„Božia mapa vyzerá inak než naša. No zdá sa, že Boh nám dáva vytušiť čosi zo svojej odlišnej perspektívy. V jeho poriadku zaujímajú významné miesto tri skupiny ľudí: deti, starí a chorí ľudia, a rehoľníci. Oni vždy reagujú obzvlášť citlivo a majú jemnocit pre Boha a evanjelium.“Klaus Hemmerle
„Na prvom mieste nie je kňažstvo, a až potom život podľa evanjelia. Nie, je to práve naopak. Som kresťan, som povolaný k evanjeliu, a len preto, že chcem žiť úplne a radikálne, že mojím povolaním je Boh, môžem svedčiť za túto pravdu, byť kňazom a zvestovať evanjelium.“Klaus Hemmerle
„Tí, za ktorých sa modlíme, sú partnermi neba. Už teraz sú s nami spojení nitkami Božej, lásky.“Klaus Hemmerle
„Aký človek je, sa ukáže až vtedy, keď vykročí zo seba, keď sa vydá na cestu nie preto, lebo má chuť zažiť nejaké nezáväzné dobrodružstvo, lebo svojhlavo túži niečo dosiahnuť, lebo chce velikášsky uskutočniť absolutizované osobné idey, ale z poslušnosti, pre ktorú sa stane nepatrným, úplne vydaným a celkom slobodným.“Klaus Hemmerle
„Byť vykúpený neznamená žiť bez obmedzení alebo napätí, v dokonalosti. Znamená to žiť v nádeji, ktorá nie je nijakým doplnkom života, ale kvasom, ktorý život od základu mení.“Klaus Hemmerle
„Múdry je ten, kto rozumie času, chápe jeho súvislosti a medze, jeho napredovanie a plynutie, jeho kratučké teraz a bezmedzné už nie a ešte nie.“Klaus Hemmerle
„Áno, ktoré mi Boh hovorí, je neodmysliteľne to isté áno, čo vraví druhým. A tak sa moja cesta k nemu stáva cestou k druhým, cestou tohto ´áno´ ku všetkým ostatným. Vo viere rastie láska, ktorá sa obracia zároveň k Bohu i k blížnym - láska, ktorá vedie k službe.“Klaus Hemmerle
„Boh nepatrí k spoločenskej elite, medzi ktorú sa obyčajný človek len tak nedostane. Obzvlášť rád načúva práve chudobným, nepatrným, poníženým a odpudzujúcim.“Klaus Hemmerle
„Eucharistiu nemôžeme chápať v jej hĺbke, ak nezačneme od umývania nôh. Uctievať ju znamená prijať a uvedomiť si, ako sa Boh ponížil, a byť pripravený podstúpiť také poníženie spolu s ním.“Klaus Hemmerle
„Faktom je, že evanjelium sa začína radikálnym skokom preč od všetkých čisto ľudských potrieb, očakávaní a problémov, k rozhodnutiu pre Boha. Pretože najprv sa rozhodol on pre nás.“Klaus Hemmerle
„Keďže sme zahnali bázeň pred Bohom, svet je plný strachu. Zväzuje nás tisícoraký strach zo seba, z každého, zo sveta, z budúcnosti.“Klaus Hemmerle
„Kto sa započúva len sám do seba, nemôže si byť istý, či počuje Boha, no nepočuje ho ani ten, kto sa do seba vôbec nezapočúva.“Klaus Hemmerle
„Láska k blížnemu nie je žiadny morálny výkon. Človek neuskutočňuje lásku sám zo seba, ale z Božieho ´ánó´. Láska je možná, lebo Boh povedal človeku ´áno´.“Klaus Hemmerle
„Povolanie môže rásť len tam, kde sa darí jednote a láske. Tak často však chýba sieť lásky a komunikácie, chýba spoločenstvo, v ktorého strede môže jednotlivec nájsť Pána i samého seba.“Klaus Hemmerle
„V kríži dáva Boh celú svoju lásku takým spôsobom, aký sa nedá vymyslieť nijakou chytrosťou a vyžiadať nijakou spravodlivosťou.“Klaus Hemmerle
„Všetci sme robotníci na stavbe. Nedokážeme robiť nič viac, než podávať tehly Kristovi, ktorý z nich stavia Boží dom medzi ľuďmi – Cirkev. Nestaviame ho my, ale on. My musíme každý okamih chápať ako stavebný kameň, ktorý mu vkladáme do rúk.“Klaus Hemmerle
„Cirkev nie je spolok rovnako ideologicky zameraných ľudí, záujmové združenie usilujúce sa o rozšírenie nejakého svetového názoru. Cirkev je jednota, kde sú v jednom strede - v Kristovi – uzmierené všetky protiklady.“Klaus Hemmerle
„Liturgia nie je nejaká nadstavba či doplnok, liturgia je súzvuk môjho života so životom Cirkvi, so životom ľudí ako celku.“Klaus Hemmerle
„Múdry človek pozná čas. Vie, že nemôže urobiť všetko, ale že musí odpovedať na jedno volanie, využiť jeden dar, ktorý dostal.“Klaus Hemmerle
„Povolanie vždy slúži na to, aby sa založilo alebo obnovilo spoločenstvo. Nikto nie je povolaný sám pre seba. Povolanie sa vždy uskutočňuje v službe druhému, v službe celku. Boh si nárokuje na človeka pre svoj ľud, pre druhých.“Klaus Hemmerle
„Pre Cirkev ako celok sú ľudia, čo stoja mimo nej, jej budúcnosťou. Budúcnosťou Cirkvi je Cirkev pre druhých, Cirkev tých, čo nie sú v jej vnútri. Lebo ona je znamením spásy, ktorá sa neuzatvára do seba, ale vstupuje do sveta, zvestuje sa mu.“Klaus Hemmerle
„S misiami nie je koniec - odzvonilo len misiám nadradenosti, misiám ´európanstva´, nie však tým, ktoré zasievajú Božie slovo do iných svetov.“Klaus Hemmerle
„V Eucharistii sa stávame jedným telom nielen medzi sebou navzájom, ale stávame sa Kristovým telom pre svet. Kto je preniknutý Eucharistiou, tomu nemôžu byť tento svet, táto spoločnosť ani táto doba ľahostajné.“Klaus Hemmerle
„Z priestoru, v ktorom žijeme, sa nesmú stať vyzdobené samotky akéhosi obrovského väzenia - musia sa z nich stať miesta vhodné na stretávanie, kde človek môže očakávať a prijímať človeka, ba dokonca aj Boha, tak nemôže byť ani vierou to, čo sa nerozdáva a neotvára. Viera nevedie k vonkajšiemu horúčkovitému evanjelizovaniu, ale k otvorenosti bez vyzývavosti sa vydávajúcej a ponúkajúcej napospas, avšak v skromnej poctivosti a rýdzosti pripravenej slovom i činom na vyznanie. Takému postoju je vzdialený egocentrizmus zabezpečujúci súkromné presvedčenie, ale i konfesijná vtieravosť.“Klaus Hemmerle
