Citáty o spoločnosti a politike

„Tí, ktorí veria v Boha, chodia do kostola. Tí, ktorí veria vo vodcu, idú voliť. A tí, ktorí si veria, opustia vlasť…“

„Keď skúmame dejiny, nachádzame v nich dosť mien, pri ktorých iba titul a hodnosť čosi hovorí; za leskom titulu je však prázdnota. Sú to čierni pasažieri histórie. A nájdeme i iné postavy, hoc aj bez štátnych titulov a hodnosti, v ktorých akoby sa stelesnila problematika doby, ktoré sú symbolmi potrieb, bojov a ilúzií svoje spoločnosti, sú míľnikmi na vývinovej ceste svojho národa. Takouto svetovou postavou v slovenskej histórii je Ľudovít Štúr … Vybral si cestu tŕnistú, lebo si uvedomuje svoju povinnosť voči spoločnosti, voči dejinám. Štúr pochopil vývinovú tendenciu modernej doby a že sa jednoznačne postavil na stranu "utisnutých a odhodených" ľudových vrstiev i národov. Za ich slobodu a lepší život formujú štúrovci prvý dobe zodpovedajúci politický a národný program Slovákov, stmeľujú a zjednocujú uvedomelé sily v národe, organizujú politický i ozbrojený zápas za revolučné požiadavky ľudu a národa, vyvolávajú prvý krát v našich dejinách uvedomelý masový revolučný pohyb. … Z poznania zúfalej situácie ľudových más, z túžby zmeniť ju vytvára skupina štúrovskej inteligencie, nezaťažená rodovými či majetnými výsadami, revolučno-demokratický program odstránenia feudalizmu a zrušenia poddanstva. … Mnoho súdov bolo vyslovené o týchto udalostiach, od súčasníkov i v neskorších rokoch, z pozícií jednotlivých národov i zo širších hľadísk európskej revolúcie. Niektoré novinárske poznámky Marxa a Engelsa, písané v priebehu udalostí bez možnosti bližšieho poznania a analyzovania špecifických podmienok a situácie revolúcie v Rakúsku a Uhorsku, boli neskôr kanonizované ako posledný súd histórie. …. V súhrnom pohľade je úloha Štúra a jeho spolubojovníkov v našej národnej histórii vysoko pozitívna a obdivuhodná. Objektivizovali a predstavovali potreby a požiadavky ľudových más, bojovali za ne. Tvoria základný článok vývinovej reťaze našej novodobej histórie. … Čítajte dejiny nášho národa. Nie tie vymyslené pre dokórum jedného režimu, ktorý si ako parvenu zakupoval lepšiu minulosť, ale tie hybné sily, ktoré národ udržali, uvedomili, politicky formovali. V máloktorom národe sú jeho politické dejiny tak históriou jeho kultúrneho vývoja, kultúrnych osobností ako u nás. Štúrova skupina, ktorá prvá politicky viedla náš národ, dávala mu sociálny i hospodársky program, ba dokonca do zbrane ho mobilizovala, neboli to sami básnici, spisovatelia, novinári, kultúrni činitelia? Kuzmány, Janko Kráľ, Vajanský a všetci ostatní, stĺpy našej našej národnej kultúry, boli nositeľmi politického zápasu u nás. … Táto symbióza skutočnej kultúry s progresívnou politikou zostala v nás do dnešného dňa. Nedívajte sa na voľby a na manifestácie, ale na myšlienky, ktoré obstáli v posledných 28. rokoch. Bola to koncepcia Hlinku a Tuku alebo Hodžu a Dérera a ich početných ampliónov, na ktorú by mohol národ dnes nadväzovať? Alebo to bola tá podľa Štúra, pohybujúca a zapaľujúce iskra ducha ľudského, ktorú nachádzame v dielach Novomeského, Smreka, Jilemnického, Kráľa, Jesenského, v článkoch Clementisa v kultúrnom a umeleckom podaní toľkých avantgardných činiteľov a v politickom formulovaní socialistického hnutia u nás? Komunistické hnutie a kultúra bili sa za to isté, i keď dakedy na rozličných frontoch: za slobodu človeka, za pravdu a krásu v ľudskom spoločenstve. K týmto zdrojom národných a kultúrnych síl sa vraciame, ked robíme jeden a chystáme sto krokov dopredu."“

„Komunizmus v Srbsku sa zrútil, demokracia sa zrútila, ale preto je diktatúra stále pevná!“

„Minulosť v Srbsku vždy presahuje čas.“

„Nezaoberajte sa minulosťou, nesnívajte o budúcnosti, sústreďte svoju myseľ na prítomnosť.“

„Mraky prichádzajú do môjho života plávajúce od iných dní nie preto, aby vylievali dážď alebo prinášali búrku, ale aby dodali farbu môjmu západu slnka.“

„Aký je rozdiel pre mŕtvych, siroty a pre bezdomovcov v tom, či bolo šialené ničenie vykonané v mene totality, alebo vo svätom mene slobody alebo demokracie?“

„Na rozdiel od zvieraťa žiaden inštinkt nehovorí človeku, čo musí; a na rozdiel od človeka minulosti žiadna tradícia už nehovorí, čo človek má, až sa zdá, že už ani sám poriadne nevie, čo vlastne chce.“

„História je učiteľkou života.“

„Kto nepozná históriu, je odsúdený na jej opakovanie.“

„História je najlepšou učiteľkou s obzvlášť nepozornými žiakmi.“

„Toto je veľmi pozitívny deň pre iracký ľud a rovnako aj pre svetový mier. Demokracie sú pokojné krajiny. Všetko naznačuje, že účasť bola väčšia ako na januárových voľbách, čo je dobrá správa. A všetko naznačuje, že sunniti sa zúčastnili vo väčšom počte ako na ostatných voľbách. Tiež ma potešilo, že podľa prvých indikácií bola úroveň násilia výrazne nižšia ako na posledných voľbách.
Po referende o prijatí novej irackej ústavy“

„Minulosť a prítomnosť sú našimi prostriedkami, jedine budúcnosť je naším cieľom.“

„Žiť z lásky znamená vyhnať všetok strach, všetky spomienky na viny minulosti. Moje hriechy ma už neznepokojujú. Zničil ich Boží oheň.“

„Vy ste zvláštny ľudia, vy mladí, všetci dohromady. Minulosť nenávidíte, prítomnosťou opovrhujete, budúcnosť je vám ľahostajná.“

„Demokracia bez verejnej informovanosti neexistuje a existovať nemôže.“

„Predstihni sa vo dvoch veciach: neboj sa budúcnosti a nech ťa nebolí spomienka na minulosť. Čo sa minulo, už nepatrí ku mne, čo potom bude, to ma ešte nezaujíma.“

„Najlepším argumentom proti demokracii je päťminútový rozhovor s priemerným voličom.“

„Áno, komunisti narobili veľa chýb, hlúpostí, dopustili deformácie. To ale neznamená, že sociálne vymoženosti a socialistické myšlienky a hodnoty sa tým pochovali. Zápas podobný tomu, akým prešlo vo svojich dejinách kresťanstvo, lebo nik dnes nemôže poprieť skutočnosť, že aj v jeho histórii bolo tmárstvo, inkvizícia, netolerantnosť, korupcia a ďalšie negatívne stránky a obdobia. Idea spravodlivosti rovnosti ľudí bola nad tým všetkým, preto humanizmus kresťanstva a jeho nosné myšlienky dokázali strhávať ľudí… Po porážke, akú sme utrpeli, sa nechce uznať. že socializmus napriek všetkému odsúdeniahodnému posunul myslenie a sebavedomie prostých pracujúcich ľudí, snažil sa o ich dôstojné postavenie. Znehodnocuje sa všetko, aj to, čo bolo v socialistických krajinách dobré.“