Citáty o zime

„Veci lásky sú vecami života. Po zime prichádza jar, po beznádeji nádej, po hrôzach noci svitá deň.“

„Moja hlava je biela ako sneh v zime, no v mojom srdci vládne večná jar.“

„V hĺbke zimy som konečne pochopil, že vo mne spočíva nepremožiteľné leto.“

„Boh je deň a noc, zima a leto, boj a mier, nasýtenie a hlad, ale mení sa práve tak ako oheň, keď sa zmieša s kadidlami, a nazýva sa tak alebo inak - podľa vône každého z nich.“

„Svätá pravda, nech je zima, nech je šero, napokon nech je trošku smutno, ale len keď je veselo.“

„Niekedy sa náš osud podobá ovocnému stromu v zime. Kto by si myslel, že sa tie konáre opäť zazelenajú a rozkvitnú, ale my v to dúfame, my to vieme.“

„Keď človek už netrpí zimou, hladom a strachom, je nespokojný.“

„Keby sme nemali zimu, jar by nebola taká príjemná: keby sme občas neokúsili nepriazeň osudu, prosperita by nebola taká vítaná.“

„Srdce moje, nesmieš zúfať, to, čo zima vzala ti, jar zas vráti ti, v lepší osud musíš dúfať.“

„Zima bez ľadu, kaša bez medu, potok bez ryby, to sú samé chyby.“

„Kto v lete nerobí, ten v zime nedrobí.“

„V čase sejby sa učte, v čase žatvy učte ostatných a v zime sa tešte.“

„V šťastí pamätaj na nešťastie. V lete je dobré pamätať na zimu a urobiť si zásoby.“

„Kto má v hlave iba slamu, ten má o svoju hlavu na zimu dobre postarané.“

„Jar je ročné obdobie, kedy sa začína fantázia mladých mužov zaoberať vecami, na ktoré ženy myslia celú zimu.“

„Svätá pravda - či je zima, nech je šero, nech je koniec koncov trošku smutno, ale len keď je veselo.“

„Keď si v zime, nečakaj sympatie od niekoho, kto je v teple.“

„Jedno dobré slovo hreje po celú zimu.“

„V lete robí sane, v zime vozy.“

„Kto v lete nezbiera, v zime málo kúri.“

„Čo je v lete zelené, všetko v zime zjedené.“

„Smiech je ako slnečné svetlo, ktoré vyháňa zimu z ľudskej tváre.“

„Borovica zostáva zelená v aj zime, ako aj múdrosť pretrvá v ťažkostiach.“

„(sk) Ľva hriva s nežnosťou kvetín na skle splýva. Tá zima rozprávky zázrak svetu porodila, keď bieda líže ľudský prah. - A biely sňah tak bôľne vrždí v šľapajách. Len prečo, ja neviem, prečo musí raz, nad vrakom kúzla slziť mráz? Ľva hriva chrup dravčí na mňa vycerila.“

„Po každom lete nastane v prírode jeseň a napokon zima, a táto postupnosť sa objavuje aj vo svetových dejinách. Národy ukonané horúčavou a prácou opúšťajú postupne javisko dejín a nasleduje dejinný nečas, duchovná zima, ktorou sa končí jeden život... Vývoj ľudstva napriek tomu pokračuje, večné pravdy sa nerúcajú, naopak: tak ako sa s príchodom jari príroda po zime prebúdza do bohatého života a začína s obnovenými silami, podobne je tomu aj v živote ľudstva.“