„Z priestoru, v ktorom žijeme, sa nesmú stať vyzdobené samotky akéhosi obrovského väzenia - musia sa z nich stať miesta vhodné na stretávanie, kde človek môže očakávať a prijímať človeka, ba dokonca aj Boha, tak nemôže byť ani vierou to, čo sa nerozdáva a neotvára. Viera nevedie k vonkajšiemu horúčkovitému evanjelizovaniu, ale k otvorenosti bez vyzývavosti sa vydávajúcej a ponúkajúcej napospas, avšak v skromnej poctivosti a rýdzosti pripravenej slovom i činom na vyznanie. Takému postoju je vzdialený egocentrizmus zabezpečujúci súkromné presvedčenie, ale i konfesijná vtieravosť.“