a na celý život, čo žijem nahliadlo z toho nového zorného uhla pohľadu, ktorý pre nás predstavuje novú morálku a nový spôsob riešenia vecí okolo nás.“

„Historka so psom je výplodom fantázie, ale v tom istom románe som popísal mechanizmus, čo navrhol Galileo v jednom liste z roku 1637 (Lorenzovi Realiovi). Podľa Galilea bolo možné presne určiť zemepisnú dĺžku pomocou pozorovania pozícií Jupiterových mesiacov. Lenže znovu ten istý problém na lodi vydanej napospas vlnám by sa teleskop len ťažko dal presne nastaviť. Preto Galileo navrhol čudesné riešenie. Ak sa chcete zasmiať, nie je nevyhnutné pozrieť si komickú pasáž, čo som z toho vyťažil ja, stačí si prečítať Galilea.“