„Ak mu v hlave zostane len veľký zmätok, tým lepšie, lebo v porovnaní s klasikmi feuilletonu je tento román čosi ako film, ktorý v úsilí zaujať publikum Posledného tanga v Paríži ponúka divákovi stodvadsať neprerušovaných minút súlože a tergo medzi stovkou klientov psychiatrickej liečebne. Čo je vlastne to, čo robil Sade v 120 dní Sodomy, keď na stovkách strán tlačil na pedál tam, kde Dante napísal iba "bozkal mi ústa v náruživej páli" (Božská komédia. Peklo, V., v. 136).“